F. Florians – G. Schreiber: Charitas v Bratislave

Pre celú jednu, ba možno viaceré generácie bratislavských vysokoškolákov znamenala menza v Charitase nezabudnuteľné miesto stretnutí, priateľstiev, zoznámení. Atmosféra večerov v bufete sa navždy zapísala do našich myslí. Po rokoch chátrania je dnes Charitas opäť žijúci dom. Krása dobrej funkcionalistickej architektúry je znovu ozdobou Bratislavy.

František Florians (1894 – 1978) a Gabriel Schreiber (1892 – 1953) patria tak trochu k zabúdaným osobnostiam slovenskej modernej architektúry. Neprávom, pretože viaceré ich práce, ako napr. Okresný dom v Nových Zámkoch (1929 – 1930), Okresný dom s kinom v Hlohovci (1930 – 1932), Sanatórium na ulici Fraňa Kráľa v Bratislave (1933), Finančné úrady v Krupine (1934 – 1936), ale najmä študentský domov Svoradov na Palisádach (1925 – 1926), rímskokatolícky kostol v Poprade (1939 – 1942) a stará budova Farmaceutickej fakulty UK (1940 – 1942), patria k pozoruhodným funkcionalistickým dielam, ktoré vytvorili slovenskí architekti v medzivojnovom období minulého storočia.

Spolupracovať začali po Schreiberovom návrate z Číny v polovici 20. rokov. Schreiberov osud dôstojníka rakúsko-uhorskej armády bol rovnaký ako iného významného slovenského architekta Ladislava Hudeca. Zatiaľ čo on sa vrátil domov, Hudec zostal v Šanghaji.

K prvým spoločným prácam Floriansa so Schreiberom patrila 2. etapa študentského domova Svoradov (1926). Začiatkom 30. rokov získali prvú cenu v súťaži o návrh na Domov slobodných žien na križovatke ulíc Heydukova a Hollého, ktorý následne realizovali (1932 – 1935). Parcela nadväzovala na susedný blok Mariahofu architekta J. Novotného.

Florians so Schreiberom sa rozhodli pre podobné veľkorysé a moderné riešenie. Na piatich poschodiach ponúkli v dispozičnom riešení trojtraktu 60 izieb s kúpeľňami a 116 izieb so spoločnými hygienickými zariadeniami na chodbách. Celková ubytovacia kapacita bola 376 osôb. Spomínaná jedáleň v suteréne mala kapacitu 400 stoličiek a dala sa prestaviť na koncertnú sieň s kapacitou 500 osôb. Okrem nej tu bola tiež telocvičňa. V parteri sa nachádzali viaceré obchody a ambulancie všeobecného lekára a zubára.

Autori v tomto riešení napĺňali špecifickým spôsobom myšlienku kolektívneho bývania. Stavba Charitasu bola financovaná z hypotéky, ktorú poskytla Zemská banka; záruku poskytol štát.

V tomto roku ukončená rekonštrukcia (autori I. Kočan, K. Šlachta, S. Beňačka) priniesla do Charitasu opäť život. Stal sa sídlom Bratislavskej katolíckej charity a z celkovej plochy 7 800 m² je približne 40 % venované sociálnym účelom. Objekt bol o jedno podlažie nadstavený a dnes je tu aj administratíva, bytové a obchodné priestory a nová Kaplnka sv. Alžbety. Z bývalej menzy je garáž a parkovanie je umiestnené aj vo dvore. Obnovené fasády Charitasu však jasne dokumentujú pôvodnú krásu a eleganciu tejto bratislavskej funkcionalistickej architektúry.

 
prof. Štefan Šlachta
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.