Hliníková vlna
Galéria(10)

Hliníková vlna

Na území, kde sa kedysi vlnilo more, sa dnes vlní betón a kov. Fasáda obytného domu od architekta Reného van Zuuka v holandskom meste Almere má totiž výrazný tvar vlny a nachádza sa na polderi – teda na vysušenom morskom dne. Holanďania dokazujú, že dobrú architektúru nestavia iba Rem Koolhaas či ateliér MVRDV.

Mesto Almere so 170-tisíc obyvateľmi vyrástlo na najnovšom holandskom území – Flevolande. Flevoland má 1 800 km2 a vznikol v období rokov 1953 až 1960 vysušením mora. Almere je vzdialené iba 25 kilometrov od Amsterdamu, a tak slúžilo najmä ako jeho satelitná základňa. V 90. rokoch minulého storočia však Rem Koolhaas a jeho ateliér OMA vypracovali urbanistickú štúdiu mesta, v ktorej riešili najmä nekoncepčnosť existujúceho spoločenského a obchodného centra. Tento nový impulz prilákal ďalších investorov. Severný breh jazera Weerwater, na ktorom stojí aj obytný dom Vlna, oficiálne Blok 16, je napr. súčasťou veľkého developerského zámeru, v rámci ktorého má vzniknúť 2-tisíc štvorcových metrov obchodov, kancelárií, bytov aj zariadení na voľnočasové aktivity. Jeho dokončenie sa plánuje na rok 2007 a podieľajú sa na ňom také význačné mená, ako sú Christian de Portzamparc či William Alsop.

Netradičná forma

Sedempodlažný dom so 49 bytmi vyrástol na objekte podzemného parkoviska, ktoré pochádza z dielne architektonickej kancelárie OMA. Architekt van Zuuk počítal s konceptom vlny od začiatku. Dôvodov na toto netradičné riešenie bolo viacero. Pozemok sa nachádza na brehu jazera, resp. pri prístave. Z hľadiska urbanizmu sa teda tvorca priklonil k výraznému chápaniu, ktoré by fungovalo ako orientačný bod a zároveň ako brána do mesta. Ďalšie dôvody na prelomenie fasády sú funkčné. V najvýraznejšej vypukline je umiestnená schodisková hala, ktorá je otvorená cez všetkých sedem podlaží. Naopak, v priehlbine pri päte budovy je vchod, ktorého odlíšenie napomáha orientáciu. A fantáziu môžeme zapojiť pri rozvíjaní myšlienkového podtextu architektúry. Rozbúrené more, šupiny morského živočícha či naháňajúci sa vietor – to všetko mohli byť predobrazy výslednej formy.

Tou je kváder so sprehýbanou fasádou, ktorú tvoria jednotlivé panely. Tie sa prekrývajú nielen vertikálne a horizontálne, ale podľa potreby sú naklonené aj dopredu alebo dozadu. Panely na východnej stene sa, naopak, zaraďujú v pravidelnom slede a reagujú tak na susediace výškové zasklené budovy pravidelného tvaru z kancelárie Fritsa van Dongena.

Pôvodný návrh vychádzal z konštrukčného riešenia, ktoré má prezývku tunely. Ide o betónovú debniacu konštrukciu, v ktorej sa zároveň odlievajú podlahy a steny. Je to pomerne lacná metóda, a práve preto taká obľúbená pri stavbe obytných domov. Takéto tunely zväčša majú rovnakú dĺžku aj ostatné rozmery, mení sa iba dĺžka jednotlivých tunelov. Hoci toto riešenie nepredstavovalo podľa architekta veľký nárast nákladov, investor sa rozhodol pre odlišnú metódu. Konštrukcia domu je napokon klasická, železobetónová, výsledný nezvyčajný tvar však ostal zachovaný.

Obal proti vlhkosti

Podobným vývojom sa uberal aj materiál na fasádu. Pôvodným zámerom tvorcu bolo drevené obloženie. Keď investor zrátal náklady, rozhodol sa pre hliníkové pláty so špeciálnou ochrannou vrstvou. V extrémnom prostredí prímorskej oblasti s vysokou vlhkosťou vzduchu a náročnými poveternostnými podmienkami sa ukázalo, že je to vhodné riešenie.

Navyše, prinieslo aj estetické ozvláštnenie. Každý panel je totiž opláštený samostatne, pričom medzery medzi nimi, ktoré pri takomto spôsobe vždy vzniknú na jednej strane, sú pokryté iným materiálom – čiernou fóliou. Z jedného pohľadu teda fasáda pôsobí hladko a plynulo, kým z druhej strany sú kontrastom medzi fóliou a hliníkom zdôraznené odskoky medzi jednotlivými panelmi.

Parter domu zo strany jazera vychádza z už spomenutých podzemných garáží. Tie sa tiahnu až k brehu a tvoria nie veľmi romantické spojenie s vodou. Na druhej strane budovy nájdeme obchody, fitnesscentrum a zasklený vstupný pavilón. Šupinovito naukladané panely na fasáde vždy odrážajú rozmery jednotlivých bytov. Polovičná šírka na vypukline v oblasti vstupu teda reflektuje prítomnosť schodiska. Z nej vedú dve hlavné chodby, ktoré sa odlišujú aj farebne. Všetkých 49 bytov má hlavné miestnosti obrátené smerom k jazeru. Dispozície sú veľmi variabilné. Nájdeme tu byty so štandardnou veľkosťou, ale aj mezonetové jednotky s dvoma alebo dokonca troma poschodiami.

Vlna na rozdiel od väčšiny súčasných bytových domov nepracuje s oživujúcim prvkom balkóna alebo lodžie. Dobré remeselné vyhotovenie jednoduchého nápadu však zaručuje, že sa v rozhovoroch o súčasnej holandskej architektúre bude objavovať v kladnom kontexte. Takémuto domu, na fasáde ktorého sa odráža momentálne počasie, ktorého reflexy reagujú na nálady vody pod ním, možno iba zaželať, aby neďaleké hrádze vydržali hrozbu globálneho otepľovania.

Názov stavby: Block 16
Miesto: Almere, Holandsko
Investor: Almere Hart c. v.
Funkcia: bývanie, obchody, občianska vybavenosť
Architekt: René van Zuuk Architekten b. v.
Projektant: René van Zuuk, Kersten Scheller, Björn Ophof, Marieke van den Dungen
Konštrukcia: Pieters Bouwtechniek Delft b. v.
Projekt: 1999
Realizácia: 2002 – 2004 (2005 okolie)
Dodávateľ: Dura Vermeer Bouw Hengelo b. v.
TZB: Loodsluis b. v.
Fasáda (hliníkové panely): Novelis Deutschland GmbH, ­Metaalbouw TSV
Fasáda (okná, dvere): Kolf & Molijn b. v.
Oceľová konštrukcia: Konstructiebedrijf van EE
Schodisko: Stairway trappen b. v.
Strecha: Gervalin b. v.
Výťahy: SchindlerEurolift
Konštrukcia: hlavná budova – železobetónová konštrukcia, vchod – oceľová konštrukcia
Zastavaná plocha: 1 650 m2
Podlahová plocha: 8 740 m2
Obstavaný priestor: 25 602 m3
Náklady na realizáciu: 5,6 mil. EUR

Hana Roguljič
Foto: Hoogerdijk, Richters, Zuuk