Galéria ako svetelné médium

Čo robí takzvanú mediálnu fasádu takou príťažlivou pre mnohých architektov a umelcov? V súčasnom svete informácií, digitalizácie a nových technológií sa do architektúry vracia v rovnakej miere aj umenie. Príkladom môže byť architektúra spojená s počítačovým umením v historickom jadre rakúskeho mesta Linz. Rozšírenie centra Ars Electronica, kde sa každoročne koná rovnomenný festival umenia nových médií, sa dokončilo v tomto roku podľa projektu rakúskeho ateliéru Treusch Architecture.

Novú budovu Ars Electronica Center otvorili na začiatku roka. Pôvodné centrum sa rozšírilo takmer trojnásobne. Architekt Andreas Treusch navrhol aj novú fasádu pokrytú LED osvetlením, vďaka ktorému môže meniť farby a vytvárať rozmanité vzory, nápisy alebo animácie. „Chceli sme pôvodnú budovu Ars Electronica Center prepojiť s jej prístavbou, aby sa dali objekty vnímať ako jeden celok,“ hovorí Andreas Treusch. Výsledkom je stavba zahalená v akejsi schránke zo skla a svetla, podobná kryštálu. Na brehu Dunaja nepôsobí celkom ako architektúra, skôr pripomína skulptúru alebo sklené plátno so svetelným umením.

Technika na vlastnej koži
Múzeum Ars Electronica slúži na výskum nových technológií v oblasti kultúry aj vedy. Nachádza sa v ňom jeden z najväčších a najstarších archívov počítačového umenia, ktorého zbierka sa už viac ako 25 rokov rozširuje a je prístupná, samozrejme, aj na internete. Už od roku 1979 sa tu každoročne koná festival elektronického umenia. Medzi vystavovateľmi bývajú dizajnéri, umelci i vedci; usporadúvajú sa tu workshopy a sympóziá.

Ars Electronica Center nazývajú aj múzeom budúcnosti. Návštevníci si môžu pozrieť, ale aj na vlastnej koži vyskúšať technologické novinky, ktoré tu predstavujú pútavou formou dokonca aj najmenším. Na šiestich podlažiach sa nachádzajú galerijné priestory, konferenčné miestnosti a reštaurácie. Možno tu nájsť aj Futurelab – laboratórium, kde umelci, inžinieri a vedci pracujú na nových interaktívnych digitálnych projektoch.

Pod palubou
Múzeum postavili na severnej strane Dunaja – na opačnom brehu, než je historické centrum mesta Linz. Pôvodná budova z roku 1996 v tvare kvádra sa rozšírila o ďalšie dve budovy, s ktorými ju spája oceľová konštrukcia obložená sklom, takže s nimi vytvára homogénny celok. Možno povedať, že celý urbanistický koncept sa zakladá na princípe dialógu architektúry s okolím a zachováva voľný výhľad na rieku Dunaj.

Centrum elektronických umení svojím tvarom a umiestnením v blízkosti rieky pripomína loď. Okrem niekoľkopodlažnej hlavnej budovy ho tvoria aj výstavné plochy pod akousi platformou či spodnou palubou. Ide o oddychovú zónu, ktorá prechádza do námestia a spája hlavnú budovu a priestory Futurelabu. Tieto výstavné galerijné plochy sú variabilné – vďaka posuvným stenám ich podľa potreby možno buď rozdeliť na menšie priestory, alebo vytvoriť rozsiahle sály. Druhá, nová budova je sídlom umeleckého Futurelabu s hornou palubou, z nej vedie kaskádovité schodisko na spodnú palubu. Experimentálne dielne a výskumné laboratóriá, kde dochádza k prepájaniu umenia s novými médiami, sú na spodnom podlaží. Nad ­nimi sa ďalej nachádzajú kancelárie a priestory pre odpočinok. Horná paluba poskytuje dostatok priestoru na výstavy, predstavenia a rozmanité akcie. Široké schodisko vedúce na strechu Futurelabu môže slúžiť aj ako stupňovité hľadisko pri exteriérových prezentáciách videoartu, filmov, ale aj divadelných predstavení atď. 

Svetelná šou    Foto: Andrea Ehrenreich	Fasáda ako reklamná plocha?    Foto: Andrea Ehrenreich	Dom ako kryštál    Foto: Andreas Buchberger

Projekčné plochy
Hlavnou ideou návrhu je uplatnenie nových technológií v existujúcej budove prostredníctvom konštrukcie zo skla a ocele – vďaka nej celá stavba pôsobí ako kryštál. Dvojitú sklenú fasádu, sčasti priehľadnú a čiastočne priesvitnú, osvetľuje LED technológia. Jednotlivé diódy tvoria panely, ktoré sa inštalovali medzi týmito dvoma vrstvami fasády a môžu sa individuálne ovládať – menia farbu, jas a intenzitu. Na dosiahnutie lepšieho efektu sa použilo liate sklo.

„Také riešenie bolo, samozrejme, nákladnejšie, ale liate sklo rozptyľuje svetlo oveľa lepšie než klasické,“ vysvetľuje Andreas Treusch. Tento osvetľovací systém, v Európe unikátny, umožňuje naprogramovať fasádu v rôznych farbách a meniť jej vzhľad – od krištáľovo bielej kocky po farebnú a premenlivú stavbu, ktorá akoby pulzovala v rytme hudby. „Sklená fasáda nie je len obálkou, ktorá chráni budovu, ale súčasne povrchom, ktorý môže komunikovať navonok,“ hovorí architekt. Fasáda na seba strháva pozornosť prostredníctvom obrazov a pohyblivých animácií. Už nejde o vymedzovanie verejného priestoru, ale o útok na naše zmysly podobný mediálnemu a reklamnému pôsobeniu. Mnohí konzumenti ho však nevnímajú ako nepríjemný. Naopak, vítajú ho ako oživenie všetkých denných kulís. Mediálne fasády – vrátane fasády lineckého centra elektronických médií – sa snažia zaujať dominantnou pozíciou v meste.

Fasáda ako monitor
Architektúra pixlov či programovateľných LED diód je stále na začiatku svojich možností. Vývoj smeruje k prepájaniu komunikácie a spolupráce medzi architektmi a grafickými dizajnérmi či umelcami, ktorí pracujú s novými médiami i programátormi. Na vzhľade mesta môžu mať podiel už aj okoloidúci. Projekt Blinkenlights v Berlíne napríklad ľuďom umožňuje prostredníctvom internetu naprogramovať piktogram alebo slovný odkaz na kancelársku budovu.

Druhým príkladom je Dexia Tower v Bruseli. Pokrývajú ju RGB diódy, ktoré sa dajú ovládať na inštalovanom paneli dotykom ruky. Individuálne interakcie tak ponúkajú kolektívny zážitok a budova nadobúda novú funkciu. Prezentuje umenie a komunikuje. Ako tvrdí odborník v oblasti umenia nových médií Lev Manovich – sme len na počiatku cesty, ktorú sľubuje nová „screen architecture“.  

Pozdĺžny rez

Pôdorys

Rozšírenie Ars Electronica Center
Miesto: Linz, Rakúsko
Architekt: Treusch Architecture – Andreas Treusch
Investor: mesto Linz
Projekt: Harald Jakober
Spolupráca: FCP Fritsch, Chiari & Partner, ZFG, ZT Pfeiler
Osvetlenie: Multivision Anzeigesysteme
Fasáda: GIG Fassadenbau
Oceľová konštrukcia: Grömer Stahl
Súťaž: 2006 (1. miesto)
Projekt: 2006
Realizácia: 2007 – 2009
Plocha pozemku: 4 227 m²
Zastavaná plocha: 3 336 m²
Podlahová plocha: 5 074 m²
Náklady: 30 mil. € (903,8 mil. Sk)

Kateřina Kotalová

Autorka je redaktorkou časopisu ASB – architektura, stavebnictví, byznys.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.