Exkluzívna úprava povrchu stien „z Benátok“
Benátky sa v minulosti vyznačovali exkluzívnou a zároveň luxusnou výrobou a termín benátsky je dodnes synonymom krásy a okázalosti. Štuka pôvodne slúžila na zakrytie nedostatkov hrubej stavby a na vytváranie dekoratívnych efektov. Neskôr predstavovala zaujímavé riešenie povrchovej úpravy kovových štruktúr, ktoré si tak zachovali príťažlivý a vierohodný výraz tradičnej architektúry. Dnes nachádzame štuku v historických budovách ako dekoráciu vstupných hál, schodiskových priestorov, ale aj ako povrchovú úpravu exteriéru či interiéru súčasných budov.
Benátska štuka
Výrazom je benátska štuka vhodná predovšetkým do reprezentatívnych priestorov, keďže v miestnosti vytvára luxusný dojem. Túto povrchovú úpravu možno použiť aj v exteriéri.
Každý podklad (štuku, betón, sadrokartón atď.) treba pretmeliť jemným tmelom a následne po jeho zaschnutí plochu vybrúsiť. Tmel sa brúsi spravidla druhý deň po nanesení. Po vybrúsení tmelu treba povrch zbaviť prachu ometením. Na takto pripravený podklad sa nanesie jedna podkladová vrstva už farebnej benátskej štuky, ktorá sa druhý deň po zaschnutí dobrúsi brúsnym papierom. Na dosiahnutie dekoratívneho vzhľadu sa na takto zhotovený podklad nanáša finálna vrstva. Táto vrstva sa ešte pred ich zaschnutím leští, čím dochádza k vykresľovaniu efektov a plocha získava lesk.
Kvôli zvýšeniu lesku dekoratívnej úpravy a odolnosti proti vode treba na dokončenú úpravu aplikovať špeciálnu leštiacu pastu. Plochu možno miesto voskovania prelakovať akrylátovým lakom. Tým sa povrch stáva umývateľným a zároveň tvrdším.
Striekaný kameň
Patinovaná maľba
V interiéri sa celá plocha pretrie špeciálnym podkladovým náterom bielej alebo žltkastej farby tzv. mikrom (na sanačné omietky sa použije silikátový vnútorný náter príslušnej farby). Na takto upravenú plochu sa po zaschnutí náteru podľa starej technológie aplikuje finálna lazúrovacia vrstva, vytvárajúca efekt starodávnej steny. Pri vonkajšom použití treba podklad najprv natrieť fasádnou akrylátovou alebo silikátovou farbou (podľa požiadaviek na paropriepustnosť náteru). Do poslednej lazúrovacej vrstvy sa pridáva v presnom pomere exteriérová prísada, ktorá zaistí umývateľnosť a odolnosť náteru voči poveternostným podmienkam.
Možností povrchových úprav stien je pravdaže nespočetne veľa, je na architektovi, aby navrhol pre konkrétny zámer tú najvhodnejšiu.
Text: (lh)
Spracované z podkladov spoločnosti Němec, s. r. o.
Foto: Němec, s. r. o.