Ihla barcelonskej panorámy

Katalánska metropola Barcelona má v turistickom sprievodcovi mesta opäť o stránku navyše. Zaplnil ju známy francúzsky architekt Dominique Perrault, ktorý svojou tvorbou pravidelne povznáša mestá na významné centrá svetovej architektonickej scény. Jeho realizácie nachádzame po celom svete, najmä v Európe, ale stále viac aj v Ázii či v Amerike. Nie je ich veľmi veľa a nie je to ani typická komerčná architektúra zameraná na kvantitu v globálnom meradle. Sú to však kvalitné „kúsky“ s komplexnou architektonickou kvalitou a často aj s pridanou hodnotou jedinečnosti. Jeho najnovším barcelonským príspevkom je hotel ME.

Dvojičky
Budova sa nachádza na križovatke ulíc Pere IV a Diagonal – nekonečne dlhej ulice priečne pretínajúcej pravouhlý barcelonský raster, na polceste medzi vežou Torre Agbar od Jeana Nouvela a budovou Forum od Herzoga a de Meurona. Tvár tejto časti Barcelony sa v nedávnej minulosti výrazne zmenila stavebným boomom na modernú, zväčša rezidenčnú štvrť, doplnenú adekvátnou proporciou občianskej vybavenosti – parkmi, verejnými priestormi a dopravnou infraštruktúrou v podobe novej trasy električky.

Urbanistický koncept Dominiqua Perraulta, ktorý v rokoch 2000 až 2003 pôsobil ako externý poradca starostu Barcelony pre urbanizmus, počítal s realizáciou výškového hotela a administratívnej budovy v jeho blízkosti. Projekt napriek globálnej recesii prakticky dotvára atmosféru a charakter územia. Pôvodný návrh plánoval vybudovať komplex piatich vyšších budov, ale pre ekonomický aspekt sa ich počet zredukoval na dve. Oba objekty sú komponované vo vzájomnom vzťahu – s použitím rovnakých princípov. Spoločným znakom dizajnu je narušenie „škatuľovitosti“ budov vysunutím ich častí do priestoru vo forme konzoly. Obe budovy tak pripomínajú písmeno Z v horizontálnej či vertikálnej polohe.

Architekt pomerne jednoduchým až minimalistickým trikom dosiahol vzájomný súvis dvoch budov rôznej výšky, objemu, účelu i architektúry. Smery vysunutých konzol podporujú efekt vzájomnej spolupatričnosti.

Administratívny objekt je orientovaný rovnobežne s ulicou Diagonal. Konzola budovy je vysunutá horizontálne, smerom k svojej dvojičke – výškovému hotelu, orientovanému vertikálne vysunutou hmotou do ulice Pere IV. Kompozícia akcentuje nárožia križovatky, novou ikonickou architektúrou, ktorú definuje práve vzájomný vzťah oboch budov. Hlavnou inšpiráciou vyššej z budov boli veľkolepé sochy hláv na Veľkonočnom ostrove Rapa Nui. Dynamika posunu budov vychádza z výškovej úrovne pôvodnej štruktúry okolia a vnáša doň novú vertikálnu mierku. Výšková budova sa stáva súčasťou morfológie bodových prvkov vertikality, podobne ako stavby Sagrada Família a Torre Agbar, ktoré narúšajú pokojný horizont Barcelony.

Hotel ME
V októbri 2008 sa slávnostne otvorila prvá z budov – 31-podlažný, 120 metrov vysoký luxusný 5-hviezdičkový boutique hotel s 279 moderne vybavenými izbami a apartmánmi. Najluxusnejšie z nich poskytujú famózny výhľad na panorámu Barcelony na pozadí horského masívu Conserolla a Stredozemného mora. Vysoký štandard hotela dopĺňajú bary a reštaurácia s panaromatickým výhľadom a terasou na vrchu budovy. Návštevníci môžu využiť exteriérový bazén, solárium, kúpele, telocvičňu a fitnes centrum. Súčasťou komplexu sú aj kongresové sály a knižnica. Garáže sú situované v podzemí.

Zámerom autora bolo vytvoriť dokonalý geometrický blok, ktorý harmonicky zapadá nielen do horizontality okolitých budov, ale komunikuje aj s vertikalitou výškových stavieb Barcelony. Vonkajší tvar objektu je veľmi racionálny, hranatý, rozdelený na dve základné hmoty. Charakter celého objektu tvorí výšková časť s konzolou smerujúcou do ulice. Vysunutá polovica hmoty má nielen urbanistický, ale aj architektonický efekt. Pred hlavným vstupom do budovy je akcentujúca, v zadnej časti pôsobí oproti základni ustupujúca hmota ako terasa s fenomenálnym výhľadom na mnohofarebnú strešnú krajinu mesta. Vysunutá hmota funkčne oddeľuje obytnú časť hotela (vrchná) od vstupnej a spoločenskej. Tá pokračuje vo forme nízkopodlažnej hmoty do vnútrobloku, kde vytvára priestor pre verejnosť, chránený od dopravnej komunikácie hlavnou hmotou hotela. Plochy slúžia ako exteriérové terasy reštaurácií a barov.

Hravá fasáda
Každej izbe dominuje obrovská zasklená „obrazovka“ do pulzujúceho mesta. Tento pohľad je modifikovateľný vrstvami fasády, typickými pre obytné domy v južných prímorských oblastiach, kde primárne slúžia ako ochrana proti slnku. Rôznorodé prekrytie fasádnych vrstiev reguluje mieru prestupu svetla v interiéri. Tým vznikajú rôzne atmosféry vnútorného prostredia a následne sa dynamicky mení tvár celého objektu. Podobné slnečné filtre tvoria farebnú pitoresknosť štvrtí a miest južných krajín. Fasáda hotela ME pozostáva z troch vrstiev. Základnou vrstvou fasády je sklo v hliníkových rámoch – ako fyzikálna ochrana pred nepriaznivým počasím. Rámy fasády tvoria výrazný horizontálny raster, kde sa šachovnicovo striedajú dva moduly – kratší a dlhší. Každý štvrtý (kratší) modul funguje ako klasické okno. Nedá sa však otvárať, pretože vnútorný priestor je klimatizovaný.

Sklenená fasáda v sebe zrkadlí okolie, s ktorým sa snaží harmonicky splynúť. Ostatné moduly sú zvnútra vyplnené profilovaným perforovaným alumíniovým plechom, ktorý chráni interiér pred slnkom. Profilácia plechu vytvára základ na vznik zaujímavých svetelných hier v závislosti od intenzity svetla a polohy slnka, a to nielen smerom do interiéru, ale aj na fasáde objektu. Z jednej strany lesklá, z druhej tmavá, zboku transparentná fasáda tvorí druhý, živý plášť budovy. Ten chráni interiér nielen pred slnkom, ale aj pohľadmi okoloidúcich. Pritom zvnútra pôsobí vzdušne, transparentne a vytvára výrazné špecifikum priestoru hotelových izieb, ktorých návrh pochádza z dielne dizajnéra Issey Miyakeho. Poslednou vrstvou sú vnútorné textilné závesy. Ich použitie odzrkadľuje mieru potreby intimity a náladu ľudí vo vnútornom priestore.

Budova je v porovnaní s inými výškovými objektmi veľmi štíhla a dynamická, z istých pohľadov pôsobí ako metalická ihla, iskrivo dominujúca svojej časti barcelonskej oblohy. Projekt, po vzore svojho suseda Torre Agbar, počítal aj s nočným nasvietením hotela (modrým, zeleným a červeným). Pôsobil by ako urbánna lampa – žiarivý symbol Diagonalu. Zatiaľ však budova využíva len štandardné osvetlenie izieb, čím odráža obsadenosť hotela.

Voľba materiálov (hliník, plech a sklo), ako aj pomerne pravidelný raster fasády dodali objektu trochu prísny a chladný ráz. Dizajn však odzrkadľuje ducha a potreby súčasnosti a uplatnenie najmodernejších technológií a dizajnu. Pritom rešpektuje vplyvy okolia a tradičné praktické prvky lokálnej architektúry. Isto nebude prekvapením, ak sa budova stane charakteristickou ikonou lokality a obľúbenou destináciou turistov i obyvateľov Barcelony.

Zážitok
Projekty architektonickej kancelárie Dominiqua Perraulta vždy vyvolávali diskusie, záujem a emócie. Platí to však aj pre jeho najnovšie práce? Vizualizácie projektu hotela ME na webovej stránke autora síce objasňovali koncept stavby, ale nevyžarovalo z nich nič unikátne. Fotografie realizácie na internete naznačovali viac, ale stále to nebolo nič prekvapujúce. Až návšteva vyvolala prvé emócie a vážnejší záujem o budovu, ktorá napriek minimalistickej jednoduchosti a racionálnej strohosti nesie v sebe niečo sochárske, decentne neviazané, čosi barcelonské.

Tvarom a proporciami by na prvý pohľad rada evokovala predstavu sôch obrovských hláv z Veľkonočného ostrova, ale pripomína skôr vysúvací mobilný telefón. Rastrom okien a výberom materiálov zapadá do plejády prvotriednych unisex budov kdekoľvek svete. Spojením skrytého pocitu cestovateľskej neviazanosti a nablýskanej globalizačnej sterility luxusu vytvára veľmi zmiešaný architektonický zážitok. Napriek tomu (alebo možno práve preto) výborne zapadá do hravého pestrofarebného životného štýlu Barcelony a poskytuje priestor na širokú škálu podujatí s rôznou atmosférou od prímorskej romantiky až po biznis na najvyššej úrovni.

Ing. arch. Tomáš Žáček
Foto: autor

Autor článku je architekt, Nice architects.