ER Atelier: Udržateľnú architektúru nevnímame iba ako súhrn technicko-fyzikálnych vlastností

Tvorba aj bežné fungovanie manželstva dvoch architektov je senzačné práve preto, že sa tak dá prepojiť práca, vášeň aj hobby do jedného krásneho konzistentného celku, dnes už aj s ich dvomi krásnymi dcérkami Klárou a Kamilou.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Založenie ER Atelieru bolo vyústením spoločnej študijnej cesty na Katedre architektúry Stavebnej fakulty a na Fakulte architektúry. Ema Ruhigová a Roman Ruhig študovali na KARCH SvF STU pod, ako sami hovoria, „výborným vedením architekta Pavla Paňáka“. Na tieto časy veľmi radi spomínajú:

„Mali sme skvelého učiteľa, ktorý nás na každej jednej konzultácii viedol k osvojovaniu si princípov, ako počúvať a vnímať architektúru a ako jej postupne porozumieť. Naše spoločné študentské tvorivé chvíle tak veľmi poeticky a plynule prerástli aj do vzájomného porozumenia a začali sme tvorbu i spoločnosť, do ktorej tvoríme, vnímať zo spoločného uhla pohľadu. Určite k tomu prispeli aj naši vedúci ateliérov na Fakulte architektúry.“

Ema študovala u architekta Martina Kusého a Roman u architekta Ľubomíra Závodného. „Vďačíme im za senzačné hodiny plné presahov architektonickej tvorby a stavu našej spoločnosti a jej potrieb,“ vysvetľuje Ruhigová.

Keď prax odštartuje súťaž

Ich štúdium bolo lemované študentskou súťažou Saint-Gobain Multicomfort Contest. Vďaka nej navštívili medzinárodné finále v kazašskej Astane, bieloruskom Minsku a španielskom Madride.

Vytvorili si pevné väzby a dodnes s firmou Saint-Gobain spolupracujú na konzultačnej úrovni pri otázkach tepelnej techniky, návrhu a následnej simulácii a posudzovaní detailov, ako aj na vývoji programov súvisiacich s hodnotením energetickej hospodárnosti budov.

Dokonca sa v Paríži podieľali, už ale z pohľadu pedagógov, na príprave nového zadania súťaže, čo obaja považujú za vynikajúcu skúsenosť. Ich práca má i naďalej časté presahy do zahraničia. V roku 2019 získali ocenenie Slovenskej rektorskej konferencie za umenie za Architektonické návrhy bývania v rôznom klimatickom podnebí (Kazachstan, Bielorusko, Španielsko, Senegal).

Trvalá udržateľnosť a energetická efektívnosť

Po ukončení štúdia architektúry sa rozhodli okrem práci v architektonickom ateliéri venovať aj výskumnej činnosti na akademickej pôde Stavebnej fakulty, kde v roku 2020 úspešne obhájili dizertačné práce. Vedení prof. Jankou Gregorovou (Ema) a doc. Jarkou Húsenicovou (Roman) sa zaoberali najmä otázkami udržateľnosti vo vzťahu k historickým a obnovovaným objektom, s vysokým dôrazom na zachovanie kultúrno-spoločenských hodnôt.

Ako odborní asistenti na Katedre architektúry naďalej skúmajú kultúrnu udržateľnosť, neinvazívne zásahy do pamiatkovo chránených objektov, ako aj medzipriestory a ich vplyv na energetickú efektívnosť stavebných substancií a urbanistické koncepty s priaznivým dopadom na životné prostredie. S akademickým smerovaním je úzko spätá aj pedagogická činnosť a práca so študentmi, ktorá nás denne cibrí a pokorne učí kritickému mysleniu.

Popri škole sme obaja stážovali u rôznych architektov, napríklad u architektov Fischerovcov (Roman), v urbanistickom ateliéri AŽ projekt (Ema) a spolupracovali s architektmi ako Peter Bauer, manželia Bogárovci a ďalšími, vďaka čomu sa Eme podarilo v roku 2020 autorizovať v komore architektov.

Jasne nasmerovaná prax

Tieto všetky „premenné“ jasne nasmerovali ich prax ku koncepčnej tvorbe založenej na snahe o súhru urbanizmu, architektúry a adekvátnych technických riešení na dosiahnutie optimálnych udržateľných konceptov.

„Tvorbu sústreďujeme na fakt, že udržateľnú architektúru nevnímame iba ako súhrn technicko-fyzikálnych vlastností, ktoré z novo navrhovaných objektov vytláčajú tie architektonicko-výtvarné formy. Tieto hodnoty zásadne musia ísť ruka v ruke, ak chceme architektúru zabaliť do dnes tak populárnej škatuľky s názvom Udržateľnosť. Už v počiatočnom štádiu konceptu sa ju snažíme dosiahnuť viac prirodzenou cestou a menej technokratickou,“ vysvetľuje Ruhig.

Článok bol publikovaný v časopise ASB špeciál, Mladí slovenskí architekti