Vila Tugendhat v Brne

Dom s pohnutým osudom: Najkrajší dom architektonickej moderny v Českej republike. Najdrahšia vila medzivojnového Československa. Dom s najpohnutejším osudom. Vila Tugendhat v Brne od Miesa van der Roheho…

Najkrajší dom architektonickej moderny v Českej republike. Najunikátnejšie technické riešenia. Najdrahšia vila medzivojnového Československa. Dom s najpohnutejším osudom. Vila Tugendhat v Brne od Miesa van der Roheho… Toto je príbeh jej rekonštrukcie, vďaka ktorej v Čiernych Poliach opäť žiari biely klenot modernej architektúry. Napísať čokoľvek nové o najslávnejšej modernej stavbe v niekdajšom Československu je takmer nemožné. Jej príbeh je dostatočne známy, jej konštrukcia sa vyučuje na odborných školách a jej osud priťahuje pozornosť aj tých ľudí, ktorým je inak architektúra ukradnutá. Jej posledná rekonštrukcia sa ukončila v roku 2012 a odvtedy je vila obrovským magnetom. Od roku 1994 patrí vila Múzeu mesta Brno a na jej rekonštrukciu vo výške 180 miliónov Kč (asi 6,55 milióna eur) boli použité aj Európske fondy. Táto funkcionalistická stavba je od roku 2001 zapísaná medzi pamiatkami UNESCO.

Fénix z popola

Ak ste navštívili tento fenomenálny dom v minulosti, nebolo jednoduché nájsť si k nemu vzťah. Neodborné zásahy skôr zvýraznili jednoduchosť, ba až neosobnosť architektovho riešenia. Unikátny Miesov koncept voľného plánu (plan libre) bol témou diskusií už v období vzniku vily. Dá sa vo vile Tugendhat bývať? Túto otázku vyslovil historik umenia Justus Bier už v roku 1931. V polovici 90. rokov bola vila už len tieňom svojej niekdajšej slávy a namiesto symbolu prosperity medzivojnového Československa a progresívnych myšlienok sa stala skôr miestom rozpadu. Skutočnosť, že v nej v roku 1992 došlo k faktickému potvrdeniu rozpadu spoločného štátu, tento dojem len potvrdila. Plány na zásadnú rekonštrukciu sa objavili až potom, keď bol stav konštrukcie posúdený za havarijný. Ako toľkokrát v minulosti, aj v 21. storočí bola príčinou kontroverzií. Verejnú súťaž na jej rekonštrukciu niekoľkokrát spochybnili a až následné potvrdenie jej výsledkov umožnilo pristúpiť k zásadnej obnove tohto kultúrneho dedičstva.

Premenou prešla nielen stavba, ale aj záhrada. Trojpodlažná vila, osadená vo svahu, je orientovaná na juhozápad. Z ulice sa do nej vstupuje cez tretie podlažie, kde je priechod na hornú terasu, vstupná hala, izby rodičov, detí a vychovávateľky s príslušenstvom. Prostredné (druhé) podlažie tvorí najmä hlavný obytný a spoločenský priestor so zimnou záhradou a terasou, ako aj kuchyňa s príslušenstvom a miestnosti pre personál.

Vedecká rekonštrukcia

Cieľom obnovy bolo vrátiť stavbu do podoby čo najbližšej 30. rokom minulého storočia. Stavebné zásahy sa zamerali na sanáciu schátralej konštrukcie a obnovu niektorých technológií. Podľa popisu Karla Říhu zo spoločnosti Amos Design, ktorá zvíťazila v súťaži na realizáciu interiéru, spočívala rekonštrukcia predovšetkým v odstránení neskorších stavebných zásahov, v obnove zachovalých pôvodných prvkov a nábytku a vo vytvorení replík pôvodných kusov. Obnove predchádzal dôsledný prieskum všetkých dostupných materiálov, v rámci ktorého sa architekti vydali na mnohé stavby Miesa van der Roheho po Európe a Spojených štátoch. Potom architekti pripravili rozsiahlu výrobnú dokumentáciu, na základe ktorej sa mohla začať výroba. Bolo treba zhotoviť množstvo replík zámkov a pántov, ako aj dielov potrebných na kompletizáciu skríň, stolov alebo skriniek. Pritom sa využili iba pôvodné materiály – latovky, preglejky alebo špeciálne dyhy. Nikde sa nepoužil súčasný doskový materiál bežne používaný pri výrobe dnešného nábytku; dobové technológie sa uplatnili aj pri spájaní materiálov.

Kovový originál

Vo vile je dnes umiestnený kovový nábytok v pôvodnom vyhotovení z roku 1930, aký žiadny súčasný výrobca nevyrába a aký sa ani nikde nedá kúpiť. Keďže množstvo stoličiek a stolíkov vzniklo v rovnakom roku, ako bola vila postavená, prípadne boli navrhnuté priamo pre vilu, išlo o prototypy, ktoré sa rôzne upravovali už v rokoch pred druhou svetovou vojnou. Úpravy nábytku pokračovali aj po druhej svetovej vojne. Na účely rekonštrukcie vily sa spracovali úplne nové výrobné výkresy s odkazom na pôvodnú Miesovu dokumentáciu a existujúce pôvodné stoličky a kreslá. Významná časť pôvodného kovového nábytku (kreslo Barcelona, otoman, kreslo Brno, stôl Dessau, chaise lounge, stôl MR) je vo vlastníctve Múzea mesta Brna, rodiny Tugendhatovcov a rodiny dedičov Miesa van de Roheho. Nábytok sa zmeral, obkreslil, dôsledne zröntgenoval a dohľadali sa pôvodné všeobecné výkresy.

Dve z mohutných okien v hlavnej obývacej časti (delené len posuvnými elementmi závesov a ľahkou ónyxovou či makassarovou priečkou) po stlačení tlačidla s tichým bzučaním zmiznú pod podlahou. Ilúzia spojeného otvoreného priestoru je dokonalá.

Prechádzka vilou

Jednotlivé kusy nábytku či makassarová stena sú však len časti skladačky menom vila Tugendhat. Dom treba zažiť. Len tak zistíte, akým geniálnym riešením je napríklad mliečne sklo tvoriace stenu vstupnej časti. Jedine osobná návšteva vám ukáže umývadlo ukryté v stavanej skrini, vysoko umiestnené okná v kúpeľni s ťahadlami umožňujúcimi „diaľkové ovládanie“ (kúpeľňu zdobia repliky pôvodných obkladov a dlaždíc RAKO od firmy Lasselsberger) alebo geometrickú zimnú záhradu, ktorá kedysi tvorila zelenú stenu zasklenej obývacej časti vily. Uvidíte ikonický otvorený priestor stredného podlažia s ónyxovou stenou ožiarenou slnkom, ktorá dom preslávila, aj obrovské okná, ktoré s tichým bzučaním zájdu do suterénu a otvoria obývačku smerom do záhrady…

Technológia ako unikát

… a v suteréne motor s prevodmi na ovládanie okien. Najnižšie podlažie je rozľahlé ako priemerný rodinný dom, pričom sa myslelo aj na sklad záhradného nábytku a úkryt kožuchov pred moľami. Strojovňa vzduchotechniky mala unikátny prírodný filter, ktorý zbavoval zohriaty vzduch olejového zápachu. Prepad na uhlie, mechanické ovládanie technológií, vykurovacie telesá v podobe chrómových rúrok, decentne prikrčené pod veľkoformátovými oknami. Kuchynský výťah, tmavá komora… To všetko je súčasťou vily Tugendhat. Výsledkom rekonštrukcie je stav interiéru, ktorý sa maximálne priblížil vzhľadu z roku 1930 a ktorý je svojou detailnosťou a dôslednosťou v rekonštrukcii modernej architektúry 20. storočia úplne výnimočný. Interiér potom dokáže návštevníkom sprostredkovať návrat v čase do roku 1930, keď bola vila dokončená.

Dobový pohľad na vilu, keď slúžila svojim investorom – Fritzovi Tugendhatovi (1895 – 1958) a jeho manželke Grete (1903 – 1970).

TEXT: Matej Šišolák, FOTO: Historické snímky – De Sandalo; Súčasné snímky – David Židlický pre Studijní a dokumentační centrum vily Tugendhat, Brno, archív Lasselsberger

Článok bol uverejnený v časopise ASB.