FOKUS: Kultúrne vzkriesenia v nekultúrnych časoch
Andrej Sárközi 
To, čo bolo desaťročia zanedbané, dnes ožíva. Kultúrne stavby po celom Slovensku postupne získavajú ráz 21. storočia a stávajú sa špičkovými inštitúciami. V niektorých prípadoch však radosť strieda skepsa.
„Umenie má veľkú moc. Kultivuje nás i našu dušu, robí nás lepšími. Učí nás pozerať sa na svet z nadhľadu, dáva nám schopnosť byť vnímaví a empatickí voči okoliu. Bez umenia sa žiť síce dá, ale taký život nestojí za veľa,” povedala v januári tohto roka vo veľkom rozhovore pre Denník SME slovenská herečka Zuzana Kronerová.
Pomohla si aj prirovnaním: „Winston Churchill vraj v čase, keď Británia trpela pod útokmi Hitlera, na požiadavku svojho ministra, že aby sa ušetrili financie, bude treba zrušiť Londýnsku filharmóniu, povedal: „Zrušiť Londýnsku filharmóniu?! A za čo potom vlastne bojujeme?!“
Na Slovensku nezúri vojna, zažívame však boj o kultúru, ktorá trpí totalitnými praktikami a kontroverznými rozhodnutiami politikov. A vety legendárnej slovenskej herečky túto situáciu vystihujú dokonale.
Churchillovi sa nakoniec podarilo zachrániť Londýnsku filharmóniu. Slovensku sa dnes darí zachraňovať kultúrne pamiatky, na ktoré sa na desaťročia pozabudlo. V septembri roku 2023 získala Bratislava späť svoj symbol – obnovenú Michalskú vežu, ale aj zrenovované Bratislavské bábkové divadlo, Divadlo Aréna či Staré lýceum. Medzi zabudnuté kultúrne ikony možno s istotou zaradiť aj Slovenskú národnú galériu, ktorej rekonštrukcia trvala desaťročie, pričom zatvorená bola 21 rokov.
Po unikátnej obnove, mimochodom, najväčšej v rámci kultúrnych stavieb, akú sme na Slovensku urobili, získala naša krajina inštitúciu európskej kvality. SNG sa stala okamžite populárnou, zozbierala prestížne slovenské i zahraničné ocenenia a navštevujú ju tisíce ľudí všetkých generácií.
Úspešný príbeh pokračuje
Úspešný príbeh Slovenskej národnej galérie bude pokračovať. SNG vypracovala projekt na rekonštrukciu Esterháziho paláca, ktorý slúžil ako hlavná budova galérie počas dlhých rokov rekonštrukcie vodných kasární a premostenia.
„Veľmi by sme chceli obnoviť aspoň fasádu vrátane prízemia,” vyjadrila sa generálna riaditeľka SNG, Alexandra Kusá vo februári tohto roka. Rovnako priznala, že galéria spolupracuje s etablovaným architektom Petrom Jurkovičom.
Budúca podoba budovy z roku 1870 dnes nie je známa, projekt však podľa najnovších informácií postupuje: „Rozbiehame verejné obstarávanie na projektové práce. Oslovovali sme architektov a konzultovali s nimi finančnú hodnotu rekonštrukcie. Investičný zámer, ktorý sme predložili na Ministerstvo kultúry SR, je 950-tisíc eur. Pôjde o rekonštrukciu fasády paláca vrátane výplní otvorov, priestor bývalej Berlinky a súvisiacich plôch,” povedala novinky manažérka pre publicitu SNG Zuzana Dzurdzíková.
Slovenské národne divadlo i múzeum čakajú
Na rozdiel od úspechov SNG čakanie zažívajú dve najvyššie kultúrne ustanovizne v krajine. Slovenské národné divadlo (SND) na Hviezdoslavovom námestí a Slovenské národné múzeum (SNM) na Vajanského nábreží. Prvá menovaná budova je zatvorená od roku 2019 pre zlý technický stav, ako aj poškodené divadelné technológie a zastarané vnútorné priestory.
Ministerstvo kultúry SR, pod ktoré SND patrí, však ikonu Hviezdoslavovho námestia chce zrekonštruovať. Z návrhov na obnovu preto v roku 2023 rezort vybral variant A, ktorý počíta s komplexnou rekonštrukciou budovy za 50,8 milióna eur. Na porovnanie: variant B – obnova objektu a rozšírenie prístavby o skúšobňu orchestra – by si vyžiadal 53,8 milióna, variant C – obnova a vybudovanie skúšobného pavilónu – až 82,2 milióna eur.
So začiatkom rekonštrukcie sa v tomto prípade počíta až v roku 2028 a otvorenie historickej budovy SND by mohlo prísť v roku 2031. Celá obnova bude pritom rozdelená na tri etapy v priebehu troch rokov, pričom v každom roku sa preinvestuje 15,264 milióna eur. Vďaka tomuto rozloženiu peňazí by nemala rekonštrukcia zásadný vplyv na verejné financie.
Horúcim kandidátom na obnovu po dlhých desaťročiach upadania je aj budova Slovenského národného múzea. Objekt nebol od konca 50. rokov 20. storočia zásadne opravovaný, čo sa podpísalo na jeho technickom stave, ale najmä funkčnosti. Budova dokonca vykazuje statické poruchy, vo veľmi zlom stave je aj fasáda a stavba už štyri roky nespĺňa požiadavky energetickej hospodárnosti.
Cesta k obnove však bude dlhá. Verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu sa má uskutočniť v rokoch 2024 až 2025, dodanie tejto dokumentácie sa očakáva o rok neskôr a v tomto období by sa mal aj predložiť materiál na rokovanie vlády. Obnova by sa mohla začať v roku 2027 a trvať by mala až šesť rokov, do roku 2033. Počas rekonštrukcie by sa muselo SNM dokonca presťahovať, čo by trvalo dva roky.
Podľa odhadovaných finančných nákladov na projekt by budova s vybavením stála 49,8 milióna eur (v cenách v roku 2020, pozn. red.), výstavba nového depozitára by stála 13,44 milióna eur a nové budovy na Žižkovej ulici 11,280 milióna eur. Spolu je to 74,52 milióna eur.
Nekonečný príbeh kaštieľa v Rusovciach
Ak si niekto myslí, že v predchádzajúcich projektoch ide o nekonečný príbeh, mýli sa. Ten prichádza až s obnovou kaštieľa v Rusovciach. Zdevastovaná pamiatka čaká na nový šat od druhej svetovej vojny, keď bol kaštieľ obsadený nemeckým komandom a vydrancovaný sovietskymi vojskami. V 80. rokoch minulého storočia boli prítomné snahy o obnovu, s ktorou sa aj začalo, nikdy však nebola dokončená a vzdialená bola aj v 21. storočí.
Cieľom Úradu vlády SR, ktorý je majiteľom národnej kultúrnej pamiatky, je zrekonštruovať kaštieľ na reprezentatívne miesto na prijímanie zahraničných delegácií. V roku 2018 bolo konečne známe, ako má honosný objekt vyzerať – zámer počítal s komplexnou rekonštrukciou, sanáciou, ale aj reštaurovaním kaštieľa, obnovou interiéru vrátane historických malieb i všetkých stien.
Dnes, v roku 2024, sa nič z tohto neudialo. Vláda uskutočnila len minimálne zásahy, ktoré súviseli s ošetrením drevín a čiastočnými prácami vo vnútri budovy. Jej chradnutie však pokračovalo. V roku 2023 sa zdalo, že sa s obnovou skutočne začne. Mala byť totiž podpísaná zmluva s víťazom verejného obstarávania, firmou Hornex a Adifex.
Podpis so zhotoviteľom napokon prekazila námietka jedného z neúspešných uchádzačov, ktorý namietal mimoriadne nízku cenu za rekonštrukciu (104 mil. eur). Úrady napokon rozhodli, že ponuka víťazného uchádzača má byť posúdená odznova.
Kaštieľ tak chradne ďalšie mesiace a čaká na rozhodnutie, ktoré by malo padnúť už v tomto roku. Ak sa tak stane a neprídu ďalšie odvolania, národná kultúrna pamiatka sa môže dočkať vytúženej obnovy. Nálepky nekonečného príbehu sa však už nezbaví.
Galéria Ľudovíta Fullu čaká na spasenie (a peniaze)
Zlá statika, praskliny v stenách alebo kvapkajúca voda zo stropu. To je stav Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Domov slovenského národovca a legendárneho umelca Ľudovíta Fullu je 50 rokov v žalostnom stave, pričom v roku 2022 museli byť z tohto dôvodu z budovy odinštalované všetky jeho diela.
Rekonštrukčné práce sa už začali menšími úpravami, sondážou a objekt sa postupne pripravuje na odovzdanie stavby. Hlbšie zásahy vrátane kľúčových stavebných prác by sa mohli uskutočniť už v tomto roku. Podľa posledných informácií však stále nie sú k dispozícii peniaze určené na obnovu. SNG sa uchádza o financie z európskych štrukturálnych fondov, keďže rekonštrukcia Galérie Ľ. Fullu je zaradená do zoznamu pamiatok, ktoré majú byť financované z tohto programu.
Finančné náklady na rekonštrukciu sú vo výške 2,7 milióna eur s DPH a obnova by mala trvať dva roky. „Predpokladaná dĺžka realizácie sa odhaduje na 18 – 24 mesiacov,” prezradila Zuzana Dzurdzíková, manažérka pre publicitu SNG. Rekonštrukcia by tak mala byť hotová najskôr v marci roku 2025, najneskôr v septembri toho istého roka. Kedy sa s ňou skutočne začne, je však nateraz otázne.
Európsky unikát zmenený na nepoznanie
Kvapkajúca voda, rozpadávajúca sa strecha či prežitá fasáda. Podobnými prívlastkami ako galéria v Ružomberku trpelo aj Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach. Jeho stav bol dlhé roky ignorovaný a obrazy kráľa pop-artu museli skryť v depozitároch. Vlastne nejde o podobný, ale priam identický osud ako v prípade Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku.
Európsky unikát však zažíva omnoho lepšie časy. S komplexnou rekonštrukciou sa začalo v apríli roku 2023 a dnes už získava definitívnu podobu. Prestavba prinesie obnovenie fasády, vnútorných priestorov, ale aj prístavbu a nadstavbu. Novinkou bude interaktívnosť, aplikácia svetelných, projekčných, zvukových a holografických technologických prvkov či pobytová strešná terasa.
Po rekonštrukcii bude stavba na nepoznanie zmenená oproti pôvodnej budove. Veľká investícia za 12,3 milióna eur má byť hotová do konca roka 2024, čo potvrdzuje aj oficiálna webstránka múzea.
Najvýznamnejší kultúrny projekt Prešovského kraja
Za ďalšou kultúrnou stavbou netreba chodiť ďaleko. Rozsiahlou obnovou totiž prešla Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove. Podľa webu župy ide o jeden z najvýznamnejších projektov v kultúre za ostatné roky v Prešovskom kraji. „Projekt priniesol rozsiahlu premenu objektov na Slovenskej ulici s popisným číslom 18, 20, 22 vrátane dvorového krídla. Uskutočnila sa obnova fasád, pavlače, výmena skladby striech s osadením strešných okien,“ uviedol Prešovský samosprávny kraj (PSK), ďalej spresnil, že išlo o jednu skutočne komplexnú rekonštrukciu.
S realizáciou sa začalo v roku 2022, pričom rozpočet bol na úrovni 5,8 milióna eur a v priebehu roka 2023 bol navýšený na 6,3 milióna eur. Konečnú sumu za obnovu nám prezradili zástupcovia PSK: „Ide o čiastku 6 716 163,13 eur.“ Za navýšením ceny a predĺžením termínu rekonštrukcie stoja reštaurátorské práce a historické nálezy.
Projekt je však dnes už dokončený: „Stavba je zrealizovaná a 10. mája 2024 bola objednávateľom aj prevzatá. Nasleduje kolaudačné konanie a súbežne prebieha proces obstarávania interiérov.”
Vo výsledku získal Prešov špičkovú kultúrnu inštitúciu. A nie je to len Prešov, Medzilaborce alebo Bratislava. Nové kultúrne inštitúcie postupne získava celé Slovensko. Ak by sme však mali vymenovať všetky stavby v krajine, budeme potrebovať ďalší časopis.
