Zabudnutá secesná vila v Prešove

Vila zo začiatku 20. storočia sa nachádza na Štefánikovej ulici č. 20. Ulici zmenili niekoľkokrát meno a raz aj mierku. Na severnej strane ulice v 80. rokoch minulého storočia investori bytovej výstavby vybúrali staršie, nie veľmi hodnotné rodinné domy a postavili osempodlažné panelové bytové domy. Južná strana ulice však nebola vlnou „asanácií“ zasiahnutá. Vďaka tomu dodnes stojí táto secesná mestská vila.

Autorstvo sa pripisuje architektovi Viliamovi Glaszovi (28. 1. 1882, Segedín – 17. 6. 1957, Košice). Aj keď pôvodná dokumentácia tejto vily sa nezachovala, o autorstve nepriamo môže dosvedčiť stavba samotná. Architekt V. Glasz bol autorom projektu stavby banky, Bosákovho domu v Prešove. Obidve stavby, aj keď mierkou a náplňou diametrálne rozdielne, majú jasne čitateľný rukopis tvorcu. Sú to nielen všeobecné princípy secesného prístupu k architektonickej tvorbe, ale aj osobitný prístup k ozdobnosti, spoločný aj pre iné projekty V. Glasza, napríklad pre kino Olympia v Prešove a ďalšiu vilu na prešovskej Hlavnej ulici.

Secesná vila na Štefánikovej ulici sa vždy využívala na bývanie a mala kultúrnych majiteľov. Spomedzi niekoľkých majiteľov bola verejne známou najmä rodina Jozefa Koreňa (1887 – 1969), významného jazykovedca, ktorý štúdium teológie absolvoval v Bratislave (1908 – 1912) a v Edinburghu (1913). Do Prešova prišiel v októbri 1919, kde prijal úlohu riaditeľa učiteľského ústavu a o tri roky neskôr sa ujal úlohy správcu kolegiálneho gymnázia. K rozvoju slovenskej kultúry a vzdelanosti prispel predovšetkým svojou učebnicovou tvorbou.

Vila je dispozične skromnejšia, ako by sa dalo očakávať podľa vonkajšieho vzhľadu. V čase výstavby sa parcela nachádzala v okrajovej časti Prešova, v slepej ulici, ktorá sa aj pôvodne volala Štefánikova. Už vtedy však mala jasný urbanistický koncept a mala byť obojstranne zastavaná sólovými vilami alebo dvojvilami. Vzhľadom na tento urbanistický zámer sa dá vysvetliť skutočnosť, že vila má vlastne iba tri fasády – štvrtá, západná je plnou stenou. Aj v dispozičnom riešení sú okienka z kúpeľne, WC a skladu orientované do akoby svetlíka. Prístavba druhej časti sa nikdy nezrealizovala. Za zmienku stojí aj fakt, že tri miestnosti obytného charakteru sú situované na severnú stranu, kým kuchyňa paradoxne na južnú. Toto riešene vyplynulo z urbanisticko-architektonických zásad vtedajšej doby. Do ulice ako verejného priestoru sa mala vila prezentovať najmä svojím vzhľadom. Dnes stojí v uličnom rade na pozemku, ktorý bol pôvodne oveľa väčší. Časť záhrady, ktorá patrila k vile, bola zabratá v 60. rokoch minulého storočia na výstavbu bytových domov na Pavlovičovom námestí.

Dom má pôdorysné rozmery 14 × 17 metrov, je celý podpivničený. Hlavný vchod nie je v uličnej fronte, ale z bočnej, západnej strany. Má však dostatočný odstup od hranice pozemku na to, aby návštevník mohol oceniť dôstojné pôsobenie vstupu.

Vstupná hala nemala zádverie, iba závetrie s dverami do haly a bočné dvere do miestnosti, o ktorej sa dá usudzovať, že bola určená na kanceláriu. Toto dispozičné riešenie podporuje indíciu, že vilu si mohol projektovať architekt Glazs aj pre seba. Z haly je na južnej strane prístupná kuchyňa, ďalej jedáleň, v zadnej časti WC a kúpeľňa. Z kuchyne a jedálne sú dvere na krytú verandu. Z druhej strany haly sú prístupné dve izby, z ktorých jedna bola určená ako hlavná spálňa a dverami bola priamo prepojená s kúpeľňou. Spálňa, izba a tretia miestnosť – „kancelária“ – sú medzi sebou prepojené dvojkrídlovými dverami. Krytá veranda sa, žiaľ, zachovala iba v zameraní pôvodného stavu z roku 1992. Na jej mieste je dnes zimná záhrada. Je však pomerne vhodne prispôsobená pôvodnému výzoru južnej fasády. Prístup do suterénu, podkrovia a skladu na prízemí je cez hospodárske schodisko z dvora.

Výtvarné riešenie troch fasád je ukážkovým príkladomsecesnej tvorby. Prejavil sa na nich kresliarsky rukopis architekta, kultivovaný počas štúdia v Budapešti. Vila má štít, ktorého obvod je vytvarovaný z konkávno-konvexných kriviek. Je situovaný na východnej strane uličného priečelia, vyzdobený plastickým štukovým reliéfom s motívom dvojice pávov.

Päť okien na prízemí a okno do podkrovia v štíte je orámovaných plasticky vystupujúcimi šambránami, bohato zdobenými kruhovými motívmi, doplnenými keramickými prvkami. Celé priečelie je ozdobené v omietke plasticky vystupujúcimi prvkami s jednotiacim motívom kruhov a vlnoviek. Dnes je fasáda upravená do monochromatickej podoby. Predpokladá sa, že v čase vzniku mohla mať aj viacfarebnú podobu.

Táto stavba akoby unikla pozornosti úradov, ale aj širšej verejnosti. Veľmi zaujímavá je vstupná bránička a zachované vchodové vráta, ktoré sú remeselne výborne spracované. Možno, že okrem starostlivosti majiteľov budovy aj vďaka živému plotu, ktorý ich diskrétne zahaľuje.

Vila na ulici pôsobí skromne, ale jej krása postupom času začína vynikať aj vďaka neutíchajúcej snahe súčasnej majiteľky. Možno, že postupná obnova vily bude inšpirovať aj ostatné okolité domy k tomu, aby sa stali jej dôstojnými partnermi.

doc. Ing. arch. Václav Kohlmayer, PhD.
Foto: Milada Macourová

Autor je autorizovaný architekt. Je viceprezidentom SAS. Vyučuje na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Vo svojej výskumnej činnosti sa zaoberá históriou architektúry, urbanizmu a problematikou regionálneho rozvoja.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.