Fasády, ktoré zaujali: Keď sa kancelárske budovy vyhýbajú uniformite

Kedysi strohá, nudná fasáda a jednoduchý interiér. Dnes sa pri administratívnych budovách architekti snažia o hľadanie nových foriem a tvaroslovia, ale neboja sa ani netradičných riešení. Iní, naopak, nadväzujú na tradície a materiály ako drevo či tehla. Pozrite si príklady fasád z celého sveta, ktoré sa úspešne vyhýbajú uniformite a zaslúžia si našu pozornosť.

Veža vyskladaná z rotujúcich blokov

Renovácia modernistického centra AMP zo 70. rokov minulého storočia si vlani vyslúžila cenu Rady pre vysoké budovy a mestské prostredie (Council on Tall Buildings and Urban Habitat) v kategórii Najlepšia vysoká budova na svete. Quay Quarter Tower má 206 metrov, 49 poschodí a navrhli ju dánski architekti 3XN.

Ide o prvý veľký projekt vytvorený Dánmi v Sydney od roku 1973, keď Jørn Utzon spolupracoval so svojím mentorom Ovem Arupom na budove svetoznámej opery. K cene za najlepší mrakodrap mu dopomohlo aj prevedenie fasády. Kancelárska veža na okraji rušného nábrežia Circular Quay pozostáva z piatich posunutých sklenených objemov naukladaných na seba, akoby rotovali.

Jednotlivé časti sú prerušované priestorom átria. To maximalizuje výhľad na prístav Sydney a prináša dostatok denného svetla. Tvar fasády sa postupne posúva na východ podľa presne vypočítaných uhlov, vďaka čomu netieni okolitým objektom a botanickým záhradám neďaleko veže. Použité zasklenie, výstupky a vertikálne prvky zároveň účinne blokujú až tretinu slnečného žiarenia a poskytujú tieň pred poludňajším slnkom.

Zatiaľ čo dokonalosť veže je zrejmá už voľným okom, mnoho skrytých technických skvostov sa nachádza vnútri budovy. Energetickú náročnosť výstavby pomohla znížiť upcyklácia. Starý mrakodrap nezbúrali celý, ale ponechali 65 % jeho pôvodnej konštrukcie ako základ pre novú kancelársku vežu.

Pri obnove sa zachovala významná časť pôvodných konštrukčných prvkov vrátane nosníkov, stĺpov a dosiek, ako aj 95 % pôvodného jadra budovy. To sa rovná úspore približne 12-tisíc ton emisií uhlíka (čo je ekvivalentom 35-tisíc letov medzi mestami Sydney a Melbourne).

Škandinávsky prístup k drevu

Kancelárska budova z dreva? Žiaden problém. Architektonická kancelária Oslotre, ktorá sa dlhodobo špecializuje na drevostavby, navrhla v nórskom meste Kristiansand viacúčelovú budovu Lumber 4 s cieľom demonštrovať možnosti drevostavieb. Na ustúpenom prízemí sa nachádzajú obchodné priestory, na piatich poschodiach nad nimi zase kancelárie.

Konštrukciu tvorí masívna drevostavba so stĺpmi a s nosníkmi z lepeného lamelového dreva. Najzaujímavejšou na budove je fasáda, ktorú tvoria prefabrikované oblúkovité prvky z dreva, ošetrené zeleným náterom. Obklad je vyrobený z protipožiarne upravenej borovice. Odkvapy nad zakrivenými prvkami sú rovné a vytvárajú na paneli zakrivený tieň.

Časom bude farba zvetrávať, čo povedie k vizuálnej zmene fasády so svetlejšími a s tmavšími zakrivenými časťami. V tomto projekte sa drevo neobjavuje len v hlavnej konštrukcii. Podlahy sú z kompozitnej štruktúry, v ktorej sa CLT kombinuje s betónom. Ako izolácia sa použili drevené vlákna. Zároveň sa drevo dostalo aj do interiéru – sú ním obložené schodiskové priestory, stropy a niektoré steny.

Budovu postavili v rekordnom čase. Podrobné plánovanie a výstavba trvali len 12 mesiacov. Lumber 4 podľa svojich tvorcov ukázala, že je možné postaviť konkurencieschopné drevené stavby v porovnaní s rovnakými betónovými a oceľovými konštrukciami.

Čierna obálka s integrovanou fotovoltikou

Spoločnosť Drees & Sommer testuje spôsobilosť inovatívnych a udržateľných produktov. Keď prišlo k stavbe ich novej kancelárskej budovy v Stuttgarte, spoločnosť zostala verná svojej obchodnej filozofii a zvolila si sofistikovaný systém ľahkého obvodového plášťa.

Nová administratívna budova OWP 12 navrhnutá v súlade s princípmi cradle-to-cradle nás zaujala fasádou s integrovanou fotovoltikou budov BIVP (Building Integrated Photovoltaics) od Schüco. Dvadsať metrov široký a 70 metrov dlhý kváder, navrhnutý stuttgartskou firmou SCD Architekten Ingenieure, má takmer 700 m² fasádnej plochy na južnej a západnej strane budovy pokrytej fotovoltikou.

Digitálne plánovanie umožnilo vysokú úroveň prefabrikácie modulárnej fasády a sériovú výrobu modulov, čo ušetrilo čas a náklady. Výzvou tohto projektu bolo špeciálne krycie sklo zabraňujúce prirodzenému odrazu pre zaistenie bezpečnosti premávky, keďže v blízkosti sa nachádza diaľnica.

Napriek technickej náročnosti sa podarilo celú fasádu inštalovať len za dva a pol týždňa. Novostavba bola navrhnutá ako energeticky plusová budova, počas svojej prevádzky teda vytvorí viac energie, ako spotrebuje. A to aj vďaka fotovoltike integrovanej do fasády, ktorá sa stala dizajnovým prvkom bez toho, aby architektom diktovala výsledný vizuál budovy.

Netradičné kancelárie v mexickej džungli

V hustej džungli neďaleko mesta Tulum v Azulik City of Arts v Mexiku vznikol kreatívny pracovný priestor, ktorý spojil remeslá predkov so súčasným dizajnom a s novými technológiami. FabLab, ako sa nazýva, má výrazné dramatické a nepravidelné organické tvary. Kancelárske priestory štúdia Roth Architecture vznikli vďaka 3D tlači, laserovým rezačkám, strojom na tvarovanie za tepla a vodným tryskám.

Nápadný kontrast medzi jednoduchou štruktúrou a najmodernejšími digitálnymi nástrojmi a technológiami odráža prístup architektov k ekologickej architektúre. Profil, orientáciu a umiestnenie jednotlivých objemov pomohla určiť samotná krajina, teda stromy, rastliny a skaly. Ich konštrukcia je zo železobetónu a ocele. Aby sa prispôsobili miestu, FabLab pozostáva z piatich „bublín“ rôznych veľkostí, ktoré sú nezávislými budovami.

Nájdeme v nich hlavnú kanceláriu, materiálové laboratórium, miestnosť pre CNC frézovanie, miestnosť pre rezanie vodným lúčom a ďalšiu pre šesťosové robotické rameno. Kancelárske priestory v centrálnom module sú dostatočné veľké, aby pojali 20 ľudí. Centrálna časť sa dvíha v tvare meandra, čo vytvára potrebnú dynamiku. Na dvere a okná sa tu použili vzory a tvary, ktoré pripomínajú listy stromu alebo hmyzie krídla. Niektoré z nich pôsobia ako svetlíky, iné sa bezprostredne dotýkajú zeme.

Zakrivené betónové rebrá sa tiahnu aj po dĺžke, vytvárajú menšie previsy a chránia sklenené komponenty. V jednej časti sú okná vyrobené s použitím živíc a palmových vláken. V časti s robotom fasádu tvoria prepletené kmene stromov a viniča. Životnosť konštrukcie je odhadovaná na 60 rokov. FabLab je súčasťou rezortu Azulik, ktorý zahŕňa aj ubytovanie, múzeum či reštauráciu, všetko v podobnej organickej forme.

Fasáda integrovaná do talianskej krajiny

Nové sídlo spoločnosti Furla sa nachádza v dedinke Tavarnelle Val di Pesa v provincii Florencia, v oblasti Chianti. Projekt zdôrazňuje tému integrácie priemyselnej architektúry do talianskej krajiny. Architekti z ateliéru GEZA reflektovali topografiu lokality starostlivým usporiadaním objemov, čím vytvorili rytmus tak, aby splývali navzájom aj s krajinou.

Továreň má tri hlavné objemy – jeden pre kancelárie, dva pre laboratóriá a logistiku. Budovy harmonicky integrovali do okolitej krajiny bez prílišného kontrastu. A to aj vďaka systému terás a zelených striech, ktoré majú spolu 1 200 m2. Vstup do kancelárií s recepciou s dvojitou výškou a veľkou halou pod holým nebom sa stáva miestom, kde sa stierajú hranice medzi architektúrou a krajinou.

Usporiadaný sled kancelárií je prerušovaný zelenými terasami alebo spoločnými priestormi. Projekt sa vyznačuje použitím jednoduchých objemov a len niekoľkých materiálov a farieb – pohľadového betónu, étericky bielych a robustnejších čiernych objemov. Areál sleduje kopcovitý terén a jeho sklenené fasády so žalúziami pôsobia, akoby siahali až do neba. Podľa vzoru typického vchodu do toskánskej vily lemuje hlavný vchod rad cyprusov. Tento dizajn je replikovaný aj na fasáde budov.

Klinker v srdci Berlína

Projekt Am Tacheles v mestskej časti Berlín Mitte vdýchol život zanedbanému priestoru, ktorý bol kedysi rušnou pasážou obchodného domu postaveného v roku 1908 medzi Friedrichstraße a Oranienburger Straße.

Toto miesto si prešlo rôznymi fázami, od komerčného a priemyselného využitia až po squat alternatívnych umelcov. Prestavba podľa návrhu švajčiarskeho ateliéru Herzog & de Meuron prebiehala od polovice roku 2010. Súčasťou komplexu sú aj dve osempodlažné budovy SCAPE, využívané prevažne ako kancelárske. Tvoria pôsobivý vstupný portál do Am Tacheles.

Ich fasáda sa vyznačuje jemnou rastrovou štruktúrou zo svetlých klinkerových tehál, ktoré vystupujú z objemu ako pilastrové pásy. Tieto klinkerové tehlové diely boli vyrobené ako prefabrikáty a prešli mnohými testami, aby sa dali jednoducho zmontovať na mieste a odolávali poveternostným podmienkam.

Celkovo sa pre tento projekt vyrobilo viac ako 300 rôznych tvarov tehál, niektoré dokonca ručne. Vďaka tomu tvorí desať nových budov rozmiestnených okolo troch verejne prístupných námestí a pasáží homogénny celok, aj keď si budovy s rôznym využitím zachovávajú odlišný architektonický jazyk.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 3/2024