Finlay Cowan: Dizajn je ostrov slobody

Pink Floyd a potom... znel názov výstavy anglického výtvarníka, dizajnéra a spisovateľa Finlaya Cowana, ktorý naznačoval príchuť legendárnych tvorcov Odvrátenej strany mesiaca alebo Steny. Cowanova tvorba je však z privrátenej strany mesiaca a medzi ním a ľuďmi nie je žiadna stena. Naopak, rád diskutuje so svojím publikom o tom, čo robí, a pri svojej premiérovej návšteve Slovenska zorganizoval aj invenčný výtvarný workshop. Ako hovorí, „dizajn je o potrebách ľudí“.

Pink Floyd a iné
Finlay Cowan je v súčasnosti rešpektovaný londýnsky dizajnér, ilustrátor a výtvarník, ktorý je členom voľného združenia talentovaných tvorcov StormStudios. To vedie legendárny Storm Thorgerson (1944), ktorý sa preslávil tvorbou obalov albumov rockových kapiel – a najmä pre Pink Floyd. Obal pre ich album Dark Side of the ­Moon sa dodnes považuje za jeden z najlepších v celej histórii.

Finlay Cowan voľne nadviazal na tvorbu Storma Thorgersona, pričom Back Catalogue pre Pink Floyd z roku 1995 pochádza z jeho ateliéru. „Hovorili sme o tom so Stormom práve pri tvorbe tohto katalógu,“ odpovedal Cowan na otázku, ako vznikajú podobné prelomové diela v histórii grafického dizajnu. „Určite sa nedá predvídať, či daná vec bude mať takú veľkú odozvu. V tej chvíli si len robíte prácu, ako najlepšie viete, a nemyslíte na to, čo bude potom. Samozrejme, je to úžasné, keď sa niečo také stane a vaše dielo osloví toľkých ľudí. Klamal by som, keby som nepovedal, že to nie je sen každého dizajnéra.“

Sám Finlay Cowan je autorom množstva obalov albumov súčasných hudobných skupín (napr. Audioslave, Muse, Mars Volta, Biffy Clyro, či pre The London Philharmonic Orchestra), pričom pri mnohých spolupracoval práve s Thorgersonom. „Počas tvorby so Stormom som veľmi intenzívne počúval hudbu, a to nanovo – viac som sa snažil priblížiť k textom, nad ktorými som sa naučil premýšľať,“ hovorí Finlay Cowan. „Chcel som vytvoriť grafickú reprezentáciu hudby a čo najviac prepojiť grafický dizajn so samotnou hudbou. Veľa času som trávil rozhovormi s hudobníkmi. Zaujímalo ma, čo sa deje v ich hlavách, keď tvoria hudbu, a pýtal som sa, aké majú emócie v danom momente.“

V mnohých Thorgersonových dielach sú zreteľné surreálne prvky, no Cowan túto poetiku posúva do aktuálnejších foriem. Aj on sa rád pohráva s realitou, ale jeho deformácia skutočnosti má predsa len iné výtvarné podoby. Aj tu cítiť stretnutie sna so skutočnosťou, ale konfrontácia medzi týmito dvomi svetmi nie je taká ostrá, odvíja sa v poetickejších tónoch.

Naplnené emóciami
Prečo v Bratislave, keď dobre je aj na Orave, povedal si londýnsky umelec a pre svoju premiérovú výstavu na Slovensku si vybral Art Galériu Schürger v Tvrdošíne. Pravda, k tejto voľbe mu pomohla aj rodáčka z Námestova Monika Kurtová, ktorá s Finlayom Cowanom už dlhodobejšie spolupracuje v Londýne a spolu s Annou Lenkovou kurátorsky pripravila jeho letnú výstavu.

Fragmenty ženskej figúry, pôsobivo zväčšené ženské tváre, a najmä oči, cez ktoré divák nadväzuje kontakt, a s autorom vytvára vlastné príbehy. „Potreboval som urobiť niečo, čo ide zo srdca, čo je naplnené emóciami. Chcel som vytvoriť niečo, čo má vlastnú štruktúru a svojou fyzickou povahou sa podobá na dýchanie,“ hovorí Finlay Cowan o svojej kolekcii obrazov, ktoré vznikli počas uplynulých troch-štyroch rokov a sú vytvorené akvarelovými farbami.

„Nad `vodovkami` nemá autor úplnú kontrolu, a preto mi vyhovujú – často sa mi slobodne rozlejú po ploche a ja iba fascinovane sledujem, ako si žijú vlastný život. Výtvarná tvorba je pre mňa akýmsi únikom od všetkého ostatného, čo robím, ale venovať sa jej môžem len počas letných mesiacov, keď mám trochu voľno. Prvé akvarelové obrazy vznikali pred štyrmi rokmi a odvtedy každoročne pripravím novú sériu.“

Oči žien
Oči žien na Cowanových obrazoch sú ako magnetické polia, ktoré vťahujú diváka do svojho vnútra. Modelom bývajú často konkrétne umelkyne, či už speváčky, fotografky alebo módne návrhárky, ale často aj obrazy žien, ktoré sa rodia a žijú v umelcovej hlave a ich tvary pochádzajú z umelcovej fantázie.

„Áno, tie oči sú silným spojivom medzi obrazom a divákom,“ reaguje Finlay Cowan. „Aj tu v Tvrdošíne prišli za mnou ľudia a hovorili mi, ako im tie oči a tváre niekoho konkrétneho z ich okolia pripomínajú. Iní zase v nich hľadali niekoho, s kým by sa chceli stretnúť. Ale to je fajn, umenie by malo zbližovať. Rád sa nechávam inšpirovať ľuďmi, ktorí si po svojom interpretujú moje obrazy.“

Ostrovy slobody
Nikto ma nevlastní, nepatrím k žiadnemu agentovi, tvorím, ako ja chcem – vyhlasuje Finlay Cowan pri svojej výtvarnej tvorbe, ale aj pri grafickom dizajne a interiérovej tvorbe sa snaží uhájiť ostrovy slobody.

„Pri grafickom dizajne pracujeme v štúdiu pre klienta ako tím a spolupracujeme pri hľadaní konečného výsledku. Stávame sa akýmsi tmelom medzi našimi myšlienkami a tým, čo od nás klienti očakávajú. Sme akousi symbolickou ceruzkou, nástrojom pri sprostredkovaní našich myšlienok,“ hovorí londýnsky umelec. „Samozrejme, klient má svoje predstavy, s ktorými za nami ide, ale tie treba neustále posúvať. Pozorujeme, ako klient na naše návrhy reaguje, a vtedy prichádza ten miniatúrny priestor slobody, pri ktorom vieme, že sme nezľavili zo svojich nárokov.“

Finlay Cowan hovorí o dizajne pre ľudí, čím myslí, že dizajn produktu by mal sledovať potreby ľudí. Ak je tento predpoklad naplnený a autor si svoju prácu robí dobre, každý projekt sa môže presadiť svojím osobitým štýlom. „Pravda, dnes už máme tak vybudované vzťahy s klientmi, že naše nápady môžeme pretaviť do unikátneho spôsobu pre daný projekt,“ hovorí Cowan a nezabudne dodať: „Ostrov slobody by však nemal chýbať ani pri začiatku autorovej tvorby.“

Interiéry sú o príbehoch
Aj interiérová tvorba je pre Finlay Cowana najmä o vyrozprávaní príbehov, ktoré spájajú autora s jeho divákom či klientom. Prvýkrát sa o to pokúsil v roku 1998 pri interiéri v Café 1001, ktorá sa nachádza na londýnskej Brick Lane. Je to parafráza na rozprávky z Tisíc a jednej noci, prostredníctvom ktorých chcel Cowan navodiť atmosféru Orientu. Pôsobenie kaviarne sa tak odvíja cez konkrétne výrazové prostriedky v interiéri, ale aj cez naše skúsenosti s Orientom zasadeným do európskeho veľkomesta. A tento princíp rozvíjal aj v ďalších interiéroch – či už išlo o dizajn pri rekonštrukcii vidieckych domov v Taliansku, návrhy barov, reštaurácií a nákupných centier pre Old Truman Brewery alebo návrhu centrály objektu nákupného reťazca Peggy Porschen v londýnskom Knightsbridge, ktorú dokončil pred dvomi rokmi.

„Architektonické kreslenie bolo vždy mojou vášňou,“ hovorí Finlay Cowan, ktorý obdivuje architektúru Le Corbusiera a Franka Lloyda Wrighta, ale aj fantazijné diela súčasnej architektúry. „Samozrejme, architektúra by mala predovšetkým sledovať svoju funkciu, ale zároveň by nemala zabúdať ani na rozvíjanie predstavivosti  užívateľa, ale aj náhodného človeka z ulice. Mala by kultivovať jeho zmysly a zároveň mu prinášať pozitívnu energiu. Mala by harmonicky obohacovať prostredie, kde stojí, a aktívne podnecovať záujem ľudí. Jemne provokovať a slúžiť – to je podľa mňa primárna úloha architektúry i dizajnu.“

Spoločný zážitok
Fantázia, kultivácia, služba ľuďom – fenomény, ktoré sa objavujú aj v ďalších oblastiach umeleckej tvorby Finlaya Cowana. V oblasti literatúry sú to autorské knihy s vlastným výtvarným sprievodom, vo filme propagácia k filmom (napr. Muži v čiernom, Godzilla) a animácia, v divadle scénografia, neobchádza ani svet reklamy, počítačových hier a návrhy internetových stránok.

„Mám rád umenie, v ktorom cítim kontakt s ľuďmi,“ dodáva Cowan. „Na rozdiel od iných umelcov mi nerobí problém poodkryť pokrývku a pozvať ľudí do mojej umeleckej kuchyne. Veď umenie vzniká aj ako spoločný zážitok. Ak sa z neho dostane aj ďalším ľuďom, dotkol som sa svojho cieľa.“

Finlay Cowan (1966) – grafický dizajnér, spisovateľ, ilustrátor, scénograf, tvorca interiérov žijúci v Londýne. V rokoch 1993 – 2011 spolupracoval so Stormom Thorgersonom pri návrhoch skupinu Pink Floyd, pričom v roku 1995 vyšiel veľmi úspešný Back Catalogue pochádzajúci z jeho ateliéru. Počas uplynulých pätnástich rokov tvoril kampane pre najúspešnejšie projekty najväčších filmových spoločností Swatch, Uniroyal, Universal Pictures, Sony Entertainment a Columbia Tristar, zúčastňoval sa marketingových akcií pre The Royal Exchange, The Royal Opera House a Liberty. V oblasti literatúry mali najväčší úspech jeho populárno-náučné knihy David and Charles, ktoré vyšli v 20 krajinách a boli preložené do desiatich jazykov (vrátane čínštiny). V tomto roku vydal svoj prvý ilustrovaný román Subway Slim – The Ghost In Me a pripravuje ďalší s názvom Subway Slim – The Memory War. Počas uplynulého obdobia pripravil viacero autorských výstav v Londýne, Taliansku, USA a nedávno aj na Slovensku, organizuje workshopy a výtvarné sympóziá.

Ľudo Petránsky
Foto: Miloš Kráľ, archív Finlaya Cowana

Článok bol uverejnený v časopise ASB.