Gate One: hotel s rukopisom ateliéru

Lokalita v okolí bratislavského Letiska M. R. Štefánika je pomerne mladá – stavebný boom sa tu začal až v novom miléniu. Prezieraví investori však rýchlo zhodnotili jej potenciál a postupne tu začali rásť obchodné centrá, administratívne budovy, no v neposlednom rade aj hotely. Jeden z nich – hotel Gate One – sa môže okrem iného popýšiť kongresovými priestormi s najväčšou návštevnou kapacitou v Bratislave. Hotely však nezískavajú dobré meno len na základe funkčnosti alebo služieb. Hostia sú radi, keď sa im budova a interiér prihovára kvalitnou architektúrou. Gate One má zapamätateľný dizajn. Jeho sklenená fasáda rozčlenená hliníkovými kazetami v tvare stuhy ovíjajúcej sa okolo budovy je originálna a púta pozornosť.

Plastická fasáda
Charakteristický plášť budovy však mal pôvodne vyzerať inak. „Prvotný návrh bol oveľa plastickejší, ako ten zrealizovaný,“ hovorí Ing. arch. Pavol Franko, jeden z autorskej štvorice architektonického štúdia GFI, ktoré má budovu hotela na svedomí. Investor – spoločnosť 42nd Street pod vedením Rastislava Pavlišina – totiž pôvodne vypísala tender na projekt s iným funkčným využitím. Malo ísť o polyfunkčnú budovu s trojhviezdičkovým hotelom, skladovými a administratívnymi priestormi. Ateliér GFI sa prihlásil do tendra tohto znenia a vyhral s návrhom, ktorého  ústredným motívom síce bola spomínaná stuha, ktorá prežila zmeny a je na budove prítomná aj dnes, no pôvodne lemovala lodžie a sledovala hmotu konštrukcie objektu. Táto myšlienka sa postupne s vývojom projektu formovala do dnešnej podoby.

„Zmena investorského zámeru z polyfunkčnej budovy na štvorhviezdičkový hotel si vyžiadala nielen zmenu návrhu fasády, ale aj samotného konštrukčného riešenia. Naša skúsenosť hovorí, že balkóny sú v mestskom kongresovom hoteli aj tak zbytočné,“ konštatuje architekt Pavol Franko. V tejto lokalite by mali balkóny či lodžie navyše ešte jedno nepríjemné mínus, a tým je blízkosť rušnej križovatky. Terasa preto zostala len na najvyššom poschodí, ktoré sa dorábalo ako posledné. Sem ruch neprenikne a navyše sa návštevník môže pokochať výhľadom – aj keď nie na tú práve najideálnejšiu časť Bratislavy. To sa však v budúcnosti môže zmeniť. Z fasády sa síce vytratila pôvodná plastickosť, no pri pohľade z rôznych strán stále cítiť rafinované uskočenie a zalomenia, ktoré sú funkčne previazané s vnútornou dispozíciou. Množstvo zaujímavých zlomov a zalomení vytvára jej dynamické členenie a charakteristický vzhľad. Hotel je ladený do módnej, no zároveň nadčasovej kombinácie sivej, čiernej a bielej.

Zmena konštrukčného systému
Architekti teda posunuli steny izieb smerom von na úkor pôvodného návrhu lodžií, čím izby získali priestor nevyhnutný pre štyri hviezdičky. Napriek tomu však ostali útulné – zhovievavejšie k priestoru sú len apartmány a ostatné spoločné priestory hotela.

Premena investorského zámeru a funkcie však zasiahla aj do samotnej konštrukcie hotela. Architekt Pavol Franko si obzerá strop hotelovej kaviarne a spomína: „Na prvý pohľad to možno nie je vidieť, ale odborník zaregistruje, aké sú v hoteli rozpony a ako prebehla výmena konštrukčného systému.“ Pre rozpony a pomerne veľké konzoly bol podľa neho Gate One zaujímavý aj pre statikov. Možno aj preto sa tejto oblasti ujal inžinier Tomčáni, podľa architekta Franka „veľmi skúsený a odvážny statik, ktorý sa neopiera len o prácu s počítačom, ale vníma súvislosti a fakty aj pocitovo“. Statiku stavby museli projektanti vyriešiť vytvorením železobetónových alebo oceľových rámov, ktoré mali zosilniť konštrukciu. Rátalo sa s ohnutím voľných koncov na konzolách, ktorých odchýlka od roviny konštrukcií prekvapila aj skúsených stavbárov.

„So sadaním konštrukcie sa ráta, no v tomto prípade, aj vzhľadom na zmeny, ktoré nastali počas realizácie, bolo potrebné zosilňovať technický medzistrop. Nakoniec sme však všetko vyriešili,“ konštatuje architekt. Objekt je navyše podpivničený, takže okrem statiky sa museli v ateliéri popasovať pri riešení konštrukcie aj s vysokou hladinou spodnej vody, čo je v tejto oblasti štandardný problém.

Vzdušný a celistvý parter
Vstupná hala víta návštevníka bielou farbou skombinovanou s čiernymi doplnkami. Zaujímavo je riešený predel reštaurácie a lobby; tvorí ho niťový biely záves, ktorý korešponduje s ďalším výrazným motívom – najväčším krištáľovým lustrom v Európe. Tvorí ho viac ako 140-tisíc krištáľov, sprevádzajúcich návštevníka od vstupu do hotela až k výťahu. Reštauračný priestor je variabilný a jednoduchý, dominujú mu najmä stropné svietidlá. Tie plnia funkciu dominanty vlastne vo všetkých priestoroch prízemia, vrátane kaviarne, kde akoby odkvapkávali zo stropu. Ostatné zariadenie prízemia je dizajnovo čisté a elegantné, nebije sa s výraznými doplnkami. Príjemne pôsobí aj veľkorysé priestranstvo všetkých troch častí prízemia. Priestor dýcha a zasklená fasáda mu dodáva dostatok denného svetla. Pôvodná dispozícia budovy v priestore bola iná, no architekti sa nakoniec rozhodli pre súčasné riešenie z viacerých dôvodov. „V budúcnosti sa v tesnej blízkosti hotela uvažovalo o mimoúrovňovej križovatke, ktorá by stavbu v pôvodnom „znení“ utopila,“ konštatuje architekt Pavol Franko. „Rozhodli sme sa preto hlavný vstup orientovať zboku budovy,“ dodáva. Ďalším dôvodom boli aj plány, ktoré rátajú v budúcnosti aj s ďalšími budovami v užšom okolí hotela.

Variabilná kongresová hala
Osemposchodový Gate One hotel architekti riešili štandardne. K spomínanej reštaurácii, kaviarni a lobby sa v prízemí pridáva kuchyňa so zázemím. O poschodie vyššie sa nachádza kongresová hala s najväčšou kapacitou v Bratislave – okolo 600 osôb. Nad ňou začína obytné pásmo hotelových izieb, ktoré na siedmom poschodí dopĺňa relaxačná zóna – wellness a fitnescentrum. Na najvyššom poschodí sú umiestnené luxusné apartmány a technické zázemie.

Zostaňme však ešte na druhom poschodí v kongresovom centre. Okrem kapacity môže zaujať aj moderným vybavením, ale najmä variabilnosťou. Môže fungovať ako otvorený, ale rovnako dobre aj ako členený priestor. Autorom tejto myšlienky je podľa architekta Pavla Franka sám investor Rastislav Pavlišin. „Navrhli sme halu tak, aby sa priestor dal predeliť protihlukovými stenami na množstvo menších miestnosti podľa potreby návštevníkov. Steny sa pohybujú pomocou vodiacich mechanizmov vedených v stropných koľajniciach, v prípade ich nepotrebnosti sa však dajú posunúť tak, že pohľadovo tvoria časť obvodovej konštrukcie. Najmä toto poschodie bolo príčinou veľkých konštrukčných zmien. Pôvodne mali byť v tejto časti budovy skladové priestory cez dve podlažia, no keďže sa zmenil zámer, poschodia museli projektanti oddeliť a vytvoriť navyše veľkopriestorovú dispozíciu so svetlou výškou priestoru tri a pol metra.

Problémové ôsme
Hotelové izby a apartmány sú dizajnovo prepojené s parterom, no každá obytná jednotka má vlastnú tvár a je ladená do trocha iného štýlu pomocou odlišných detailov. Izby majú rozdielnu farebnosť, často určenú najmä výraznými tapetami rôznych farebných kombinácii – v ponuke je červená, sivá, ružová, ale napríklad aj béžová. Príjemné stropné podhľady slúžia okrem krytu pre vzduchotechniku a inštalácie aj ako upokojujúci prvok doplnený svetelnou technikou. Prekvapuje riešenie kúpeľní – v niektorých izbách je kúpeľňa, ale aj toaleta od spálňovej časti oddelená len priehľadným sklom. Dizajnéri takto pravdepodobne chceli aj do kúpeľne dostať denné svetlo, no na druhej strane z nej však ukradli súkromie. 

Dnes sa tu nachádza 114 izieb a 7 apartmánov, no pôvodný projekt rátal s menším počtom. „Keď sa objekt zmenil na hotel, na základe požiadaviek investora sme upravili pôvodný návrh a doprojektovali najvyššie poschodie. Pôvodne tam mala byť orientálna reštaurácia, investor však od tohto zámeru upustil a teraz sa tam nachádzajú apartmány a malá konferenčná miestnosť,“ vysvetľuje Ing. arch. Pavol Franko. Najvyššie poschodie budovy je pri pozornejšom skúmaní naozaj akoby „položené“ na predchádzajúcom, ale nepôsobí rušivo, napriek tomu, že sám architekt konštatuje, že s jeho projektovaním mali v ateliéri problém. „Pôvodne bol návrh kompaktný, ôsme poschodie nám ho trocha rozbilo. Nakoniec sa nám to však podarilo vyriešiť a keďže poschodie nebije do očí, všetci si naň zvykli,“ hovorí. Devízou tohto priestoru je práve spomínaná terasa, ktorá je prístupná aj z apartmánov.

Načasovanie…
Projekt vznikal v rokoch 2004, respektíve 2005 a realizoval sa počas troch rokov – 2006 až 2009. Investičný zámer sa z pôvodného projektu zmenil na súčasný z racionálnych dôvodov. Aj bez prieskumu bolo jasné, že v Bratislave chýbajú kapacity na dočasné ubytovanie, no prieskum navyše ukázal, že štvorhviezdičkový hotel v tejto lokalite má dobré predpoklady na úspešné fungovanie. Strategická poloha v blízkosti letiska dala hotelu aj názov. Ten však operuje aj potenciálnym vytvorením siete Gate hotelov. Kto vie, možno časom pribudne Gate Two, Three… Úspech jednotky by to mohol smelo predpovedať. „Hotel má slušnú návštevnosť a jeho služby často využívajú pre jeho reprezentatívnosť aj firmy z okolia.“

…a originalita
Ateliér GFI má za sebou už množstvo návrhov a realizácii, okrem iného aj hotelových. Gate One je však výnimočný nielen sám osebe. Pre svojich tvorcov má ešte aj pridanú hodnotu. „Projekt tejto stavby vznikal v období, keď sme sa postavili na vlastné nohy a začali sme vytvárať vlastný autorský dizajn s rukopisom. Bolo to v období pred stavebným boomom, takže sme prežívali relatívne zložité obdobie. Mali sme však tím šikovných ľudí a povedali sme si, že si budeme schopní svoj návrh presadiť. A tak sa aj stalo,“ konštatuje architekt Pavol Franko a dodáva: „Tento projekt je pre mňa výnimočný tým, že bol pre nás jedným z prvých, v ktorom sme prejavili svoj názor na architektúru a dizajn v novom období ateliéru, aj keď to bolo možno niečo iné, ako pôvodne investor očakával.“

Pozdĺžny rez

Hotel Gate One
Miesto / Location: Galvaniho ulica, Bratislava
Využitie / Function: Business Hotel ****
Autor urbanistickej štúdie a architektonického riešenia / Author of architecture and urbanism study: GFI, a. s,
Ing. arch. Pavol Franko,
Ing. arch. Radoslav Grečmal, Ing. arch. Peter Harvan,
Ing. arch. Monika Žitná
Investor a prevádzkovateľ / Investor and operator: Rastislav Pavlišin, 42nd Street
Začiatok výstavby / Beginning of construction: september 2006
Ukončenie výstavby / Completion of construction: december 2009
Plocha parcely / Lot area: 4 419,8 m²
Zastavaná plocha / Built-up area: 1 530,88 m²
Úžitková plocha / Usable area: 13 837,05 m²
Obstavaný priestor / Surrounded space: 55 255 m³
Zeleň a ostatné plochy / Green space and other areas: 2 888,92 m²
Generálny dodávateľ / General contractor: Rastislav Pavlišin, 42nd Street

Dodávatelia:
Strešná krytina / Roofing: Bevebe, s. r. o.
Murivo / Masonry: Ambra, s. r. o.
Fasády / Facades, obklady / facings: Proomontal
Okná / Windows: Nitrasklo
Vykurovanie / Heating: IMOS-ASEK, spol. s r. o., Instamik, s. r. o.
Elektroinštalácie / Wiring systems: Ermont, s. r. o.
Wellness: Bpa, Bendorf
Nábytok / Furniture: Lindner Imobilier
Dvere / Doors: Lindner
Sanita / Sanitary ceramics: Instamik, s. r. o.

Tamara Leontievová
Foto: Dano Veselský
Grafická časť: GFI, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.