Expanzia viedenského letiska

Viedenské letisko je najdôležitejším dopravným uzlom medzi Východom a Západom. So svojimi 44 destináciami do východnej Európy predbehne Frankfurt, Mníchov aj Prahu. Projekt rozvoja letiska predpokladá zdvojnásobenie počtu pasažierov na 20 miliónov za rok. Prevádzka letiska pritom dokáže zabezpečiť vypravenie cestujúceho maximálne do 25 minút od jeho príchodu na letisko, čo sa zatiaľ nepodarilo žiadnemu inému letisku v Európe. Tieto čísla súvisia s rozsiahlym projektom, ktorý má za cieľ vytvoriť nový terminál letiska, ale takisto v priamom napojení naň vybudovať nové obchodno-administratívne centrum s množstvom hotelov a administratívnych budov, čím sa tzv. Flughafenstadt stane aj ekonomicky významným miestom.

Na zabezpečenie dobrej dopravnej dostupnosti bolo treba okrem diaľnice a autobusových liniek vytvoriť aj kvalitné vlakové spojenie, ktorým by sa zaručilo rýchle dosiahnutie letiska – a to do 25 minút prostredníctvom S-Bahn priamo z centra Viedne. V novembri 2000 architektonické konzorcium Itten-Brechbühl/Baumschlager-Eberle vyhralo súťaž na vypracovanie koncepcie riešenia letiska. V novembri 2003 sa do ďalšej fázy projektovania zapojilo aj konzorcium Neumann+Partner a Moser Architekten. Viedenské letisko sa renovovalo niekoľkokrát od svojho vzniku v roku 1960 podľa nových technických štandardov a kontinuálne sa rozširovalo.

Nový koncept zahŕňa už existujúci terminál na východe, ktorý sa rozširuje v tvare polmesiaca o ďalšie dva terminály. Južný je vo výstavbe, zatiaľ čo severný sa v prípade potreby vybuduje v budúcnosti. Týmto riešením sa vytvoril jednotný severovýchodný oblúk, uprostred ktorého sa nachádza jednoduchý raster blokov parkovacích domov, administratívy, aj obchodných priestorov vymedzených kruhovou komunikáciou a s priamym dopravným napojením na systém CAT (City Airport Train).

Hmota budovy sa v pravidelných intervaloch člení nástupnými krytými lávkami, ktoré vedú k lietadlám. Fasáda budovy je obložená čiernymi sklenými panelmi, vďaka čomu vytvára dojem majestátnosti. Napriek tomuto však celková koncepcia riešenia vychádza z veľmi jednoduchého a lacného princípu modulárneho systému. Zakladá sa na pravidelnom opakovaní a vytvára možnosť na použitie uniformného materiálu, detailu a funkcie.

Štyri podlažia sú nad úrovňou terénu a jedno je podzemné, v ktorom je umiestnená stanica podzemnej železnice. Hlavná konštrukcia je zo železobetónového skeletu a strechu tvoria prefabrikáty. V centre nového terminálu je komunikačná pasáž, vedúca všetkými podlažiami. Tento koncept vyplynul z logiky prevádzky letiska, pohybu pasažierov a logistiky letiska, pričom zabezpečuje pasažierom dobrú orientáciu v rámci príletov a odletov, ale aj podporných a doplňujúcich prevádzok letiska.

Medzi existujúcou budovou a novým terminálom sa vytvorila centrálna hala, do ktorej budú ústiť vstupy z vlakovej stanice, poschodových parkingov a obchodného centra. Z nej sa eskalátormi postupuje na jednotlivé podlažia. Funkčná a vizuálna jednota medzi existujúcou a novou budovou a veľký jednotný priestor ohraničený sklenou fasádou poskytuje pasažierovi celkový pohľad na usporiadanie funkcií vo vnútri, ako aj orientáciu vo vzťahu k exteriéru – plocha určená na pristávanie lietadiel z jednej strany a obchodno-administratívne centrum z druhej strany.

Z centrálnej haly sa eskalátormi nastupuje do jednotlivých podlaží, z ktorých sa prechádza cez mólo „pier“ k nástupným lávkam. Systém podlaží a priečok zabezpečuje oddelenie prichádzajúcich a odchádzajúcich pasažierov a pasažierov zo schengenskej zóny a mimo nej.

Na prvom poschodí sa sústreďujú odlety do krajín v rámci schengenskej zóny, na druhom prílety a na treťom odlety do krajín ležiacich mimo schengenskej zóny. Aj stavebný interiér sa riešil v duchu jednoduchého, ale pôsobivého konceptu. Významnú úlohu tu zohráva sklo – biele matné sklo v interiéri a čierne sklo na fasáde objektu. Biele sklo sa použilo na dosvetľovacích svetlíkoch prechádzajúcich všetkými podlažiami, aj na členenie jednotlivých chodieb a funkčných zón. Nástupné lávky k lietadlám sa pozdĺžne delia prebiehajúcou sklenenou stenou, ktorá prechádza z bielej do čiernej farby.

Fasádu tvorí dvojitý sklenený plášť. Panely vonkajšieho plášťa sa prestriedavajú, čím vytvárajú plastický raster, ale súčasne zabezpečujú prúdenie vzduchu v obvodovom plášti, nižšiu energetickú náročnosť v zime či prevetrávanie a znižovanie teploty vzduchu v lete. Vonkajší plášť je zo špeciálneho skla čiernej farby, ktoré zabráni prehriatiu interiérov v lete. Budove zároveň dodáva jedinečný charakter – terminál predstavuje výrazný orientačný bod. Fasáda terminálu má z hľadiska materiálu, tvaru aj farby plášť vytvorený podobne ako lietadlá s technológiou STEALTH, ktoré nie je na radare vidieť.

Ing. arch. Eva Kutišová
Foto: athe studio s. r. o.

Autorka je architektka v ateliéri athe studio s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.