Guča architektúry: Každý pracuje trochu rozdielne, navzájom sa však formujeme

Spolupráca tri Peter Čurlej, Matej Fekiač a Simona Kolimárová vznikla niekde pri bare. Rozhovory potom pokračovali na Hontianskej paráde a položartom si ju pripomenuli pri rozhovoroch o neskorších zamestnaniach.

Ateliér založili traja spolužiaci a kamoši, ktorí sa spoznali počas štúdia na Fakulte architektúry v Bratislave. Pred založením ateliéru Simona a Matej spoločne praxovali. Peter a Matej popri tom začínali už so spoločnými projektmi.

Prvé rozhovory o spolupráci v trojici sa niesli pod pracovným názvom „Fečufa“ – Fekiač – Čurlej – Farkašová. Koncept Fečufa vznikol niekde pri bare. Rozhovory pokračovali na Hontianskej paráde, položartom si ju pripomenuli pri rozhovoroch o neskorších zamestnaniach, do serióznych úvah ich pretavili až dva roky po ukončení štúdia.

Nasledujúce dva roky „sedenia na dvoch stoličkách“ – v zamestnaní a popritom pri práci na spoločných projektoch – im dali zabrať. Rozhodli sa risknúť to a založiť ateliér.

„Každý pracuje trochu rozdielne a je lepší v niečom inom, navzájom sa však formujeme. Niekedy s rôznymi názormi, s rôznymi pohľadmi na problém, s rôznymi riešeniami, s rôznou mierou stresu a odvahy, ale s rovnakou snahou dosiahnuť najlepší výsledok odzrkadľujúci požiadavky klienta a náš názor,“ vysvetľuje Peter.

Rozmotávanie guče

Názov ateliéru formovala abstrakcia návrhového postupu – prvotná spletitosť myšlienok, nápadov, podnetov a návrhov, ktoré prichádzajú v začiatkoch zadania a postupne sa kryštalizujú. Matej v tom čase spoluzakladal kultúrny festival Guča umenia, a tak sa rozhodli v myšlienke „guče“ pokračovať.

„Pozeráme sa na zadanie z rôznych pohľadov. Logika prevádzkových vzťahov a každodenných nadväzností fungovania je pre nás kľúčová. Rešpektujeme genius loci, pracujeme s kontextom, odkrývame kvality miest, využívame miestne prvky, snažíme sa priniesť odvážne riešenia rešpektujúce ľudskú mierku. Radi pracujeme s drevom a pravdivými materiálmi,“ hovorí Matej.

Momentálne prevažuje v ateliéri práca na zadaniach menšej mierky, no s ambíciou časom riešiť aj rozsiahlejšie zadania.

„Páči sa nám práca s detailom a tešíme sa, keď sa veci zhmotňujú v realite. Zadania na vidieku a v krajine nás bavia a takéto spolupráce si veľmi vážime. Veľmi nás teší naša spolupráca s OZ Periférne centrá, ktoré prináša súčasné umenie a architektúru na stredoslovenský vidiek a spolu s ktorým sa podieľame na obnove jestvujúcej drobnej architektúry, ale aj nových prvkoch v priestoroch kultúrneho centra v Dúbravici alebo Ponickej vrchovine,“ prezradila Simona.

Článok bol publikovaný v časopise ASB špeciál, Mladí slovenskí architekti