Gastrozóna Austria Campus: keď láska ide cez žalúdok

Na mieste bývalej železničnej stanice druhého mestského obvodu Viedne vzniká pod taktovkou inžinierskej kancelárie Bollinger-Grohmann veľký komplex podľa návrhu Borisa Podreccu. Ako sa vraví, láska ide cez žalúdok – srdcom komplexu rozkladajúceho sa na ploche viac ako 200 000 m2 bude gastronomická zóna.

V súťaži návrhov dizajnu zvíťazil vyzvaný viedenský tím Tzou Lubroth Architekten. Taiwansko-americké duo sa s obľubou venuje navrhovaniu gastronomických priestorov, okrem iného dokonca vlastných barov If Dogs Run Free a farebnej Mirandy, ktorá vznikla v priestoroch ich bývalej kancelárie.

Obaja sú absolventi viedenských architektonických škôl, kde v súčasnosti aj učia (Chieh-Shu Tzou na Technickej univerzite, Gregorio Santamaria Lubroth na Die Angewandte).

„Naša prax je postavená na viere, že architektúra je spoločenský akt,“ tvrdia architekti, „veríme, že architektúra získava význam len prostredníctvom otvoreného dialógu. Každý náš projekt je ovplyvnený kvalitami jednot­livých miest a ľuďmi, ktorí ich obývajú.“

Uniformita vs výnimočnosť

Austria Campus je teda rozľahlý komplex budov s rôznorodou funkciou – od obchodných priestorov, hotela, lekárskeho a konferenčného centra až po materskú školu; samozrejme, je tam aj miesto pre množstvo kaviarní a reštaurácií. Medzi nimi však vyniká centrálna gastrozóna.

Až 9 000 m² jedálenských priestorov, ktoré zahŕňajú niekoľko rôznych typov stravovania: dve veľké jedálne, dve bistrá, kaviareň a dve reštaurácie, z toho jedna typu „diner“, teda americké bistro s neformálnou prevádzkou.

Navrhnúť sedem odlišných priestorov, z ktorých každý má samostatnú identitu a atmosféru, a napriek tomu udržať konštantnú, identifikovateľnú niť medzi nimi, to si vyžadovalo nájsť rovnováhu medzi rovnakosťou, modularitou a výnimočnosťou. Rovnakosť a modularitu vyžaduje rozpočtová a stavebná logistika, pretože väčšina priestorov sa bude realizovať súčasne.

„Vytvorili sme množinu pravidiel, ktorá umožňuje posuny pri materiáli, vo funkcii a proporciách,“ opisujú architekti svoj prístup k náročnej úlohe. „Predpokladáme sa však, že tieto pravidlá poruší alebo úplne obíde použitie rozdielnych typov sedadiel, osvetlenia alebo rozdelenie miestností.“

Ľudská mierka

Celá gastrozóna sa rozkladá na dvoch podlažiach. Veľké jedálenské haly sú situované v jadre budovy, sú obklopené obchodnými priestormi a konferenčným centrom. Od fasády ich oddeľujú ostatné funkcie budovy a stávajú sa prostredím, ktoré návštevníka pohltí.

Vytvorenie príjemnej atmosféry bolo rovnako dôležité ako zabezpečenie jasnej orientácie, pretože inak by sa ľahko mohlo stať, že v takomto priestore budú ľudia dezorientovaní. Ku každej hale patrí skupina ostrovčekov na sedenie, ktorá je vymedzená stropnými zákutiami, lavicami alebo sklenenými stenami.

Tým sa zabezpečuje, že priestor nepôsobí na človeka nepríjemne rozľahlo (získava akúsi ľudskú mierku), a usmerňuje sa tok návštevníkov do jednotlivých jedálenských prevádzok bez toho, aby utrpel kulinársky zážitok.

Neprehliadnite: Dům U Tomana

„Zaujímame sa o ľudí a komunity. Pochopenie toho, ako pracujeme, hráme sa, odpočívame, konzumujeme a koexistujeme, je pre nás jadrom procesu navrhovania,“ hovoria autori.

„Naše projekty sú výsledkom komunikácie: myslenia a rozprávania, kreslenia a fušovania do vecí. Aj keď si ceníme myšlienku jasnosti, vieme, že takáto zrozumiteľnosť často závisí od hravého experimentovania. Dúfame, že naša práca vzbudí pocit zvedavosti a zlepší povedomie o priestoroch, ktoré obývame.“

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 4/2019.