Eugen Kullman architekti: Sedenie na troch stoličkách nie je dlhodobo udržateľné

Architektonický ateliér vznikal prirodzene, pomaly a formuje sa doteraz. Vždy sa je kam posúvať a vždy je možné ohliadnuť sa späť na kľúčové momenty.

Ako mladého architekta si Eugena Kullmana pod krídla zobral ateliér Bouda Masár architekti. Tu mal možnosť spolupracovať na projektoch rôznych mierok, od drobných interiérových zadaní až po spoluprácu na veľkých obytných súboroch a mestských zónach.

„Bola to veľká škola a mal som možnosť nazrieť do tvorenia rozmanitých projektov očami viacerých skúsených architektov a stavebných inžinierov, ktorí spoločne pracovali v jednom tíme,“ spomína na svoje začiatky architekt.

Po krátkom čase práce v ateliéri začali prichádzať prvé „fušky“. Drobné zadania a interiéry, ktoré sa dali zvládať po večeroch a ktoré boli ideálnym začiatkom budovania vlastného portfólia. Neskôr prišla možnosť popri práci v ateliéri spolupracovať aj s architektom Norbertom Šmondrkom. Tu mal Eugen možnosť projektovať menšie projekty sám, bol nútený riešiť vynárajúce sa problémy a pohotovo hľadať riešenia.

Čas strávený v ateliéri BMA a u architekta Šmondrka považuje za kľúčové etapy svojej kariéry. Neskôr si uvedomil, že štýl sedenia na troch stoličkách bol dlhodobo neudržateľný a dnes priznáva: „Manželka toto obdobie nazývala‚život s tvojím chrbtom.“

„Všetok čas strávený doma som presedel za počítačom nad prácou, takže videla iba môj chrbát,“ dodáva. Všetko nakoniec vyriešilo obdobie pandémie, ktoré na istý čas Kullmanovo tempo spomalilo a ponúklo mu čas na zamyslenie. „S kolegami z ateliéru sme sa v dobrom rozišli a ostali sme naďalej v kontakte. S niektorými pokračujem v spolupráci na spoločných projektoch dodnes,“ opisuje svoje konce a nové začiatky.

Článok bol publikovaný v časopise ASB špeciál, Mladí slovenskí architekti