Študenti pracujú na zachovaní kultúrneho dedičstva

Po bezohľadnom zničení objektov historickej priemyselnej architektúry Bratislavy, ako boli Kablo, Gumon alebo Danubius, v rámci nevysvetliteľnej „developerizácie“ sa na prekvapenie Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave ohlásilo vedenie akciovej spoločnosti Slovnaft, Bratislava, s programom rehabilitácie, revitalizácie a konverzie časti svojho areálu, ktorý sa v súčasnosti už nevyužíva na pôvodný účel.

Pracovný názov Brownfields celkom nevystihoval podstatu zadania, pretože išlo o územie a objekty v dobrom technickom stave, udržiavané a bezpečné. To všetko vo zvláštnej, až neskutočne krásnej zeleni parkov, stromoradí s atmosférou nostalgie zašlých čias.

Predstavitelia spoločnosti Slovnaft oslovili viaceré školy architektúry na Slovensku. Katedra architektúry Stavebnej fakulty STU bola jedna z mála, ktorá zareagovala pozitívne a do spolupráce sa zapojila už v prvom ročníku Brownfields Slovnaft 2010. Hoci v začiatkoch bolo časovo náročné vypracovať zmluvné vzťahy, zadania a súťažné podmienky, neskôr sa spolupráca vyvíjala veľmi pozitívne, na vysokej odbornej úrovni v prípade podkladov i konzultácií. Výsledkom boli zadania pre študentov STU, ktorí doviedli do úspešného konca jednotlivé riešenia.

V prvom ročníku 2010 išlo o reanimáciu existujúcich objektov podľa vlastného výberu študentov. Výsledky prác ohodnotila odborná porota. Práce boli vystavené a ocenené na vernisáži, ktorú usporiadal Spolok architektov 29. septembra 2010. Víťazná práca študenta Ing. Zoltána Horvátha Galéria moderného umenia inšpirovala investora na realizáciu Múzea Slovnaftu. Tento proces potvrdil, že objekty priemyselnej architektúry v areáli Slovnaftu sú schopné plniť novú funkciu na vysokej úrovni architektonického stvárnenia.
 
Pokračovanie spolupráce
Pozitívny výsledok prvého ročníka spolupráce Slovnaftu a Katedry architektúry SvF STU v Bratislave bol dôvodom na otvorenie druhého ročníka 2011 vo dvoch kategóriách:

• urbanizmus – urbanistické riešenie celého areálu v nadväznosti na SÚP Mesta Bratislavy a platné regulatívy,
• architektúra – riešenie vybraných objektov v zmysle zvoleného architektonického zámeru na nové funkčné využitie.

Na druhom ročníku sa zúčastnila okrem Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave aj Fakulta architektúry STU Bratislava. Víťazkou druhého ročníka Brownfield 2011 v kategórii architektúra sa stala študentka Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU Bc. Barbora Szabóová s prácou nazvanou Kultúrno-spoločenské centrum pod vedením Ing. arch. Margity Kubišovej, PhD. Druhú cenu získal invenčný projekt kreatívneho využitia žeriavovej dráhy študentov Bc. Matúša Gregu-Jakuba a Bc. Róberta Bakytu pod vedením Ing. arch. Pavla Paňáka.

Víťazná práca Kultúrno-spoločenské centrum rieši priestor, v ktorom sa nachádzajú dve priemyselné haly. Sú typické pôvodným tehlovým murivom a zaoblenými tvarmi striech. V návrhu boli tieto pôvodné dielenské haly zachované, zmenila sa iba ich funkcia. Nachádzajú sa tu viacúčelové i výstavné priestory a ateliéry pre začínajúcich umelcov. Oceľová konštrukcia haly, ktorá spájala dva pôvodne izolované objekty, bola určená na demontáž a nahradená novým spojovacím objektom, v ktorom je navrhnutá reštaurácia a v suteréne parkovanie. Nový objekt je jednoduchý – výškovo a tvarovo navrhnutý tak, aby nepotláčal architektúru susedných hál. Má plochú strechu a maximálne zasklené fasády, ktoré umožňujú kontakt vstupného priestoru s vnútroblokom. V ňom sú situované zelené plochy na oddych a relax.

V kategórii urbanistického riešenia boli udelené dve prvé ceny študentom Fakulty architektúry STU pod vedením Doc. Ing. arch. Ľubice Vítkovej, PhD.

Súťažné práce študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave Bc. Matúša Gregu-Jakuba a Bc. Róberta Bakytu pod vedením Ing. arch. Pavla Paňáka, a to tak v kategórii urbanizmu, ako aj v kategórii architektúra, boli prezentované nielen v rámci výstavy Brownfields Slovnaft v Spolku architektov Slovenska, ale aj na výstave Visegrad 4 Young architecture v Národnej technickej knižnici v Prahe v rámci podujatia Architecture week 2011.

 
Raster ako priestorová organizácia
Projekt Brownfields GRID rieši revitalizáciu územia vo výrobnom závode Slovnaft vo Vlčom hrdle v Bratislave a priľahlých územiach. Ide o urbanistickú ideovú štúdiu. Naším cieľom však nebolo vytvoriť striktný plán pre danú zónu, ale skôr nájsť schému na urbanizáciu danej lokality. Riešenie hľadá urbanistický koncept nielen pre nevyužívané pásmo Slovnaftu, ale aj pre priľahlé územia. Preto je projekt riešený na troch úrovniach, tzv. leveloch:

• Level 1: Rieši nielen zadané územie prvého pásma rafinérie, ale aj okolité územia, oblasť Malého Dunaja, nástupný priestor do rafinérie, prístav a Pálenisko – domové role. Ponúka typologické schémy možného využitia.
• Level 2: Zaoberá sa ťažiskovým územím prvého pásma rafinérie. Obsahuje hmotovo-priestorové riešenia jednotlivých blokov.     
• Level 3: Architektonické riešenie jedného z objektov v prvom pásme. Zaoberá sa konverziou žeriavovej dráhy.

Level 1
Priestorová organizácia rafinérie je založená rastrom, z čoho pramení aj hlavná myšlienka urbanistického riešenia samotnej zóny podniku a priľahlého nezastavaného územia. Idea riešenia územia Páleniska spočíva v predĺžení podnikového rastra jeho preklopením do tejto oblasti. Vzniká organizovaný priestorový GRID, doplnený bunkami. Vytvorili sme niekoľko typologických a funkčných druhov buniek. Bunky sa budú postupne vkladať do GRID-u, ale budú rešpektovať základné funkčné požiadavky určené územným plánom. Raster do územia vnáša organizáciu a priestorový poriadok typický pre priestorovú organizáciu Slovnaftu a vytvára tak kultivovaný základ budúcej sídelnej štruktúry – rôznorodej a náhodnej, typickej pre mestskú organizáciu. Snažíme sa tak opísať princíp zrodu mesta, kde na jednej strane stojí poriadok a organizácia architekta, ktorá vždy zápasí zo živelnosťou samotného mestského organizmu. Hľadajú sa tak kompromisy medzi tvrdým poriadkom GRID-u a náhodnosťou mestského živlu. Naše riešenie počíta aj s opätovným návratom prírody do 2. pásma územia Slovnaftu, takže jestvujúci GRID postupne zarastie vegetáciou.

Level 2
Obsahuje riešenie zóny prvého pásma podniku. V zóne sa nachádzajú nevyužívané priemyselné objekty, ktoré sú veľmi hodnotné, preto navrhujeme ich zápis do registra priemyselných pamiatok. Všetky tieto objekty sa nachádzajú na jednej osi okrem objektu žeriavovej dráhy, ktorá túto os pretína. Túto os predlžujeme až k zálivu, ktorý takisto plánujeme viac zahĺbiť do vnútrozemia. Os definuje funkčné využitie priľahlých objemov a bude vytvárať korzo s využitím všetkých cenných objektov podniku, ktoré sa konverziou zmenia na stánky kultúry. Ponad prístav v zálive bude prebiehať aj most cestnej komunikácie R7. Objemy jestvujúcich objektov sú doplnené novými hmotami, komponovanými na základe dvoch princípov:

• hmoty, ktoré doplňujú raster podniku, sa nachádzajú na vonkajšej hranici bloku a vytvárajú uličnú čiaru,
• hmoty vnútri bloku vytvárajúce solitérne objekty reagujú na prítomnosť rieky – sú orientované na Dunaj alebo Malý Dunaj.

Level 3
Zaoberáme sa konverziou objektu žeriavovej dráhy. Stĺporadie slúžiace ako oporný prvok mechanizmu žeriavu vymedzuje priestor hodný záujmu, rešpektu a potreby hľadania ďalšieho využitia. Návrh pracuje s objektom žeriavovej dráhy ako s domom, domom pre ľudí, domom verejného priestoru, ktorý dosahuje obnovením pohybu žeriavovej dráhy.

Navrhujeme žeriavovú dráhu využiť na premiestňovanie panelov alebo kontajnerov, ktoré budú uložené v priestore bývalej žíhacej pece. Stĺporadie vymedzuje verejný priestor, ktorý sa bude postupne skladať z panelov, podľa prebiehajúcich podujatí. Z takýchto prvkov sa dá napríklad vystavať dočasné klzisko, ihriská na rôzne športy, malý amfiteáter, javisko na divadlo alebo koncerty či priestory vonkajšej galérie.

Katedra architektúry Stavebnej fakulty STU hodnotí spoluprácu so spoločnosťou Slovnaft, a. s., Bratislava, veľmi pozitívne. Aj prostredníctvom študentskej súťaže Brownfields sa problematika opustených priemyselných areálov a technických pamiatok dostáva do pozornosti akademickej obce, investorov, vedenia mesta a premieta sa aj do architektonickej praxe ako súčasť zachovania nášho kultúrneho dedičstva.
 
doc. Ing. arch. Elena Dohňanská, PhD., ­vedúca Katedry architektúry SvF STU v Bratislave, a kolektív

Článok bol uverejnený v časopise ASB.