Budova Slovenského rozhlasu
Budova slovenského rozhlasu, jedna z architektonických dominánt Bratislavy, bola postavená v čase, keď umenie ovládal socialistický realizmus. V rámci mesta ide o výnimočnú budovu, koncept svedectva doby, v ktorej vznikala. Táto doba bola priaznivo naklonená veľkorysým riešeniam. Práve preto mohli jeho tvorcovia experimentovať, použiť progresívne technológie a konštrukčné princípy.
Budova je postavená z oceľovej konštrukcie v tvare obrátenej pyramídy. O autoroch budovy rozhlasu rozhodla súťaž v roku 1963. Víťazom sa stal architekt Miloš Chorvát, investor sa však po zvážení všetkých za a proti rozhodol realizovať druhý najvyššie ocenený návrh architektonického kolektívu Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič, Barnabáš Kissling, ktorého formu tvorila obrátená pyramída z oceľovej konštrukcie. Spoločná predstava sa formovala dlhší čas. Projekt vznikol v roku 1967. Obrátená pyramída, ako budovu Slovenského rozhlasu mnohí nazývajú, obsahuje veľkorysé vnútorné priestory, vynikajúcu koncertnú sieň a dobre vybavené nahrávacie štúdiá. Je tu umiestnený aj jeden z najväčších organov na Slovensku. Celková výška budovy po vrchol antény je 80 metrov.
Rozložité priestory, ktoré rozhlas na svoju prevádzku nevyhnutne potrebuje, museli architekti sústrediť na malom pôdoryse. Keďže radikálne odmietali verziu tridsiatich poschodí nad sebou, zo začiatku uvažovali o rovnom dome s ustúpeniami na koncoch. Postupne však dospeli k symetrickej kompozícii oceľového koša, ktorá mala výhodu, že dokázala udržať samu seba – podobne ako kôš z prútia. Tak vznikol tvar obrátenej pyramídy, ktorý okamžite vyvolal medzi obyvateľstvom vznik fám a teórií. Od tvrdení, že ide o zmenšeninu Cheopsovej pyramídy, po úvahy nad negatívnymi energiami, ktoré takáto stavba do svojho okolia vyžaruje. Svetko považuje podobné názory za vtipné, od reality na míle vzdialené.
Konečná forma budovy vyplynula z jej funkcie a potrieb a bola úzko previazaná s použitým materiálom – oceľou. Na Slovensku bol rozhlas prakticky prvou oceľovou budovou. Budova má mohutnú podnož s hlavnými nahrávacími a prevádzkovými priestormi, ktoré sú dôkladne odizolované od akéhokoľvek hluku.
Najväčší prínos znamenala interiérová úprava budovy rozhlasu. Trojica autorov zamýšľala vytvoriť akúsi kancelársku krajinu, plnú svetla, zelene, vzduchu. Priestory šiestich podlaží mali byť otvorené a vzájomne previazané. V interiéroch rozhlasu sa nájdu rarity, akou je napríklad Veľké koncertné štúdio.
So skúšobným vysielaním z tejto budovy sa začalo v roku 1984. Pravidelné vysielanie prebieha od 27. marca 1985.
Viac informácií o budove Slovenského rozhlasu aj s fotodokumentáciou nájdete na:
www.rozhlas.sk/inetportal/2007/index.php?lang=1&stationID=0&page=showNews&id=50241
