Hammarby Sjöstad – so silným plánovaním za chrbtom

Štokholm je mesto, ktoré sa môže pochváliť dokonale prepracovanou environmentálne šetrnou politikou. Medzi politikmi, verejnosťou a komerčnou sférou tu panuje široký konsenzus v názoroch na energetické úspory, preto sa proti opatreniam nariadeným zhora nik nebúri. Súčasťou rozvoja mesta je projekt novej štvrti Hammarby Sjöstad, ktorý v Prahe na Architecture Week predstavil architekt Stellan Fryxell z odboru územného plánovania mesta Štokholm. Prišiel na pozvanie českej neziskovej Asociácie pre urbanizmus a územné plánovanie.

Ak porovnáte krajiny s podobným životným štandardom od USA cez európske štáty až po Austráliu, zistíte, že Švédsko patrí medzi najmenších znečisťovateľov ovzdušia – podiel emisií oxidu uhličitého tvorí ročne 6 ton CO2 na osobu (na porovnanie: v USA sa tento podiel rovná 20 tonám). „Záleží na politike príslušného štátu. Náš hrubý domáci produkt sa od 90. rokov minulého storočia zvýšil o 45 percent, ekonomika rastie, ale emisie CO2 sa pritom za rovnaké obdobie znížili asi o 10 percent,“ hovorí Stellan Fryxell.

V čom spočíva toto kúzlo? Predovšetkým v zodpovednom prístupe politikov a verejnej správy. A tiež v direktívnom prístupe štátnej správy, čo by sa asi mnohým našim obyvateľom, alergickým na akékoľvek obmedzovanie zo strany štátu, nepáčilo. Vo Švédsku je situácia iná – je to otázka dlhodobej dohody verejnosti s politickou reprezentáciou. Jasným príkladom je dopravná politika. Metro v dvojmiliónovom Štokholme má sto staníc a využíva tzv. zelenú elektrinu. Linkové autobusy jazdia na metán vyrobený z odpadových vôd. Len 20 percent obyvateľov Štokholmu má vlastné auto, zvyšok využíva hromadnú dopravu, jazdí na bicykli a chodí peši. Za automobil sa platí zvláštna daň. O tejto dani sa hlasovalo v miestnom referende a väčšina občanov v ňom vyslovila súhlas.

Emancipovaný dohľad
Dôkazom je aj projekt Hammarby Sjöstad (Sjöstad = jazerné mesto). Ide o rozsiahly rozvojový projekt, ktorý zahŕňa bývalý brownfield na okraji Štokholmu s rozlohou vyše 200 hektárov, kde sa postavilo už viac ako 7 000 bytov i komerčné budovy. Celý projekt je už z dvoch tretín hotový a podieľa sa na ňom 25 developerských spoločností. Niektoré z jednotlivých developerských projektov sa realizovali formou partnerstva verejného a súkromného sektora, iné sa financovali zo súkromných zdrojov. Obidve formy spája prísny dohľad mesta nad všetkým, čo sa v tejto štvrti môže postaviť a za akých podmienok. Mesto vyžaduje od budov predovšetkým kvalitnú izoláciu (nejde však o nízkoenergetický štandard), diktuje aj orientáciu domov v rámci územia. „Veľmi nám záleží na dostatku svetla na jar a jeseň, slnko je totiž veľmi nízko nad obzorom. Je nevyhnutné dodržiavať taký odstup budov, aby svetlo dosiahlo aj do najnižších podlaží, aby do dvorov svietilo aspoň päť hodín denne.

Preto sme si nechali vypracovať špeciálne štúdie,“ vysvetľuje Stellan Fryxell. Nedostatok slnka a svetla v tomto období podľa mnohých výskumov dokonca zvyšuje štatistiku samovrážd v Škandinávii. Odbor architektúry mesta Štokholm preto zakotvil minimálne rozstupy a orientáciu domových blokov v územnom pláne. Pre mnohých architektov je preto štvrť Hammarby Sjöstad nočnou morou, pre iných zasa príkladom zodpovedného environmentálneho prístupu. Navštevujú ju delegácie zo zahraničia a predstavitelia odboru mestského plánovania predstavujú štokholmský projekt po celom svete. „Keď je developer ambiciózny a berie výstavbu seriózne, dostane nabudúce ďalšiu príležitosť. Ak sa ale snaží z projektu iba ťažiť a kvalita výsledku nezodpovedá parametrom, aké mesto požadovalo, ďalej s ním nespolupracujeme,“ hovorí Stellan Fryxell.

Využitie odpadov
Nová štvrť Hammarby Sjöstad má infraštruktúru naplánovanú tak, aby obytné zóny podliehali čo najnižšej dopravnej záťaži. Detské ihriská vnútri blokov bytových domov sa situujú tak, aby na ne bolo vidieť z väčšiny bytov. Vo všetkých uliciach sú pruhy vyhradené cyklistom. V hojnej miere sa tu využíva vodný živel, ktorý je prirodzenou súčasťou tohto mesta – vodné kanály sú relaxačnými zónami so zeleňou a reštauráciami. Voda sa využíva aj ako zdroj v sieti centrálneho chladenia, ktorá je jednou z najrozsiahlejších centrálnych sietí na svete. Systém funguje na komerčnej báze a akákoľvek firma sa k nemu môže za poplatok pripojiť. Obyvatelia síce klimatizáciu vzhľadom na chladnejšiu klímu veľmi nepotrebujú, ale je nutná na chladenie počítačov. Dokonca aj odpadová voda je zdrojom energie – teplo sa odoberá tepelnými čerpadlami a vracia sa do domov; ďalším spôsobom využitia je anaeróbny rozklad vody v čističke odpadových vôd, pri ktorom vzniká metán využívaný na pohon autobusov.

Ďalšou pozoruhodnou súčasťou infraštruktúry Hammarby Sjöstad je unikátny vákuový zber triedeného odpadu. S technológiou fungujúcou na princípe potrubnej pošty prišli Švédi ako prví na svete. Dnes už funguje napríklad v Osle, v centre Barcelony, v Soule. Pri každom dome ústia tri vstupy do potrubia, ktoré vedie podzemím do spaľovne alebo do recyklačnej linky. Systém riadený počítačom pozná, ktorý zásobník sa naplnil, otvorí výpust a spustí ventilátory, ktoré odpad pošlú vzduchom na určené miesto. Ostatné zásobníky s iným druhom odpadu ostanú počas tohto času vzduchotesne uzavreté, aby sa odpad vzájomne nezmiešal.

Do týchto popolníc netradičného tvaru sa zhromažďujú tri druhy odpadu z domácností: organický odpad, papier a plasty. Časť odpadu sa recykluje, časť sa využíva v kogeneračnej spaľovni. „Systém vybudovalo mesto a prevádzkuje ho komerčná firma. Funguje aj v centrálnom Štokholme, v Hammarby je ale novší a technicky dokonalejší,“ hovorí Stellan Fryxell a dodáva: „Neznesie len autobatérie a vianočné stromčeky.“

Plánovaná vybavenosť
Treba dodať, že štvrť Hammarby Sjöstad si obyvatelia cenia aj pre dostatok zelene v obytných zónach. Sú tu aj reštaurácie a úplná občianska vybavenosť, železničná infraštruktúra, napojenie na diaľnicu, ale tiež športová hala, škola a materská škôlka. Pozemky boli predtým vyhradené prístavom a priemyslu, preto developerským aktivitám v Hammarby predchádzala rozsiahla sanácia ekologických škôd. Náklady na realizáciu boli kvôli modernej infraštruktúre a vyšším nárokom na kvalitu izolácií v priemere o 4 percentá vyššie, ceny sa pohybujú o 15 až 20 percent vyššie ako pri štandardných projektoch. Emisie CO₂ v Hammarby budú o polovicu nižšie ako v štvrtiach vystavaných začiatkom 90. rokov minulého storočia. Celá štvrť by sa mala dokončiť v roku 2015.

Iva Nachtmannová
Autorka je vedúca redakcie časopisu ASB – architektura, stavebnictví, byznys

Článok bol uverejnený v časopise ASB.