Gigantické petržalské terasy
Denisa Kureková Tisíce štvorcových metrov zväčša zanedbaných asfaltových plôch. Pozostatok socializmu, ktorých potenciál sme nevyužili.
Prvotná myšlienka bola skvelá – poskytnúť obyvateľom veľkej rezidenčnej štvrte priestor segregovaný od áut. To isté, čo dnes ukazujeme ako progresívne riešenie sociálneho bývania (str. 8 – 9). Výsledok je iný. Kde sa stala chyba?
Koncept Petržalky je kompilátom vytvoreným z odmenených návrhov vo veľkej medzinárodnej urbanistickej súťaži. Absolútna disfunkčnosť terás však nastala až neskôr. Nikdy sa tu nedobudovala potrebná infraštruktúra, po páde socializmu sa štát zbavil bytov, ale neprepísal terasy. Tým, že terasy sú technická infraštruktúra, nemajú listy vlastníctva a často ani nie sú zapísané ako stavba.
Nejasné majetkovoprávne vzťahy vplývajú na nejasnú povinnosť údržby. Obyvatelia sa boja angažovať, aby im akákoľvek oprava, prípadne celá terasa, neostali na krku. Samospráva, aj keby chcela, nemôže zasahovať do vecí, ktoré nemá vo vlastníctve. Pôvodná občianska vybavenosť je zastaraná a nové prevádzky často nepotrebujú komunikovať s verejným priestorom. A súkolie sa roztáča. Čo s tým?
Na túto otázku sa už od roku 2019 snaží hľadať odpovede OZ krasy terasy, ktoré verí v potenciál terás. Okrem toho, že by pri dobrom využití mohli byť kvalitnými verejnými priestormi, sú z dlhodobého hľadiska dôležité pri dobudovávaní občianskej vybavenosti Petržalky.
„Je až šokujúce, koľko sa o terasách hovorí, no ešte nikdy nebolo prezentované architektonické riešenie problému. Diskusia sa vždy skončí pri téme majetkovoprávnych vzťahov a zlom technickom stave. Dokonca ani len štúdie pešej dopravy, ktoré m. č. Petržalka obstarala v minulosti, nijako tému terás nepodchytili,“ hovorí Viktor Kasala z OZ krasy terasy. Kedy sa to zmení?
Článok v spolupráci s Viktorom Kasalom.
