Hrebienok Resort II. využil materiál z regiónu

Hrebienok Resort II. si odniesol v Stavbe roka 2019 ocenenie za celospoločenský prínos. Porota ocenila vysoko kultivovaný architektonicko-urbanistický počin prevedený v exponovanom a dominantnom horskom prostredí Vysokých Tatier.

Hrebienok II. je umiestnený oproti prvému, „staršiemu“ z dvojice objektov Hrebienok resort. V priamom kontakte s objektom na jeho východnej strane boli povolené stavby štyroch menších objektov, ktoré priestor medzi hotelom Grand a Hrebienok Resortom II neprimerane prehustili.Keďže nemohli zmeniť polohu, vytvorili úzku horskú uličku medzi objektom Hrebienok Resort II a  menšími objektami.

Pre dosiahnutie väčšej dynamiky priestoru bol parter Hrebienok Resortu zatlačený dovnútra stavby a na každej jeho úrovni vo väzbe na rôznym smerom stúpajúci chodník sú riešené obchodné prevádzky s rôzne veľkými terasami – zväčša krytými vyššími podlažiami stavby.

Prechádzka uličkou

Človeku prechádzajúcemu uličkou sa postupne otvárajú nové a nové ustúpené priestory s navzájom odlišnými parametrami, veľkosťou, svetelnými podmienkami. Pre vytvorenie obojstranne aktívnej uličky boli iniciované aj zmeny dispozícií menších objektov. V každom z nich sa bude otvárať vstup do prevádzky aj zo strany novej uličky.

Ulička je doplnená intenzívnymi sadovými úpravami, intímnym nízkym osvetlením. Pri pohľade z južnej strany stále zostáva voľný výhľad na Slavkovský štít. Pre dosiahnutie tohto výsledku bola prepojovacia hmota medzi hlavnými blokmi na severnej strane znížená o jedno podlažie a ukončená bez výraznej strechy terasovými plochami pre priľahlé apartmány.

Pomerne strmý spád terénu spôsobuje, že kým zo severnej strany pôsobí objekt ako relatívne nízky vzhľadom na dĺžku severnej fasády, z južnej strany sú viditeľné aj podzemné podlažia, a hmota stavby je z tejto strany pomerne mohutná. Aby tento južný pohľad nepôsobil prehnane mohutne, pozdĺžne bloky  sú vysunuté pred základnú úroveň južnej fasády a ich parter je naopak zasunutý dovnútra.

Výhľad do doliny

Architektonický návrh vychádzal z potreby vizuálne rozbiť veľký objem stavby na menšie prepojené celky. Z tohto dôvodu bol vypustený stred hmoty južnej fasády a na základnej dvojpodlažnej podstave boli vytvorené dva pozdĺžne bloky orientované severo-južne, prepojené nižším spojovacím traktom na severnej strane.

Átrium sa výhľadom otvára do doliny. Pozdĺžne bloky sú na severnej a južnej strane akcentované štítovými fasádami so symetrickou kompozíciou výraznejších tvaroslovných prvkov, napr. aj kamenných obkladov.

Na fasádach hrá prím drevo, kamenný obklad, veľké plochy okien a striedma farebnosť. Dlhšie fasády hlavných blokov z východnej a západnej strany sú prerušené ustúpením v strednej časti dĺžky.

Hlavným akcentom na fasádach sú zvislé, z pohľadovej strany šikmé, mohutné, drevom obložené piliere, ktoré akoby boli jedinými podperami veľkej, výrazne presahujúcej strechy. Piliere sú vždy v centrálnej polohe každej samostatnej časti fasády. Tvoria základnú kostru kompozície. Sú doplnené aj na dlhých fasádach na východnej a západnej strane.

V parteri objektu nechýba občianska vybavenosť, pred objektom je väčšia trávnatá plocha pre vonkajšie aktivity detí. Veľká časť zo 138 apartmánov je otvorená do átria, v ktorom prebieha počas dňa zaujímavá zmena svetelných pomerov pri postupnom prechode slnka z východu na západ.

V átriu sa uplatňuje pomerne výrazný prvok zelene. Prirodzeným centrom v tomto priestore je vonkajší bazén s napnutou vodnou hladinou, ktorý je zapustený do nižšieho podlažia a jeho vodná plocha je v úrovni spevnených plôch átria. Vodná plocha a svetlá v bazéne a okolo neho zohrávajú veľmi výraznú úlohu pri večernom osvetlení objektu.

Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva organizuje každoročne súťaž Stavba roka s cieľom propagácie a podpory realizácie kvalitných stavebných diel na Slovensku. Záštitu nad 25. ročníkom súťaže prevzal minister dopravy a výstavby SR Andrej Doležal.