Adolf Drexler: Bytové domy v Zlatých Moravciach

V slovenskej architektúre ešte stále nachádzame mená, ktoré doterajšie dejiny a historici neobjavili, ignorovali či zabudli. Najmä v období po vojne, keď funkcionalistická slovenská architektúra bola tabuizovaná ako tzv. „buržoázna architektúra“, mnoho pozoruhodných autorov upadlo do zabudnutia. Ostali však ich diela, ktoré ponúkajú možnosť skúmať a hodnotiť aj týchto „zabudnutých“. Jedným z nich je architekt Adolf Drexler (1905 – 1955).

Jeho rodina bola židovskeho povodu. Bol najstarším synom majiteľa a správcu majera v Zlatých Moravciach. Mal troch súrodencov, dvoch bratov a sestru. Architektúru vyštudoval na Technische Hochschule v Berline-Charlottenburgu. Študoval tam u prof. Hansa Poelziga, Heinricha Tessenowa a Hermanna Jansena.

Vieme o jeho troch realizovaných prácach v Zlatých Moravciach a jednej v Leviciach. V rozmedzí rokov 1932 – 1938 navrhol vilu pre dr. M. Lukáča, nájomný bytový dom na Kmeťovej ulici a polyfunkčný objekt na ulici Janka Kráľa.

Pozornosť vzbudzuje najmä vila pre rodinného priateľa dr. Lukáča. Jej elegantné funkcionalistické riešenie má uličnú fasádu členenú horizontálne prebiehajúcimi pásovými oknami a veľké terasy na prízemí i na poschodí. Severovýchodná, bočná fasáda má veľkú sklobetónovú plochu cez dve podlažia, ktorou je presvetlená veľkoryso ponímaná hala. Vila je obklopená bohatou zeleňou. Žiaľ, interiéry prešli zásadnými úpravami, zachované je minimum pôvodných detailov.

Z toho istého obdobia pochádza aj dvojposchodový objekt na ulici Janka Kráľa. Hlavná fasáda je tiež výrazne horizontálne členená, hoci v strede sú okná vysunuté a vytvárajú loggie. Fasáda je zaujímavá aj svojím pôvodným keramickým obkladom. Budova obsahuje na prízemí obchody a na poschodí štyri byty.

Na nároží ulice A. Kmeťa a námestia A. Hlinku stojí posledná známa práca A. Drexlera. Jednoposchodový dom opäť s výraznou horizontálou okien, je však dnes už takmer ruinou. Dúfajme, že sa ho ešte podarí zachrániť. Tým viac, že tento dom patril Drexlerovej rodine.

Adolf Drexler stravil 3-5 mesiacov ako studijny pobyt v Parizi. Tym, ze bol spriateleny so svojim kolegom zo studia, Helmutom Hentrichom, je mozne, ze ho navstivil v Parizi, v case ked on pracoval v projekcnej kancelarii Jenöa Goldfingera.

Pred vypuknutim 2. svetovej vojny  v 1939 emigroval do Anglicka, aby sa vyhohol rasovemu prenasledovaniu a usadil sa v Kidlingtone pri Oxforde, kde zil ako farmar. Jeho Manor Farm ešte existuje v Kidlingtone, ale asi bola už odvtedy prestavaná.

Po vojne uz nenavštívil ani Bratislavu ani Zlaté Moravce. Zomrel v Kidligtone slobodny a bezdetny. Ziaľ, viac podrobností o jeho tvorbe a živote zostáva neznámych. Na škodu slovenskej architektúry, pretože kvalita jeho diela si zaslúži pozornosť a uznanie.

(Článok bol spracovaný na základe seminárnej práce R. Užáka, 1998)