Finančné úrady v Žiline
Motív skleneného valca na nároží nájdeme v dielach Rusa Mojseja J. Ginsburga, Američana Philipa Johnsona a Slováka Michala M. Scheera. Kam zaradiť jeho Finančné úrady v Žiline? Doceňujeme hodnoty a význam architektúry, ktorá vznikla koncom 20. rokov minulého storočia v ateliéri mladého slovenského architekta?
Projekt vzišiel v roku 1929 – ako to bolo vtedy pri významných stavbách samozrejmé – zo súťaže. Nevieme, kto bol v porote, ale voľba bola vynikajúca. Scheer navrhol dielo, ktoré je bezpochyby nadčasové a jeho čelná fasáda by asi zaujala aj v ktoromkoľvek dnešnom architektonickom časopise. Pravda, vo svojej pôvodnej podobe, lebo neskoršie zásahy boli väčšinou nešťastné a znižovali jej architektonickú eleganciu. Sú to však akoby dve rôzne budovy. Bočné fasády s výrazným vertikálnym členením majú celkom inú mierku a charakter ako predná fasáda. Prekrytie vstupu mohutnou markízou podopretou štyrmi piliermi dáva budove konštruktivistickejší charakter. Nad ňou vyrastá polvalec schodiska, vystupujúci z hladkej plnej steny. Tá kontrastuje s veľkou zasklenou stenou a práve ona dodáva výrazu budovy zvláštnu noblesu. Travertínový obklad nepochybne prispieva k tomu, že budova sa zachovala dodnes neporušená a dobre fungujúca.
Z mnohých Scheerových architektonických diel, nachádzajúcich sa na Slovensku najmä v Ružomberku, Nitre a Nových Zámkoch, je to bezpochyby architektúra Finančných úradov v Žiline, ktorá si zaslúži najväčší obdiv.
Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000)
prof. Štefan Šlachta
Foto: archív autora