Etnografické múzeum vystupuje ako pomyselná brána do Budapešti

Neprehliadnuteľný svojou rozlohou, formátom, hĺbkou, ale hlavne nosným obsahom. Národopisné múzeum v Budapešti, slávnostne otvorené tento rok v máji, sa zaradilo medzi architektonicky najvýraznejšie stavby celého európskeho kontinentu.

Rozľahlý, ale doposiaľ nie príliš vzhľadný park Városliget je považovaný za pomyselnú bránu do Budapešti. Tunajších 81 hektárov zelene a 41 hektárov otvorených plôch severovýchodne od centra prechádza v posledných rokoch zásadnou transformáciou. K lepšiemu sa tu pod taktovkou profesionálov z oblasti klasickej i krajinnej architektúry mení v rámci konceptu tzv. Liget Budapest skutočne veľa.

Z hľadiska výmery ide o jeden z najväčších projektov, ktoré v súčasnosti v Európe prebiehajú. Vytvára sa tu nový, ucelený a reprezentatívny formát zodpovedajúci architektonicky honosnej metropole na Dunaji. Prebiehajúca revitalizácia sa má týkať nielen parku, ale napríklad aj miestnej zoologickej záhrady.

A súčasťou týchto premien je aj realizovaná výstavba skutočne masívneho súvislého areálu budovy Etnografického múzea, prezentujúceho verejnosti od 23. 5. 2022 kolekcie národopisných zbierok. Miesto, myšlienka a čas sa tu stretávajú vo vzácne vzájomnej zhode.

Práve na Városligete boli totiž v roku 1896 v rámci osláv tisícročného trvania maďarskej histórie v Uhorskej nížine (tzv. Výstava Milénium 1896) prvýkrát prezentované národopisné zbierky. A teraz sú späť. Artefakty hodnotnej minulosti postupne zozbierané kurátormi sa medzitým rozrástli na úctyhodný zbierkový fond zahŕňajúci vyše 250-tisíc položiek.

V takom množstve a rôznorodosti však nemohli byť nikde uložené a predstavené ako celok, čo by bola nepochybne škoda. Vždy sa pre ne hľadalo umiestnenie v už existujúcich budovách, depozitoch, no tie boli len ťažko kapacitne a prevádzkovo vyhovujúce. Mení sa to až teraz po 126 rokoch, keď kreatívny projekt maďarského štúdia NAPUR Architects definitívne otvoril cestu k premene Városligetu.

Nad vecou, ale pod zemou

Na tunajších 33-tisích m² zastavanej plochy konečne získavajú klenoty minulosti a odkazy bohatej maďarskej kultúry po prvýkrát svoj vlastný a toľko potrebný priestor, dôstojné zázemie. A s nimi rastie celý mestský park, Budapešť, Maďarsko a vlastne aj celá Európa.

Tunajšie Etnografické múzeum je totiž unikátom. Stavba, ktorú je ťažké prehliadnuť, napriek tomu nechce vynikať surovým monolitom hmoty. Dosahuje to tak, že 60 % objemu skrýva pod úrovňou terénu. Vďaka upravenej streche a priehľadným častiam nad terénom sa nové múzeum prispôsobuje okoliu aj svojím meradlom.

Veľkosť mu rozhodne nemožno uprieť, ale stále je ľudská. Hlavný dojem z nej sprostredkúva energia krivky, dynamická stavebná línia, obojstranný sklon s protiľahlými vrcholmi, ktoré svojím povrchom – ten je súčasne strechou, zelenou kaskádou, terasou, amfiteátrom a pochôdznou plochou – ladia s prostredím parku a komunikujú s okolitou mestskou zástavbou.

Strecha, na ktorej umelé terasy sa naviezlo 3-tisíc m³ organickej zeminy, bola vysadená krami, kvetinami a stromami s blízkym vzťahom k maďarskej histórii. Klenutý strešný priestor sa tak sám stal parkom s výmerou 7 300 m² . Z jeho najvyšších bodov sa pritom otvára výhľad na panorámu Városligetu, hlavného mesta a Pamätníka maďarskej revolúcie z roku 1956.

Nová kapitola národopisu

Zakrivené línie umožňujú, aby budova vizuálne i prakticky fungovala ako brána, predel a priechod spájajúci mesto a park. Kreatívne vybudované vnútorné priestory potom otvárajú nové možnosti bezprostrednej komunikácie s návštevníkmi a umožnia pohromade vedľa seba prezentovať každodenné predmety, javy a myšlienky minulosti i súčasnosti. Vystavaná budova bola navrhnutá s maximálnym ohľadom na požadované funkcie muzeálnych expozícií.

To významnou mierou uľahčuje rozsiahlu, modernú a užívateľsky prívetivú prevádzku inštitúcie, spolu s vizuálne lákavou a rozmanitou škálou hmotného a duchovného dedičstva ľudstva a zbierkou zahŕňajúcou maďarský a medzinárodný materiál.

Nové funkcie a flexibilné priestory modernej budovy Etnografického múzea vraj uľahčia pochopenie historického dedičstva, ktoré zbierka obsahuje, pričom ponúkne porovnanie rôznych aspektov súčasnej spoločnosti v priamom dotyku.

Okrem primárneho poslania – uchovávania historického dedičstva – sa tu plnia aj ďalšie prioritné ciele múzea: realizácia novších odborných tém, sústredenie sa na bádateľskú činnosť a skúmanie nových perspektív národopisných vied.

Kúzlo skryté v detaile

Aj stavba takých obrích proporcií dokáže zaujať hravou drobnosťou, ktorá sa stáva charakteristicky nezameniteľným prvkom. V tomto prípade ide o pozoruhodnú realizáciu fasády – sklenenú oponu obstupujúcu upravenú strešnú záhradu s dojmom dvoch prepojených svahov.

Jej povrch totiž vytvára raster kovovej mriežky, do ktorej sú laserovým lúčom odtlačené „pixely“ s jemnými motívmi. Ich inšpiráciou, respektíve predlohou boli práve bohaté zbierkové fondy múzea. 20 pochádza z Uhorskej nížiny, ďalších 20 má potom medzinárodný charakter. Na ploche fasády je ich vyše pol milióna.

„Fyzické a vizuálne rozdelenie budovy na dve časti vyjadruje dualitu základnej funkcie a zároveň odráža okolitú mestskú štruktúru,“ dodávajú k projektu jeho autori István Ferencz, Marcel Ferencz a György Détári z NAPUR Architects. „Budova Etnografického múzea je ako barokový rám obrazu z 21. storočia. Prináša návrat minulosti i veľkú budúcnosť.“

Projekt so skvelou reputáciou

V sprievodnej súťaži návrhov zvolila medzinárodná komisia projekt NAPUR Architects za jasného favorita. Jeho premyslený návrh vyzdvihli porotcovia aj nad návrhmi ateliérov zvučných mien, ako napríklad Zaha Hadid, OMA alebo Bjarke Ingels Group. V roku 2017 bol ešte vo fáze návrhu v rámci MIPIM označený za najlepší európsky projekt Mega Futura.

V roku 2018 získal v tvrdej konkurencii 1 700 ďalších projektov titul World’s Best Architecture (v rámci súťaže International Property Awards). A regionálnych či európskych ocenení nazbieral odvtedy desiatky. Zásluhy formou ocenení sa určite musia pripomínať, pretože k projektom, ktorých reputácia dosahuje hviezdne výšky ešte predtým, ako sa prvý raz kopne do zeme, treba vždy pristupovať s opatrnou nedôverou.

NAPUR Architects však dokázali presvedčiť prakticky celý svet, že ich zámer má váhu. Váhu, ktorá však nie je prezentovaná vulgárnou masou.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 7-8/2022