Horská chata v Južnom Tirolsku dominuje skalnému masívu

V poveternostne exponovanom prostredí v nadmorskej výške presahujúcej tri tisícky výškových metrov vyrástla v Dolomitoch horská chata Sasso Nero.

Stavba evokujúca monolit na skale vzbudzovala diskusie už pri počiatočnom návrhu. Rozruch spôsobila aj po otvorení – či už v architektonickej a stavebnej obci, alebo medzi ohromenými turistami. Rozvoj cestovného ruchu sa rozhodla vláda talianskej provincie Bozen podporiť desaťmiliónovou investíciou vyčlenenou na výstavbu troch nových a rekonštrukciu 22 jestvujúcich horských chát v regióne.

Spomedzi návrhov ôsmich lokálnych architektonických ateliérov uspelo vo verejnej súťaži štúdio Stifter + Bachmann. Atypický koncept chaty Sasso Nero rozdelil verejnú mienku na dva protichodné tábory. Jeden z nich bol z podoby chaty doslova v šoku a obviňoval autorov návrhu z porušovania tradícií. V Južnom Tirolsku však popravde žiadna architektonická tradícia horských objektov nejestvuje.

Prvé chaty, ktoré tu postavili nemecké vysokohorské kluby koncom 19. storočia, kopírovali tamojšie meštianske domy, akurát že boli postavené z lokálneho kameňa. Kým architekti vôbec začali kresliť projekt, takmer rok prebiehali okolo stavby vášnivé diskusie. Realizácia napokon odštartovala v júni 2016 a skončila v októbri o rok neskôr.

„Naším zámerom nebolo vytvoriť nový architektonický jazyk,“ prezrádza Helmut Stifter z ateliéru Sifter + Bachmann a pokračuje: „Len sme na mieste vztýčili ďalší kameň – z jednej strany už z diaľky vítajúci prichádzajúcich, z opačnej strany zase splývajúci s okolím. Tento návrh bol pre mňa špeciálnou skúsenosťou.

Po 40 rokoch som sa vrátil ku koreňom a postavil chatu tam, odkiaľ pochádzam. Zistenie, že na miestach, ktoré poznám z detstva, ľadovec dramaticky ustúpil a odhalil obrovské kamenné pole, bolo dosť desivé. Napriek tomu náš návrh nebojuje s prírodou. Chata je jednou z tých skál.“

Odolná vetru

Stavba evokujúca monolitický, nepravidelný geometrický útvar stojí v nadmorskej výške 3 026 m n. m. Forma budovy je odpoveďou na vysokohorskú polohu. Zámerom autorov bolo, aby bola čo najmenšia plocha vystavená vetru, ktorý tu kedykoľvek počas roka môže dosiahnuť úroveň hurikánu.

Architekti rozparcelovali monolit do šiestich úrovní, pričom najspodnejšie a najvrchnejšie sa mierne prehýbajú. Varenie a stolovanie sa odohráva na prízemí, technické a hygienické zázemie sú na prvom a druhom podlaží. Horné dve poschodia patria nocľahárňam s 2 – 5 palandami, v podkroví má byt chatár.

Panoramatický výhľad

Architekti v návrhu premýšľali naozaj nad každým detailom. Nielen čo sa týka konštrukčno-technických či dispozično-prevádzkových otázok. Brali do úvahy aj riešenia, ktoré zabezpečia návštevníkom maximálny komfort aj v nehostinných horských podmienkach.

Na prízemí, kde sa nachádza jedáleň s kuchyňou, sú na plnú šírku stien tri veľké panoramatické okná, ktoré umožňujú hosťom 360-stupňový výhľad na okolité hory. Tesár ich na mieru upravil tak, aby čo najviac korešpondovali s produktmi VELUX inštalovanými v chate na úrovniach nižšie aj vyššie. Malé, nepravidelne umiestnené okná pripomínajú rámy obrazov.

Optimálne dimenzovaná dispozícia

„V tejto budove neplatí delenie medzi fasádou a strechou. Je to prakticky jedna veľká strecha, takže strešné okná VELUX boli pochopiteľne našou prvou voľbou. Použili sme identické okná, aké majú domy v dedine v údolí.

Všetci kolegovia boli preto dobre oboznámení s detailmi a spôsobom montáže okien v kombinácii s medenou krytinou, čo je v tejto oblasti bežná kombinácia,“ vysvetľuje Helmut Stiffer. Architekti však obľubujú meď aj pre spôsob, ako pod vplyvom klímy nepredvídateľne mení svoju patinu. V interiéri sa na podlahy a stropy použili CLT panely, steny sú z prírodného smreku bez ďalších úprav.

„Mojím najobľúbenejším miestom v chate je práve jedálenská časť s panoramatickým výhľadom na okolité vrcholy, čo je tá najluxusnejšia vec v tejto stavbe. Pokiaľ by ste sa ale spýtali, čo mám na tomto projekte najradšej, tak je to tímový duch, ktorý pri práci vládol,“ hovorí Helmut Stifter.

Postavená za dve letá

Na stavbe horskej chaty sa intenzívne pracovalo počas dvoch krátkych alpských letných období. Betónové a drevené prvky, ktoré sa vyrábali v údolí, rovnako ako stavebný žeriav rozobratý na niekoľko kusov sa dopravovali na vrchol dočasne vybudovanou lanovkou.

Stavební robotníci lietali do práce raz týždenne vrtuľníkom. „Počasie v horách je nevyspytateľné,“ hovorí architekt. „To sťažovalo plánovanie prác na konkrétny deň. Denný plán sme každodenne upravovali podľa počasia.“

Pri oknách VELUX vyvstal ako zaujímavá výzva faktor zmeny tlaku vzduchu. Továreň na výrobu okien sa nachádza v podstatne nižšej nadmorskej výške. Plynová výplň medzi sklenenými tabuľami by vplyvom tlaku v takej výške explodovala, preto sa počas transportu okien objem plynu medzi tabuľami trikrát upravoval: najskôr v dedine vo výške 1 100 m n.m., na stanici lanovky – 1 800 m n.m a na mieste určenia – 3 000 m n. m.

Najviac tepla zo svetla

Chata je izolovaná tak, že z 80 percent nepotrebuje dodatočné vykurovanie. Pasívne solárne zisky dostáva prostredníctvom strešných okien, ktoré sa starajú o komfortnú vnútornú klímu v každom podlaží od júna do októbra. Premyslené umiestnenie okien navyše zjednodušuje prirodzené vetranie.

Fotovoltiky s celkovou plochou 90 m² sú pripojené na akumulačné úložisko v suteréne. Batérie dodávajú elektrickú energiu, ktorá aktivuje ventilačný a vykurovací systém v kuchyni a jedálni. Generátor energie poháňaný bionaftou funguje ako záložný zdroj v prípade dlhšieho nepriaznivého počasia.