Hanba bratislavského nábrežia sa tak skoro neobnoví: Rekonštrukcia Osobného prístavu sa zasekla

Pôvodne bolo v pláne začať s rekonštrukciou v roku 2020, dodnes však nie je dokončený ani povoľovací proces. Budova Osobného prístavu na bratislavskom nábreží špatí okolie už dlhé roky. Jej majiteľ tak začal vyvíjať snahu o zmenu, avšak narazil na odpor aktivistov i poslancov. Podľa najnovších informácií obnova viazne aj dnes a je pravdepodobné, že ešte dlho bude.

Dôležitá, no schátraná stavba

Fajnorovo nábrežie na ľavom brehu Dunaja je miestom štyroch dôležitých stavieb – Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Strednej priemyselnej školy strojníckej, Slovenským národným múzeom a budovou Osobného prístavu. Ide teda o perspektívne a silne tranzitné miesto, ktoré však na svoju slávu stále čaká. Nachádza sa tu veľkorozmerné a najmä nevzhľadné parkovisko s nedostatočným verejným priestorom pri nábreží, pričom dojem taktiež kazí nereprezentatívny objekt osobného prístavu. 

Podľa diplomovej práce Veroniky Brunckovej, ktorá vo svojej odbornej štúdii podrobne popísala túto budovu z historického aj súčasného hľadiska, sa tu nachádzal malý prístav už v 19. a 20. storočí. O 70 rokov neskôr – v roku 1969 – bola na nábreží vybudovaná budova súčasného prístavu. Jej nové funkcie zahŕňali čakaciu halu, colné a pasové priestory pre lodných pasažierov, kaviareň a administratívu prístavu. Obvodový plášť bol navrhnutý ako presklenný s materiálom mramoru a hliníka. Cieľom bolo sprístupniť pre návštevníkov výhľad na Dunaj. 

Osobný prístav čiastočne zrekonštruovali až v polovici 90. rokov 20. storočia. Dnes je budova polepená reklamným smogom, chátra a pre Bratislavu sa stala hanbou. Ide o nanajvýš nereprezentatívnu stavbu, ktorá sa stala postrachom frekventovaného nábrežia. 

Ako v štúdii uvádza Veronika Bruncková, obnove bránili mejetkoprávne vzťahy. Pozemky v prístave a po jeho obvode totiž vlastní štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy a infraštruktúru zase súkromná spoločnosť Slovenská plavba a prístavy. Ide o neštandardné vzťahy, ktoré bránia rozvoju osobného prístavu, čo v Strategickom pláne rozvoja dopravy SR do roku 2030 potvrdil aj rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenska.

Odpor, námietky a pripomienky

S potrebou rekonštrukcie sa napokon dohodlo v minulom desaťročí. V architektonickej súťaži z roku 2011 zvíťazila kancelária Adom M Studio (dnešné DF Creative Group), ktorá navrhla atraktívnu budovu s viacerými kvalitnými prvkami. Bratislava tak mohla konečne dostať reprezentatívnu vstupnú bránu do Bratislavy. Naplánované dokonca boli prvé stavebné práce – s búraním sa malo začať v roku 2019 a so začiatkom rekonštrukcie sa počítalo v roku 2020.

Ako informuje TASR, projekt mal priniesť skvalitnenie služieb pre cestujúcich vo vnútrozemskej vodnej doprave na úrovni 21. storočia. Rovnako by sa vytvoril ďalší priestor pre Bratislavčanov, umožňujúci bližší kontakt s Dunajom.

Tento zámer však bol dlhodobo kritizovaný zo strany niektorých aktivistov. Jedna z občianskych iniciatív napríklad poukazovala na to, že dostavba zničí celkový chránený vizuál panorámy Starého Mesta a jeho nábrežnej promenády, výrazne zdeformuje pamiatkovo chránené diaľkové pohľady a potlačí vizuálnu dominanciu národnej kultúrnej pamiatky – budovy Slovenského národného múzea či ďalších.

Podľa spoločnosti však bola kritika neopodstatnená a firma viackrát poznamenala, že výška budovy nedosiahne ani výšku stromov, nachádzajúcich sa v blízkosti na nábreží. Architekti ešte stihli po prvých námietkach upraviť projekt a znížili ho o jedno podlažie. V roku 2018 zámer dokonca získal súhlasné záväzné stanovisko od hlavného mesta, v ktorom boli uvedené aj pripomienky mesta či aktivistov. 

Nastala však zmena v prípade ateliéru – na projekte už pracovali architekti z kancelárie Pio Keramoprojekt, ktorých návrh priniesol priemernú úroveň architektúry. Výraz novej budovy Osobného prístavu už nebol natoľko atraktívny, projekt nepracoval s verejným priestorom a nepriniesol požadovanú zmenu. Stavba bola o podlažie dokonca opäť navýšená. 

Pokračovanie projektu v nedohľadne

Projekt rekonštrukcie Osobného prístavu nemá ani po rokoch právoplatné územné rozhodnutie. Účastníci konania voči rozhodnutiu stavebného úradu podali odvolanie a tak spis skončil na okresnom úrade ešte v roku 2022. 

Práve v danom období priniesol detailnejšie informácie portál Trend. Staromestský stavebný úrad údajne nedisponoval všetkými dokladmi potrebnými na vydanie územného rozhodnutia. Absentovalo najmä stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava (KPÚ BA). Nakoniec síce bolo do spisu doložených viacero rozhodnutí pamiatkarov, avšak proti viacerým z nich boli podané protesty prokurátora. To znamená, že vyjadrenia pamiatkarov boli zrušené.

Stavebný úrad sa v rámci konania musel vyrovnať aj s viacerými námietkami. Niektoré napríklad smerovali proti časti funkcie objektu, účastníci konania majú napríklad názor, že stavba má zostať prístavom a nie byť funkčne určená na administratívne účely. Namietajú aj navrhované zvýšenie stavby, čím okolité stavby stratia výhľady, či nesúlad stavby s územným plánom. Vo všeobecnosti chceli účastníci zachovať pôvodný objekt z pamiatkového hľadiska.

Podľa najnovších informácií Okresný úrad o tejto veci doteraz nerozhodol. Pre TASR to uviedol tlačový odbor Ministerstva vnútra SR, pod ktoré okresné úrady spadajú. „Územné rozhodnutie právoplatné nie je, keďže o ňom zatiaľ nebolo rozhodnuté v odvolacom konaní. Rozhodnutie v tejto veci zatiaľ nebolo vydané,“ skonštatoval rezort vnútra s tým, že konanie je naďalej prerušené, keďže dôvody prerušenia nepominuli.

Osobný prístav sa môže presunúť

Niekoľkoročný boj aktivistov a vlastníkov tak brzdí rozvoj významnej bratislavskej lokality. A je to veľká škoda. Fajnorovo nábrežie je na očiach množstvu obyvateľov i návštevníkov metropoly. Roky je však v nedostatočnom stave, ktorý výrazne dotvára práve schátraná budova Osobného prístavu. 

Spis pritom môže ležať na stole okresného úradu ešte dlho. Za posledné roky sa totiž projekt nepohol a je otázne, či sa vôbec pohne. Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava, ktorá definuje dlhodobú koncepciu rozvoja verejného prístavu v Bratislave, totiž podrobne opisuje plány s Osobným prístavom na Fajnorovom nábreží. „V rámci rozvoja Osobného prístavu sa ako vhodnejší javí variant 2, ktorý predpokladá presun jeho časti do uvoľneného Zimného prístavu,” uvádza sa v dokumentácii. 

Druhý variant počíta s rekonštrukciou budovy v Starom Meste, vybudovaním prístavísk športovej a rekreačnej plavby a osadenie plávajúcich zariadení v lokalite Tyršovo nábrežie. Osobný terminál a marína by sa však presunuli do Zimného prístavu. 

V dokumentácii je ale rovnako uvedené, že tento variant je z majetkovo-právneho hľadiska komplikovaný a ak by sa vzťahy nepodarilo vysporiadať, preferovaným variantom by sa stal variant 1, ktorý pojednáva o rozširovaní Osobného prístavu na jeho pôvodnom mieste. 

V konečnom dôsledku ide o začarovaný kruh. Pretnúť ho však môže odvážny nápad presunu Osobného prístavu. Tým by sa vyriešili roky ťahaníc s aktivistami, ako aj nekonečný povoľovací proces.