Ilja Skoček: Architektúra sa nedá dodatočne vylepšiť ako chybný softvér alebo nevydarený grafický dizajn

Povedali by ste o ňom, že je introvert? Nie? Tak je. Pomerne veľký. Jeho svojský humor a zmysel pre detail sa nedá nemilovať.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Chcem rodinný dom od Skočeka. Čo môžem od vás očakávať? Viem, že ste zástanca toho, že s klientom si musíte sadnúť, nemyslím tým na stoličku, ale musí nastať istý „klik“. Nesmie to byť ani pre jednu stranu trápenie. Svetoví architekti fungujú tak, že sa s klientom a jeho požiadavkami musia zoznámiť, aby pochopili nielen zadanie, ale aj človeka ako takého. Fungujete tak aj vy?

Rodinný dom je špecifické zadanie. Nikde nie je zápal a záujem stavebníka na kvalitnom výsledku taký citeľný. A stret stavebníka s architektom musí byť na prospech tohto výsledku, nie opačne. Vtedy vzniká to trápenie. Takže to počiatočné vzájomné skúmanie DNA je veľmi dôležité. Keď sa táto úvodná analýza spraví dobre, syntéza je potom o dosť jednoduchšia.

Je podľa vás lepšie, ak sa architekt (niekedy dobrovoľne aj sám) „zaškatuľkuje“ (že je napríklad interiérový, zameraný na rodinné domy, v jeho portfóliu dominujú bytové domy…) alebo by mal mať práve pestrý záber, navrhovať v rôznych mierkach a typológiách?

Neviem, či slovenský trh umožňuje nejakú výraznú systematickú špecifikáciu. Ja som po škole začínal ako interiérový architekt, ale vždy som mal ambíciu stavať domy. Urobili sme za tie roky desiatky interiérov bytov, podnikov, kancelárií, z ktorých však veľa už ani neexistuje. Naopak, stavby pretrvajú. S ambíciou stavať domy ale potom súvisí zodpovednosť, ktorú som spomínal.

Chceli by ste mať na stole niekedy urbanistické zadanie? Alebo vám stačí mierka, s ktorou momentálne pracujete?

Myslím si, že pri urbanizme platí určitá postupnosť. Tak ako architekt by mal najprv vedieť spraviť dobrý byt, aby vedel spraviť kvalitný bytový dom, musí najprv vedieť spraviť dobrý dom, aby sa pustil do urbanizmu. Minulý rok sme dokončili urbanisticko-architektonickú štúdiu rozsiahleho komplexu 11 apartmánových domov v Rogoznici v Chorvátsku, takže prvý pokus s väčšou urbanistickou mierkou máme úspešne za sebou.

Architektúra sa mení v čase. Aké atribúty musí spĺňať kvalitná architektúra? Akých hodnôt by mala byť nositeľkou?

Atribútov kvalitnej architektúry je asi veľa, od estetických až po trebárs environmentálne. Skúsim ale vyzdvihnúť jeden, ktorý osobne považujem za dôležitý. Dobrá architektúra by mala obstáť v čase. Len ten preverí, či nevznikla ako výsledok chybného úsudku alebo ako prchavý módny výstrelok.

Nadčasovosť znie ako klišé, ale až čas ju naozaj preverí. Na svoje staršie realizácie sa preto pozerám s otázkou, či by som ich dnes robil rovnako. Je to tiež určitá forma spätnej väzby, na ktorú ste sa pýtali.

Momentálne dokončujete obytný súbor Hausberg. Čím by mal disponovať kvalitný bytový dom?

Bytový dom je veľmi rozšírený typologický druh, je s ním veľa skúseností z histórie aj zo súčasnosti. K jeho kvalitám patria dobre vyriešené dispozície bytov, veľkorysé balkóny alebo terasy, kvalitné spoločné priestory, schodiská a chodby, kultivovaný vstup, ale aj množstvo technických a užívateľských vymožeností.

Keďže ide takmer vždy o developerské projekty, pri ktorých je primárnym cieľom zisk, často je výsledok priamo úmerný kvalite developera. V tomto ohľade mal komplex Hausberg naozaj šťastie. Napriek komerčnému hľadisku mu vždy išlo predovšetkým o kvalitu, od celku až po posledný detail.

Čo je pre vás na Hausbergu najzaujímavejšie z architektonického hľadiska?

Hausberg je veľmi starý projekt so stavebným povolením z roku 2010. My sme doň vstúpili až v roku 2020, keď ho pôvodný grécky developer predal súčasnému stavebníkovi aj s projektom podľa návrhu gréckeho architektonického štúdia. Hmotu, osadenie aj modulovú osnovu sme zachovali, ale dispozície aj fasády sú celé pomenené.

Keď sme hľadali jeho novú tvár, inšpirovali sme sa starším bytovým domom o dve ulice vyššie. Vďaka svojej pôvodnej brizolitovej omietke úplne zrástol s okolím. Uvažovali sme s obdobným riešením, ale rozhodli sme sa, že namiesto pridávania skúsime materiál radšej odoberať.

Tak vznikla myšlienka štokovaného betónu, ktorý dáva celej stavbe charakteristický výraz. Spolu s drevenými oknami a antracitovými prvkami okien a zábradlí vytvorili mäkký akord. Zatiaľ sa mi zdá, že nie falošný. Čas ukáže.

Naučil vás niečo nové?

Utvrdil ma v tom, že pre kvalitu výsledku je kľúčová dôvera a spolupráca s klientom. Roky hľadám pozitívny ekvivalent príslovia „ryba smrdí od hlavy“, ktorý by vystihol, že klient, stavebník či developer, je jedno, ako ho nazveme, je základom dobrého výsledku.

Je spoločnosť nevyhnutná pri tvorbe kvalitnej architektúry? Ako ju odzrkadľuje súčasná architektúra? Ako vnímate to, čo sa dnes deje pod politickými tlakmi a v kultúrnej obci? Znervózňuje vás táto situácia? Čo môžeme v oblasti našej „architektonickej bubliny“ robiť proti pochovávaniu súčasnej kultúry?

Nerád to priznávam, ale stal som sa v týchto veciach dosť apatický. Začínam mať totiž pochybnosti, či my na to vlastne máme. Už 30 rokov si tu bačujeme sami, nemôžeme sa už vyhovárať na Čechov, Maďarov, Rusov ani komunistov a výsledky sú dosť neoslnivé.

A keď už sa zdá, že to bol len ojedinelý prípad a niečo také sa už nebude opakovať, zakaždým prerazíme ďalšie dno. V bahne slovenskej politiky, hojne hnojenom dnešnou žurnalistikou, by uviazli aj Sitnianski rytieri. A tak z tej hory radšej ani nevylezú.

Je až zarážajúce, že za kultúru musíme dnes tak urputne bojovať. Ako môžeme vyhrať boj za nezávislú kultúru? To sa totiž týka nás všetkých. A otvára to mnohé otázky… Ako bojovať kultúrne aj za dobré meno architektúry, jej hodnoty a význam?

Architektúra je u nás trpená viac ako nadstavba stavebníctva než ako matka umení. Nie je závislá od financovania štátom a jej existencia nestojí na svojvôli politikov. Jej kvalitu a dobré meno majú v rukách predovšetkým stavebníci a architekti. Nástrojom na zvyšovanie jej kvality sú hlavne architektonické súťaže a jej popularizácia prostredníctvom médií. V tomto sme sa myslím posunuli veľmi dopredu. Vďaka rokom snaženia Slovenskej komory architektov sa pre to urobilo naozaj veľa.

Rád cestujete, čo vám spoznávanie sveta najviac dáva? Čo treba hľadať vo svete a určite priniesť domov?

Cestovanie alebo spoznávanie iných krajín a kultúr rozširuje obzory a je zdrojom skúseností. Je zbraňou proti slovenskému zápecníctvu a predstavám, ako tu je všetko úžasné alebo, naopak, otrasné. Mal by existovať štátny štipendijný program, aby každý mohol cestovať, študovať alebo pracovať aspoň rok niekde vonku. Ale program so spiatočnou letenkou, nie ako ten doteraz.

Ešte stále chodíte na cesty spolu s bratom Martinom? Kam sa chystáte najbližšie?

Maťo mal pred týždňom 40 rokov, tak som mu dal ako narodeninový dar lístky na operu v Osle.

Článok  je súčasťou špeciálnej publikácie ASB Osobnosti slovenskej architektúry I.