Jelšavský kaštieľ predstavuje mikrohotel v čase. Rekonštrukcia mu priniesla novú funkciu aj ocenenie CE ZA AR

Osud a obnova národných kultúrnych pamiatok nebývajú vždy ľahkým sústom. Problémom môžu byť financie, ale aj vzťah investora a pamiatkarov. Zdá sa však, že v prípade kaštieľa Coburgovcov platí, že kto chce pamiatku obnoviť, spôsob si nájde... A ešte získa aj CE ZA AR.

Práve v hodnotení poroty CE ZA AR 2022 dostal tento jelšavský kaštieľ zo 17. storočia výstižný prívlastok mikrohotel v čase. Zanedlho sa v ňom totiž budú môcť záujemcovia ubytovať v zasklených bunkách.

Sú umiestnené citlivo, aby nezasahovali do pôvodných konštrukcií, boli skôr akýmsi odstúpeným mobiliárom a umožnili zažiť autentickú atmosféru, genialoci pamiatky čakajúcej na obnovu. Rozhodne nebudú brániť ani samotnej obnove, ak niekedy príde. Toto experimentálne riešenie získalo spomenuté architektonické ocenenie v kategórii Fenomény architektúry.

Fotogaléria

Namiesto zisku záchrana

Cesta k nemu sa začala u uvedomelého investora, ktorým je OZ Čierne diery. „Od roku 2014 sme vydali niekoľko nezávislých knižných bestsellerov o prehliadaných architektonických pamiatkach na Slovensku a takmer tristo grafík od bezmála stovky slovenských autoriek a autorov z prostredia výtvarného umenia, grafického dizajnu a ilustrácie. Máme to šťastie, že tisíce zberateliek a zberateľov našej tvorby nám umožňujú angažovať sa nielen formálne alebo v rovine popularizácie architektúry, ale aj priamo finančne. Z vyzbieraných finančných prostriedkov prispievame projektom v oblasti kultúry alebo charitatívnej práce, respektíve niekoľko takýchto projektov sami vedieme,“ hovorí o tom, ako sa z popularizátorov architektúry stali investori, zakladajúci člen združenia Martin Lipták. A prečo práve tento kaštieľ?

„Náš kľúč pri výbere pamiatok je pomerne jednoduchý – projekty si vyberáme podľa šance, že budú úspešne zrealizované. Keď sme vstúpili s naším zámerom do Jelšavy, v kaštieli už prebiehali drobné udržiavacie práce s pomocou dlhodobo nezamestnaných ľudí a mesto bolo otvorené nápadu oživiť jedno krídlo kaštieľa, pre ktoré nie sú financie ani konkrétny zámer,“ pokračuje Martin Lipták.

Mesto napríklad vo vlastnej réžii opravilo strechu. Zároveň je Jelšava regiónom, ktorému takýto projekt pomôže. Gemer bol totiž historicky železorudným centrom bývalej monarchie, teda známym a prosperujúcim regiónom.

,,Na Slovensku chátrajú desiatky kaštieľov a na obnovu mnohých sa nikdy nenájdu potrebné milióny eur. To však neznamená, že sa s nimi nedá pracovať inými – experimentálnymi spôsobmi.“ – Martin Lipták, OZ Čierne diery

S úpadkom ťažby a dejinnými zvratmi však prišiel prepad medzi menej rozvinuté regióny s vysokou nezamestnanosťou. Veľké množstvo historických domov sa tu zachovalo nie vďaka pamiatkovej ochrane, ale najmä preto, že neboli financie na ich prestavbu alebo zbúranie. Práve coburgovský mikrohotel by mohol pomôcť, aby sme si na túto oblasť a jej pamiatky znovu spomenuli.

Chcelo to spoluprácu a nápad

S takýmto presvedčením zavolali Čierne diery na obhliadku kaštieľa Petra Lényiho z ateliéru 2021.Podľa slov architekta bola na začiatku, samozrejme, diskusia, ako kaštieľu pomôcť. Limitoval ich stav budovy, ako aj finančné prostriedky, ktoré mali k dispozícii. Našťastie pre slovenské pamiatky sa členovia tohto občianskeho združenia nepozerajú na život cez optiku „veľkých peňazí“.

Spoločne s ateliérom 2021 teda hľadali riešenie, kým ho nenašli. Prenajali si časť kaštieľa, ktorej obnova zrejme príde na rad až neskôr a ktorá poskytuje silný zážitok z rozpadajúcej sa krásy historickej architektúry i jej postupnej obnovy. Zároveň musela byť staticky dostatočne bezpečná, aby privítala návštevníkov.

Odstup a rešpekt nového k starému

Ideovým ani investičným zámerom nebolo zasahovať do existujúcich konštrukcií, vstup reštaurátorov nemal byť v prípade potreby obmedzený. Ideálnym scenárom by bolo, ak by sa v budúcnosti pre celkovú obnovu bunkový hotel z kaštieľa odstránil.

„Všetky konštrukcie, ktoré tam sú, sú reverzibilné. Lávky, ktoré zabezpečujú, aby sa tam človek vedel pohybovať, sú z ocele. Zábradlie sme sa rozhodli ponechať bez povrchovej úpravy, po čase jeho hrdzavejúci povrch bude vyzerať zaujímavo,“ prezrádza Peter Lényi.

„Náš projekt je výnimočný v tom, že do pamiatky prináša novú funkciu, ktorú väčšinou rekonštruované národné kultúrne pamiatky nemajú.“ – Peter Lényi

Popri lávkach, ktoré umožňujú pohyb po pamiatke a suplujú hotelové chodby, sú, samozrejme, dôležité samotné zasklené bunky. Coburgovský kaštieľ hostí tri. Ich autori z Dielne Haus väčšinou pracujú s drevom, preglejkou a dyhou.

Najskôr ich vyrobili a postavili v Banskej Štiavnici, potom rozobrali na logické celky a previezli do Jelšavy, kde ich znovu poskladali. V dvoch, do ktorých je privedená elektrina, si podľa architekta môžu návštevníci oddýchnuť, respektíve prespať. Celková kapacita je šesť ľudí. Tretia slúži ako hygienické zázemie (sprcha, toaleta) a malá kuchynka.

Rozvody vody sa sem takisto podarilo dostať bez ďalších trvalejších zásahov do starého kaštieľa. Po znárodnení sa totiž zo šľachtického sídla stalo poľnohospodárske učilište. Urobili sa vhodné aj nevhodné stavebné zásahy, ich pozostatkom je aj staré jadro.

„Bunka je na mieste, kde za socializmu boli toalety, takže sme vlastne využili polohu existujúceho jadra. Rúrky sú, samozrejme, nové. V kaštieli nie sú okná, je to taký krytý exteriér, no všetko je zaizolované tak, aby to vydržalo zimu,“ približuje Peter Lényi.

Časový rozsah zimnej prevádzky mikrohotela je podľa jeho slov v štádiu zvažovania. Budúci návštevníci, ktorí chcú zažiť (nielen) rekonštrukciu historickej pamiatky na vlastnej koži, sa majú bezpečne na čo tešiť. Bezpečne po všetkých stránkach. Stavba spĺňa všetky bezpečnostné aspekty, ktoré vyžaduje kolaudácia a spustenie projektu.

Bezpečnostné prvky odsúhlasili kompetentní odborníci. Hoci v iných častiach kaštieľa treba nosiť prilbu, tu to podľa Petra Lényiho netreba. Všetky konštrukcie, ktoré do kaštieľa vložili, votkali buď priamo do stabilných nosných stien, alebo sa to staticky vyriešilo tak, aby sa zaťaženie bezpečne prenieslo na nosné múry.

Áno, dá sa to aj s pamiatkami!

Tento projekt je dôkaz. Pozitívne naň reagujú pamiatkari, odborníci i laici. Aby sa našiel spôsob, stačí ho hľadať. Ako sa ukázalo, podmienkou úspechu nie sú nutne iba peniaze a celková obnova. Martin Lipták z OZ Čierne diery svojimi slovami potvrdzuje, že veci sa uberajú správnym smerom, no ešte nie je vyhraté:

„Myslíme si, že povedomie v spoločnosti sa postupne zlepšuje a vzdelávanie k tomu prispieva. Samozrejme, kľúčovú úlohu by mal zohrávať štát a jeho inštitúcie, nie občianske združenia, a starostlivosť o kultúrne dedičstvo je na Slovensku dlhodobo podvyživená.“

Článok sme uverejnili v časopise ASB 11-12/2022