Hvezdáreň a planetárium Brno

Na brnianskej Kravej hore je od minulého roka prístupná zrekonštruovaná a rozšírená hvezdáreň s exploratóriom – multimediálnym interaktívnym centrom popularizácie rozličných vied, predovšetkým z oblasti neživej prírody. Najstaršia časť hvezdárne, otočná hvezdárska kopula, bola dokončená a otvorená 6. októbra 2012.

Autori architektonického konceptu rekonštrukcie a dostavby hvezdárne, architekti Martin Rudiš, Alena Stehlíková a Martin Komárek, uviedli: „Našou úlohou bolo naplniť očakávania z hľadiska funkcie objektu a zároveň nájsť esteticky pôsobivé architektonické stvárnenie, ktoré by vyjadrilo exaktnú a dokonalú, ba až kozmickú technológiu.“ Budova hvezdárne pritom nemá upriamovať pozornosť sama na seba, ale má najmä vtiahnuť návštevníkov dovnútra.

Z histórie
História Moravského metropolitného observatória siaha až do obdobia po prvej svetovej vojne, keď sa zrodili plány na jeho vznik. Stavba prvej časti areálu – dvojice kupol – tu začala rásť v roku 1948. Počas nasledujúcich päťdesiatich rokov bola vybudovaná ďalšia časť – budova s prednáškovou sálou a malým projekčným planetáriom. V roku 1991 bolo otvorené veľké projekčné planetárium, ktorého základný kameň položili v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. Celý tento komplex, budovaný viac než štyri desaťročia, teraz prešiel rekonštrukciou.

Brána k prírodným vedám

Dnešná budova hvezdárne a planetária zahŕňa popri zrekonštruovanom veľkom a malom planetáriu a prednáškovej sále aj ďalšie nové časti – tzv. exploratórium, pozorovaciu terasu, veľkú a malú pozorovateľňu a multifunkčnú vstupnú halu, ktorá slúži aj ako výstavná sieň. „Rozhodnutie zbúrať najproblematickejšiu časť pôvodného objektu vyformovalo celkový koncept architektonického riešenia,“ vysvetľujú jeho autori. Veľké a malé planetárium neboli pôvodne prepojené halou ani chodbou, iba traktom s kanceláriami neprístupnými verejnosti. Namiesto neho bola vo vzniknutej prieluke postavená trojpodlažná časť, ktorá umožnila vytvoriť prehľadnú dispozíciu s priestrannou vstupnou halou, exploratóriom a logicky nadväzujúcim prístupom na pozorovaciu terasu s výhľadom na panorámu mesta aj hviezdnu oblohu.

K severnému štítu pôvodnej budovy bol ešte pristavaný dvojposchodový trakt s kanceláriami, prepojený s technickým a technologickým zázemím veľkého planetária. Cieľom rekonštrukcie a dostavby však nebolo len vytvoriť objekt so zaujímavými exponátmi a programami, ale podľa architektov aj „dom, ktorý demonštruje záujem o prírodu, prírodné vedy, a tak inšpirovať návštevníkov“. Preto vznikli veľké sklenené plochy, ktoré ponúkajú pôsobivé pohľady do parku priamo cez budovu.

Kozmický interiér

Napriek členitosti stavby a navzájom sa prelínajúcim priestorom je interiér budovy prehľadný, jednoduchý a ľahko čitateľný. Prevládajúca biela farba na stenách a modrý povrch obvodovej steny kruhovej sály veľkého planetária poskytujú „pokojný a monotónny priestor na veľké atraktívne plochy s podsvietenými obrazmi hviezdnych krajín.“

V suteréne sa nachádza tzv. exploratórium. Je to priestor bez denného osvetlenia určený na interaktívne expozície a jedinečné prezentovanie postavené na scénickom osvetlení. Expozície sú takto vizuálne atraktívnejšie.

Juhočeský les z plechu
„Hľadali sme spôsob, ako členitý pôdorys a rôzne výšky obvodového plášťa zjednotiť do logického celku,“ vysvetľuje Martin Rudiš dôvod, prečo zvolili predsadený kovový plášť fasády, ktorý sa stal hlavným výrazovým prvkom exteriéru. „Dôležité bolo, aby fasáda svojím materiálovým a technickým stvárnením prezrádzala obsahovú náplň budovy,“ hovorí architekt. Pôsobí ľahko a zároveň jednoznačne. Čiastočnú transparentnosť sme dosiahli perforáciou. Jemná textúra dodáva stavbe krehkú a odľahčenú estetiku.“

Štruktúru fasády tvoria kazety vyrobené z hliníkového perforovaného plechu so špeciálnou striebornou farbou. Idea formálneho stvárnenia plášťa vznikla úplne náhodou pri počítačovom spracovaní digitálnej fotografie juhočeského lesa. Vďaka posterizácii vytvorili kmene stromov plochu s rôzne intenzívnymi farebnými zvislými pruhmi. Čiernobiele spracovanie tejto štruktúry bolo potom radikálnou skratkou transformované na zapamätateľnú výtvarnú formu.

Na brniansku Kraviu horu sa môžu návštevníci vybrať nielen na prieskum vesmíru do planetária, možno dokonca do najmodernejšej hvezdárne v strednej Európe, ale aj na prieskum kvalitnej architektúry. Autorský tím architektov – Martin Rudiš, Alena Stehlíková a Martin Komárek – premenil brniansku hvezdáreň na prienik umenia, vedy a vzdelávania.

–>–>

Hvezdáreň a planetárium Brno
Miesto:    Kraví hora, Brno
Architekt:    Martin Rudiš
Spoluautori:    Alena Stehlíková, Martin Komárek
Spolupráca:    David Bureš, Roman Strnad, Jan Vrbka
Investor:    Štatutárne mesto Brno, ROP Juhovýchod, EÚ
Hlavný dodávateľ:    Skanska CZ, a. s.
Realizácia:    2010 – 2011
Náklady:    97,4 mil. Kč

TEXT: Kateřina Kotalová
FOTO: Filip Šlapal
Dokumentácia: Martin Rudiš