Zelená oáza uprostred mesta bude ešte zelenšia: Prezidentská záhrada prejde komplexnou obnovou

Prezidentská záhrada patrí k vyhľadávaným lokalitám Bratislavy. Obyvatelia ju poznajú aj pod názvom Grasalkovičova záhrada, keďže je súčasťou Grasalkovičovho paláca. Jej význam je vysoký aj vzhľadom na návštevy zahraničných delegácií, či nedávny príhovor pápeža Františka priamo z tohto miesta. Posledná významná obnova prebehla ešte v minulom storočí, čo aktuálne plánuje zmeniť Staré Mesto – mestská časť chystá komplexnú revitalizáciu záhrady.

Rozsiahly zelený priestor v centre hlavného mesta je upravený vo francúzskom štýle a nadväzuje na pôvodnú rozľahlú záhradu niekdajšieho letného arcibiskupského paláca. Grasalkovičova záhrada vznikla po roku 1760 a postaviť ju nechal Anton Grassalkovich, ktorý skúpil veľké pozemky pred bránou na Suchom mýte. Obľúbenec cisárovnej a prezident bratislavskej stavebnej komory si tu rovnako nechal postaviť aj letný palác – dnes známy ako Grasalkovičov palác. 

Súčasná štruktúra miesta sčasti naznačuje pôvodné usporiadanie záhrady, nachádzajú sa tu aleje, ale aj sad s danou druhovou skladbou. Grasalkovičovu záhradu naplánoval architekt Marián Marcinka, pričom zeleň v tom čase navrhla jeho dcéra Dana Marcinková.

V roku 1978 tu bola osadená fontána Radosť zo života od autorov Tibora Bártfaya, Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka. Prvý menovaný navrhol aj Fontánu Mieru pred Prezidentským palácom. Začiatkom 90. rokov tu bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby Veľprepoštského paláca v Nitre. V záhrade sa tiež nachádza aj pomník Johanna Nepomuka Hummela, významného skladateľa a bratislavského rodáka. 

Koncom 90. rokov minulého storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku. Odvtedy bola vcelku udržiavaná, postupom času ale boli badateľné nedostatky. Tie sa týkali najmä chodníkov, zelene, ale aj nefunkčného areálového osvetlenia. 

Mestská časť Staré Mesto tak naplánovala komplexnú obnovu. Cieľom revitalizácie je koncepčná obnova zelene, navýšenie počtu stromov, kríkov a okrasných záhonov, obnova chodníkov, obrubníkov a nový mobiliár, vrátane komplexnej výmeny areálového osvetlenia.

„Výmeny sa dočká aj zavlažovací systém, ktorý naplánujeme a nastavíme presne podľa požiadaviek jednotlivých druhov zelene. V rámci revitalizácie vysadíme aj 84 nových stromov. Doplníme kvetinové výsadby, cibuľoviny aj letničky,” informuje Staré Mesto. Všetka výsadba má prebiehať v intenciách návrhu bývalých architektov záhrady, teda Mariána Marcinka a jeho dcéry Dany Marcinkovej. 

Staré Mesto zároveň postupuje podľa Koncepcie obnovy Grassalkovichovej záhrady, vypracovanej uznávanou autorizovanou krajinnou architektkou Tamarou Reháčkovou. „Zeleň, ako aj celú revitalizáciu, Staré Mesto konzultovalo aj s Krajským pamiatkovým úradom Bratislava, od ktorého máme súhlasné záväzné stanovisko,” dopĺňa mestská časť. 

Prezidentská záhrada v minulosti trpela zlým stavom niektorých stromov. Staré Mesto tak nechalo urobiť dendrologický posudok, ktorý posúdil ich zdravotný stav a perspektívnosť z hľadiska zdravia, umiestnenia, podmienok a samotného druhu stromu. Na základe výsledkov odborných posudkov Staré Mesto zažiadalo o výrub 36 okrasných jabloní na ploche od Banskobytrickej ulice. „Na dané miesto budú v prípade schválenia dosadené nové, kvalitatívne lepšie dreviny – taktiež zmes odolnejších kultivarov okrasnej jablone v rovnakom počte,” vysvetľuje.

Mestská časť vymení aj sedem kusov tují, nakoľko je väčšina z nich suchých. „Dva pagaštany pleťové Aesculus carnea Briotii rastúce od strany Štefánikovej sú taktiež zoschnuté a v zlom zdravotnom stave. Za tieto je samozrejme plánovaná taktiež náhradná výsadba v rovnakom počte kusov,” znie zo stanoviska mestskej časti. V marci prebehli aj zdravotné orezy suchých a nalomených konárov viacerých stromov a vyvetvovanie po kmeni líp, aby sa zdvihla pochôdzna výška stromov.

Podľa výsadbového plánu, ktorý má redakcia ASB exkluzívne k dispozícii, budú nové stromy umiestnené najmä v zadnej časti záhrady pri Spojnej ulici a zo strany Banskobystrickej ulice. Na mieste Banskobystrickej prebehne aj odstránenie brečtanu a imela. Tie budú odstránené aj zo strany Štefánikovej ulice. V Prezidentskej záhrade budú umiestnené záhonové, tzv. neviditeľné chodníky a v centrálnej časti sú navrhnuté tvarované kríky, resp. živé ploty.

Premena obľúbenej mestskej záhrady sa tak blíži. Práce budú prebiehať od 1. júna do konca roka 2023 a celkové náklady sa pohybujú na úrovni 1 milión eur. Projekt je finančne podporený Európskym fondom regionálneho rozvoja.

Základný charakter záhrady tak zostane zachovaný, čo pre ASB potvrdila aj hovorkyňa Starého Mesta Martina Karmanová: „Záhrada bola a je založená a tiež naplánovaná koncepčne, čo nejdeme meniť ani rozbíjať.” K radikálnym zmenám teda pri revitalizácii nepríde. 

Miestni obyvatelia sa však od mestskej časti dožadujú skvalitnenia verejných toaliet či detského ihriska, ktoré podľa Starého Mesta nateraz nie je súčasťou plánovanej revitalizácie. „Aktuálne však zisťujeme možnosti financovania jeho následnej obnovy,” doplnila mestská časť. Krajinná architektka Tamara Reháčková umiestnenie herných prvkov v záhrade nepovažuje za najšťastnejšie, dokonca ich situovanie v záhrade hodnotí ako veľmi nevhodné. 

Podľa nej takto supluje správca objektu nedostatok detských ihrísk v centre mesta. Je ale faktom, že v takto významnej lokalite by sa detské ihriská a herné prvky pre deti nemali vyskytovať.

Prezidentská záhrada slúži obyvateľom hlavného mesta, ale rovnako je súčasťou reprezentácie krajiny, nakoľko sa v záhrade vyskytujú návštevy zahraničných delegácií spolu s prezidentkou Slovenskej republiky. Umiestnenie herných prvkov pre deti by bolo vhodnejšie mimo tohto reprezentatívneho priestoru.  Nateraz je ale zrejmé, že po rekonštrukcii zostanú na svojom mieste. 

V konečnom dôsledku, obyvatelia Bratislavy sa v roku 2024 dočkajú kvalitnejšieho zeleného miesta uprostred centra metropoly. K tomu sa pridá rekonštrukcia historického Karáčoniho paláca z 19. storočia, ktorého zadná časť vstupuje priamo do záhrady.

Jeho obnovu inicioval Úrad vlády SR, ktorý tento rok zverejnil návrh zámeru. Prezidentská záhrada sa stane funkčnejšou oázou pokoja a prinesie obyvateľom mesta lepší verejný priestor. Lokalita však môže byť v budúcnosti ešte kvalitnejšia, ak sa bude postupovať podľa argumentov a návrhov krajinnej architektky Tamary Reháčkovej.