Fínska architektúra invenčne spája

„Pri výstavnej prezentácii sme sa sústredili najmä na súčasnú bytovú architektúru v Helsinkách a ich bezprostrednom okolí,“ uvádza v rozhovore pre ASB významný fínsky architekt a šéfkurátor Múzea fínskej architektúry Roy Mänttäri. „Urbanizmus aglomerácie Helsínk je roztrieštený. Služby, priemysel a obchodné domy opúšťajú mestské centrum a sťahujú sa bližšie k hlavným mestským ťahom. A keďže populácia je rozptýlená, výsledkom je ne­ekologická, nepríjemná a finančne náročná mestská štruktúra s rozrastajúcou sa dopravnou sieťou.“

Zároveň si treba uvedomiť, že Helsinki sú jedinou mestskou aglomeráciou vo Fínsku a ich blahobyt má vplyv na budúcnosť celej krajiny. Problémy, ktoré vznikajú rozptýlením mesta, vyžadujú zásah štátu a zvyšujú spoluprácu medzi magistrátmi.

„K problému sa dá pristupovať z rôznych strán,“ pokračuje Mänttäri. „Na našej výstave sme chceli ukázať, že vznikajú zaujímavé výsledky. Tie generujú výskum elasticity urbánnej štruktúry, adaptáciu existujúcich stavieb a využitie komerčných a sociálnych sietí, verejnej dopravy a infraštruktúry.“

Výstava City Home, ktorá vznikla v spolupráci s fínskym veľvyslanectvom v SR, prezentovala príklady architektúry vznikajúce výstavbou nových domov a taktiež adaptáciou už existujúcich stavieb. Na nové byty sa vo Fínsku s obľubou využívajú i pôvodne nebytové priestory – prázdne podkrovia, výrobné haly a sklady. V urbánnych štruktúrach sa funkcia, výška, objem, tvar a materiály nových budov veľmi striktne regulujú. Výnimky sa udeľujú iba vojedinelých prípadoch. Inými slovami, vonkajší vzhľad budov je viac-menej zachovaný, na potreby bývania sa mení iba ich interiér.

Kombinácia novej a pôvodnej architektúry je atraktívnou alternatívou k monotónnosti industrializovanej bytovej výstavby, pričom táto téma je aktuálna aj pre viaceré regióny Slovenska.

Komplementárna zástavba, Kamppi, Helsinki, 2007 – 2009. Architekti: Tuomo ­Siitonen, Johanna Raukko, Mikko Liski, Marko Salmela, Tommi Lehtonen, Virve ­Kaartoluoma, Hans Nevanpera Tento rezidenčný blok vypĺňa nezastavaný priestor v okrajovej časti centra mesta. Hmota bloku je prispôsobená výrazu ulíc, a tvorí tak prirodzenú súčasť centra Helsínk. Znížené odkvapové rúry klamú okoloidúcich a vysokým stavbám dodávajú ľudskú mierku. Ustupujúce strechy netienia dvoru. Okolité prostredie bytových domov sa sústreďuje do vnútorných dvorov, vďaka čomu blok pôsobí pokojným a ničím nerušeným dojmom.

Začínajúci blok v Jätkäsaari, Helsinki, 2006. Architekti: Olli Sarlin, Marja Sopanen Rozvoj západnej časti helsinského prístavu je naplánovaný na rok 2010 po dokončení nového prístavu. Koncepcia novej mestskej zástavby sa začne stavbou uzavretých nároží obytného bloku so zameraním na diverzitu a živú povahu centra mesta. Vznikne tak viacero typov bytov – adaptabilné apartmány budú mať otvorený kontakt s okolitým prostredím, byty na najvyšších poschodiach budú mať podobnú dispozíciu ako rodinné domy so strešnou záhradou. Tehlové fasády akcentujú uličné siete malými balkónmi a vstupmi do spoločných verejných a obchodných priestorov. Domy sa veľkoryso otvárajú smerom do parku.

Vedomie súvislostí

„Súčasná fínska architektúra kontinuálne nadväzuje na modernistickú tradíciu z medzivojnového obdobia, keď aj Fínsko zasiahla silná vlna funkcionalizmu,“ vysvetľuje Roy Mänttäri, ktorý zdôraznil aj nezáujem fínskych tvorcov o postmodernú architektúru. Hoci pri veľkých projektoch sa tvorivo aplikuje medzinárodný štýl s kultom skla a ocele, pri menších stavbách sa využíva stále populárne drevo ako symbol fínskej architektúry.

V prípade Helsínk sú v tomto prírodnom duchu postavené rozľahlé obytné oblasti na jej východných predmestiach. Prevažujú dvojpodlažné domčeky, ktoré v pravidelnom rytme vytvárajú pravidelné obrazce ulíc a námestí. Samozrejme, okolo domčeka nechýba zeleň ako pocta fínskej tradícii. Keďže väčšina Fínov uprednostňuje bývanie v rodinných domoch, jednoduché dispozície vznikajú aj bližšie k centru, pričom drevo sa kombinuje s ďalšími materiálmi.

Obytná architektúra priamo v meste sa zase najčastejšie transformuje do podoby 5- až 6-poschodového domu so strohými geometrickými tvarmi, ktoré sú farebne akcentované. Čoraz častejšie sa v oblasti obytných budov objavuje aj typ ekologického polyfunkčného domu, ktorý na svoju prevádzku využíva trvalo obnoviteľné zdroje.

Ekologickú líniu sledujú aj domy pri pobreží mora, ktoré elegantne kopírujú zvažujúci sa terén. Takýto pás domov sa často končí aj na pilótach zapustených v morskom dne. Bývanie na mori je tak exkluzívnym variantom využívajúcom danosti hlavného mesta Fínska.

Samozrejme, nechýbajú ani paneláky, lenže tie sú svojím vzhľadom na míle vzdialené produkcii, ktorú poznáme z čias socializmu. Invenciou hýria najmä fasády týchto blokov, ktoré prinášajú svieži vzduch do vône prefabrikátov, ale progresívne sú aj nové dispozície v tradičnej schéme bytov.

Dom vo dvore, Helsinki, 2004. Architektonické štúdio Kimmo Friman, Kai Korhonen Rodinný dom bol postavený v stiesnenom dvore viacpodlažného bytového domu z obdobia Jugendstil. Situovanie vo vnútrobloku chráni dom pred zvukmi vonkajšieho mestského prostredia. Drevený fasádny rošt zabraňuje pohľadom z okolostojacich domov, zatiaľ čo početné svetlíky presvetľujú interiér domu. Dom má dve podlažia. Vzhľadom na zákonom limitovanú výšku zástavby je dolné podlažie umiestnené v suteréne. Plná stena horného jednoposchodového priestoru je situovaná do bočnej ulice dvora. Murovaný exteriér korešpondujúci so susediacimi budovami tvorí kontrast teplému drevenému interiéru.

Interiér apartmánového domu, Helsinki, 1992 – 1993. Architekt: Juhani Pallsmaa

Dobrá architektúra

Na otázku dobrej architektúry Roy Mänttari odpovedá, že „je to niečo, čo nám dáva vedomie vlastných koreňov, pocit domova na ktoromkoľvek mieste na svete a niekedy dokonca ponúka aj hlbšie porozumenie vlastnej existencii. Dobrá architektúra je pozitívny fenomén, ktorý poskytuje aj pocit bezpečnosti“.

Súčasné globalizačné tendencie v architektúre pôsobia aj na stredoeurópsku architektúru. Čoraz viac sa na periférii záujmov dostáva sledovanie špecifík daného miesta. „Samozrejme, existujú výnimky, kde sa zdôrazňuje duch miesta a netradičné architektonické postupy s invenčnými konceptmi,“ upresňuje Roy Mänttäri. „A to platí pre západ i východ nášho kontinentu, ktoré kedysi rozdeľovala železná opona.“

Fínskemu tvorcovi nemohla počas jeho pobytu pri príležitosti uvedenia výstavy ujsť ani dynamika stavebnej činnosti v Bratislave. „Je to naozaj imponujúci pohľad – a to môžem povedať naozaj len na základe mojej krátkej návštevy,“ hovorí Fín. „Typologická šírka a kombinácia druhov vznikajúcej architektúry je až neuveriteľná, našťastie, kvalita jej dizajnu je vo väčšine prípadov veľmi slušná. Určite je však úžasné vidieť, ako rýchlo sa toto mesto mení. Všetci investori a tvorcovia by si ale mali uvedomiť, že ľudia potrebujú viac času na adaptáciu na toto tempo. A to je už otázka morálnej zodpovednosti.“

Roy Mänttäri je nielen organizátorom prezentácií fínskeho architektonického diania, ale aj aktívnym architektom. Jeho špecialitou je tvarovanie štruktúr ultraľahkých membrán, pričom niekoľko z nich sa aj zrealizovalo. „Mojimi obľúbenými sú najmä menšie z nich, pretože svojimi sochárskymi kvalitami spoluvytvárajú architektonický detail,“ vyznáva sa Mänttäri a dodáva to klasické fínske: „Novátorské koncepty a prístupy idú súčasne vedľa seba s tradičnými hodnotami.“

Ľudo Petránsky
Foto: Tuomo Siitonen Architects, Jari Jetsonen, Rauno Träskelin, Jussi Tiainen, Dano Veselský
Vizualizácia: Sarlin + Sopanen Architects