Ideálne socialistické mesto pre hutníkov

Východoslovenské železiarne, dnešné USS, sa podarilo postaviť až na „druhý pokus“. Prvým bola výstavba hutného kombinátu HUKO od roku 1950, ktorá sa po krátkom čase skončila fiaskom. Ostalo po nej nedostavané nové mesto hutníkov Šaca pri Košiciach – ideálne socialistické mesto.

Autorom návrhu bol kolektív architektov, ktorí prišli do košického Stavoprojektu najmä z Brna. Patrili medzi nich Z. Chlup, F. Zounek, H. Jevlanová, R. Svobodová, V. Krajča a ďalší. Nové mesto navrhli v blízkosti budúceho HUKA, v kontakte s vtedy ešte obcou Šaca. Návrh nesie stopy vtedajšej ideológie, prísnu osovosť, strnulosť vyjadrúcu pevnosť a silu vtedajšieho režimu – inak to vtedy nemohlo byť. Jeho tvorcovia však boli rozmýšľajúci a citliví odborníci, ktorí navrhli zástavbu s príjemným ľudským rozmerom tak, aby svojou siluetou bola šetrná aj k okolitej krajine a vtedajšej zástavbe Šace.

Jadrom kompozície mesta pre 2 000 obyvateľov je centrálne námestie s budovou ľudovej správy, umiestnené v krížení sa slávnostnej triedy vedúcej do rekreačnej oblasti a priečnej osi mesta. Tieto krížiace sa osi delia zástavbu na štyri okrsky, každý s vlastnou základnou vybavenosťou. Po obvode mesta prebieha okružná cesta, na ktorú je naviazaná ďalšia vybavenosť, ako sú PKO so športovým areálom, kúpaliskom, školské areály, dom kultúry. Bežné bytové domy a slobodárne sú pomerne jednoduché stavby, dom na budúcom námestí, kde mala kompozícia vyvrcholiť, už nesie omnoho viac atribútov sorely. Zaujímavé je sledovať, ako sa autori vyrovnali s existujúcou zástavbou.

Z významnej pamiatky Šace – barokového kaštieľa – sa mal stať družstevný dom, centrum poľnohospodárskej časti budúceho sídla, a z rovnako zaujímavého klasicistického kaštieľa sídlo okresnej nemocnice a polikliniky. Centrum starej obce s kostolom ostalo v návrhu neporušené. Na blízkom zalesnenom kopci s peknými výhľadmi do krajiny navrhli monumentálny pamätník. Všetko sa napokon skončilo inak. Z návrhu sa realizovala iba malá časť objektov, najmä hlavná mestská trieda a na jej východnej strane bytové domy vrátane torza zamýšľaného námestia. Ako ucelená časť sa dokončila podľa predstáv autorov len skupina slobodární s klubom – závodnou jedálňou. Dnes sú budovy ukryté v hustej zeleni, potláčajúcej mestský charakter sídla, časť z nich prešla procesom zateplenia, výmeny okien a prefasádovania, ktorý potlačil ich pôvodný výraz. Zároveň môžeme sledovať premenu skupiny bývalých slobodární na geto sociálne najslabších skupín.

Zdeněk Chlup (1921 – 2002) Brniansky urbanista. Ako mladý architekt v päťdesiatych rokoch minulého storočia spoločne s ďalšími najmä brnianskymi kolegami prichádza do Košíc, kde v tunajšom Stavoprojekte pracuje na projektoch súvisiacich s HUKO-m. Neskôr pracuje v brnianskom Stavoprojekte, zakladá Úrad hlavného architekta a stáva sa jeho prvým riaditeľom. Do roku 1969 je poslancom Federálneho zhromaždenia. V čase normalizácie je nútený odísť z Brna a pracovať na VÚVA v Prahe. V deväťdesiatych rokoch zúročuje svoje teoretické znalosti pri tvorbe moderných rozvojových koncepcií Brna. Čestný občan mesta Brno (2002). František Zounek (1921 – 2005) Brniansky architekt a urbanista. Šéfprojektant známeho sídliska Lesná (1962 – 70) a ďalších brnianskych sídlisk (Rennerská, 1947, Černá pole, 1960 – 67, Královo pole, 1968 – 76)

ING. ARCH. JÁN SEKAN Je autorizovaný architekt. Okrem navrhovania vyučuje na Katedre architektúry Fakulty umení v Košiciach.

TEXT: ING. ARCH. JÁN SEKAN
FOTO: ING. ARCH. JÁN SEKAN
DOKUMENTÁCIA: F. ZOUNEK, R. SVOBODOVÁ, Z. CHLUP: Otázky architektury nového města Šacy. In:  Architektura ČSR. Ročník XI., číslo 3-4

Článok bol uverejnený v časopise ASB.