Hrôzu Šancovej čaká konečne rekonštrukcia. Frekventovaná ulica sa zlepšení nakoniec nedočká

Šancová ulica je dnes zanedbanou ulicou, ale aj rušnou dopravnou tepnou, pričom niektorými je dokonca prirovnávaná k rýchlostnej ceste. Zlým stavom trpí aj niekoľko chránených pamiatok či historických domov, čo sa našťastie pomaly mení. K tomuto trendu sa čoskoro pridá aj mohutný, no najmä zanedbaný objekt na Jelenej 1 a Murgašovej 2. Ako to ale vyzerá so zlepšením celej ulice?

Šancová ulica je pomenovaná podľa slova šanec, pochádzajúce z nemeckého Die Schanze. Týmto pojmom sa označovali mestské hradby, ktoré sa tu nachádzali v minulosti. Niektorí môžu Šancovú poznať aj pod názvom Malinovského ulica, toto pomenovanie zase niesla ulica za socializmu. Nazvali ju tak na počesť sovietskeho vojenského veliteľa Rodiona Jakovleviča Malinovského. Pod aktuálnym názvom funguje od roku 1991, teda 33 rokov. 

Dnes ide o rušnú dopravnú tepnu, ktorá miestami pripomína rýchlostnú cestu, miestami priestor bez života a zelene a miestami aj ulicu mimo historického jadra Bratislavy. Väčšina zo Šancovej ulice je totiž určená autám, pričom peším zostala na niektorých miestach len malá časť chodníka. Cyklistom tu zase chýba cyklotrasa a priestor je skrátka bez života.

Iné to nie je ani s domami. Mnoho z nich bolo dlhé roky zanedbaných a na veľa miestach sa stále nachádzajú prieluky. Ak sa ale človek prejde po Šancovej dnes – ako to urobil autor článku – nájde tu zopár výnimiek. Zrekonštruovaná bola budova na Šancovej 32, susedná stavba na Šancovej 36, ale aj ďalšie dva objekty na Šancovej 20 a 18. Ešte v roku 2022 bol obnovený aj nárožný dom pri križovatke Račianske mýto.

Mohutný dom v katastrofálnom stave

Dnes tento trend našťastie pokračuje a zrekonštruovaný môže byť jeden z najmohutnejších domov celej ulice. Ale aj najzanedbanejších. Mestská časť Staré Mesto prijala ešte v predposledný novembrový deň roka 2022 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na obnovu bytového domu Jelenia 1 a Murgašova 2. Žiadosť bola poslednýkrát doplnená v decembri minulého roka a dnes mestská časť zverejnila upovedomenie o začatí stavebného konania.

Aj napriek tomu, že sa na Šancovej ulici nachádza veľa kultúrnych pamiatok, tento dom chránený nie je. Ide o päťpodlažnú budovu, ktorá vyniká najmä dvomi arkiermi smerom k Šancovej ulici. Dnes je však dom v katastrofálnom stave. Fasáda opadáva na murivo, z ulice je stavba posprejovaná grafitmi, pričom časť na Murgašovej 2 na tom nie je inak. Ešte v minulosti bol z Murgašovej ulice na dome pripevnený bigboard, dnes sa tu už, našťastie, nenachádza.

Podľa dokumentácie je cieľom rekonštrukcie oprava strechy, zateplenie časti podzemného podlažia, ale aj oprava časti obvodového plášťa. Ďalej sa v rámci obnovy počíta s výmenou spoločných ležatých a stúpacích rozvodov studenej vody a kanalizácie či výmena vodovodnej prípojky. Zrekonštruujú sa aj interiéry bytového domu, pričom obnova vo vnútri zahŕňa aj výmenu vchodových dverí. 

Projektantom rekonštrukcie je spoločnosť SK Union Stav s.r.o., konkrétne je v dokumentácii uvedený architekt Tomáš Žáček, ktorý patrí pod architektonický ateliér Nice and Wise. Jeho meno je známe aj v spojení s architektkou Soňou Pohlovou, v roku 2009 totiž spolu priniesli návrh na prenosné ekologické bývanie pod názvom Ecocapsule. Ako sa však zdá, Tomáš Žáček aj napriek budovaniu startupu ekologického bývania stále zostal pri architektúre.

Z dokumentácie vyplýva, že iniciátormi obnovy sú vlastníci bytov a nebytových priestorov daného objektu, z čoho sa v poslednom období stal v Bratislave štandard. Za rekonštrukciou svojich bytoviek stoja aj obyvatelia bloku na Krížnej, Wilsonovej či Vazovovej. Viac informácií k rekonštrukcii domu na Jelenej 1 a Murgašovej 2 dnes známych nie je.

Faktom ale je, že aj keď stavba nie je národnou kultúrnou pamiatkou, nachádza sa v Pamiatkovej zóne. To znamená, že sa k rekonštrukcii budú vyjadrovať pamiatkari, ktorí určia konkrétne detaily obnovy. Budova by si tak mala zachovať pôvodný architektonický výraz, ktorým je dnes charakteristická.

Petícia za lepšiu ulicu

Šancová sa touto rekonštrukciou priblíži k lepšej a krajšej ulici, pričom výhľadovo nie je vylúčená ani zásadnejšia premena danej lokality. Ešte v minulom roku žiadali obyvatelia Šancovej jej premenu petíciou. Podľa nich intenzita cestnej premávky už prekročila únosnú hranicu a je nekompatibilná s kvalitným životom v meste, čím žiadajú kompetentné orgány, aby urýchlene a komplexne pristúpili k upokojeniu automobilovej dopravy.

Ich cieľom je znížiť počet jazdných pruhov automobilovej dopravy na jeden pruh v oboch smeroch, zavedenie pruhov pre mestskú hromadnú dopravu alebo vytvorenie čo najbezpečnejšej infraštruktúry pre cyklistov. Upraviť žiadajú aj priechody pre cyklistov na križovatkách Račianske mýto a Šancová-Karpatská-Žilinská na bezbariérové a pre chodcov bezpečné. V petícii tiež obyvatelia požadujú inštaláciu meračov hluku či výsadbu zelene, ktorá tu dodnes absentuje.

Čiastočné riešenie je na stole

O niekoľko mesiacov neskôr, v októbri minulého roka, sa k premene Šancovej ulice vyjadril aj bratislavský magistrát. Mesto pre TASR uviedlo, že uvažuje s vyznačením vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu smerom na Pražskú ulicu. „Najskôr však bude potrebné zrušiť parkovací pruh v protismere,” uviedol hovorca mesta Peter Bubla pre TASR. 

Tlačová agentúra rovnako dodala. že téme úpravy organizácie dopravy na Šancovej a Štefánikovej ulici sa venuje bratislavský magistrát priebežne. Na Štefánikovej ulici už v roku 2019 vyznačil BUS pruh a zrealizoval opatrenia na zvýšenie bezpečnosti na priechodoch pre chodcov. V prípade Šancovej ulice poukazuje však na to, že je to štátna cesta. Cestným správnym orgánom je v tomto prípade Okresný úrad Bratislava spolu s Krajským dopravným inšpektorátom.

„Šancová dlhodobo dočasne slúži ako dva dopravné okruhy mesta, čo ovplyvňuje aj úvahy o možnom znižovaní počtu jazdných pruhov,“ poznamenal Bubla. V prvom rade je však podľa neho potrebné znížiť kapacitu na uliciach, ktoré slúžia len ako jeden dopravný okruh. Takým prípadom je napríklad Štefánikova, Legionárska a Karadžičova ulica či Vajanského nábrežie. 

Magistrát tiež uvažuje nad umelým znižovaním priepustnosti svetelne riadených križovatiek pred Šancovou ulicou. Redukovať by sa tým mali dopravné zápchy na tejto ulici. Medzi prvky upokojenia dopravy patrí podľa hlavného mesta napríklad aj zužovanie šírky jazdných pruhov. 

„Toto opatrenie plánujeme aplikovať tam, kde sú šírky pruhov nadrozmerné,“ podotkol Bubla s tým, že v niektorých úsekoch je to prípad Šancovej a takisto Staromestskej ulice. Ak je to možné, snahou je tiež upokojovanie dopravy napríklad presmerovaním tranzitu mimo centrálnej oblasti mesta.

Lepšia Šancová sa nekoná – mesto nemá peniaze

Ako dnes informoval Denník N , mesto nemá peniaze na infraštruktúrne projekty, ktoré by pomohli Šancovú ulicu odľahčiť. „Prepojenie Pražskej a Bajkalskej cez takzvanú severnú tangentu by podľa magistrátu stálo 100 miliónov eur. Vonkajší polkruh, ktorý by prepojil Galvaniho a Bory, až 800 miliónov eur. Už len prípravné fázy by podľa magistrátu stáli milióny eur,“ píše Denník N.

Hovorca mesta, Peter Bubla, taktiež poznamenal, že z hľadiska hospodárnosti je dôležité začať s prípravou takéhoto projektu až po garancii jeho financovania. Hlavné mesto sa však v tomto prípade nemôže spoľahnúť na eurofondy.

Magistrát má záujem rokovať o dopravných projektoch s novým vedením ministerstva dopravy, to sa však v Bratislavskom kraji sústreďuje na realizáciu tunelu Karpaty na úseku D4 Rača – Záhorská Bystrica. Tento projekt by zároveň pomohol odľahčiť dopravu v Bratislave, ministerstvo si však pre Denník N netrúflo odhadnúť, kedy sa začnú stavebné práce.

Mesto teda potvrdilo, že neuvažuje o znížení kapacity Šancovej kým ulicu neodľahčí jeden zo spomínaných projektov. Okrem tých je v pláne aj tretí – najdrahší – projekt. Ide o diaľničný tunel Karpaty D4, ktorý má v budúcnosti mostom ponad Moravu nadväzovať na plánovanú rakúsku rýchlostnú cestu S8 do Viedne. Ten má v kompetencii Národná diaľničná spoločnosť, pričom ministerstvo dopravy odhaduje cenu celého úseku (D4 Rača – Záhorská Bystrica s tunelom Karpaty) na 1,5 miliardy eur.

Ako uvádza autor článku, tieto informácie sú zlou správou najmä pre signatárov spomenutej petície Dajme Šancovej šancu na život. Celkovo však ide o zlú správu aj pre celú Bratislavu, obyvatelia môžu na lepšie prepojenie dôležitých dopravných tepien na dlhé roky zabudnúť. Nateraz sa na Šancovej ulici aspoň udržuje trend rekonštrukcií jednotlivých budov, aj keď táto náplasť ranu s určitosťou nezahojí.