Inkubátor na hmyz
V roku 2050 bude na Zemi žiť približne deväť miliárd ľudí. Vedci si neustále kladú otázku, ako uživiť takto zaľudnenú planétu? K možným odpovediam potravinových expertov sa pridávajú aj architekti-vizionári.
Vedeli ste, že z 10 kg rastlinného krmiva je možné vyprodukovať 1 kg hovädzieho či 5 kg hydinového mäsa? Že z hovädzieho dobytka sa ako potravina použije len 40 % živej hmotnosti zvieraťa, pri hydine je to len o niečo viac ako polovica – 55 %? Ak nutriční špecialisti považujú hmyz za potravinu budúcnosti, určite pri ich argumentácii zaváži fakt, že na 100 g hovädzieho mäsa, ktoré doputuje na stôl spotrebiteľov, sa minie až 2 193 l vody, zatiaľ čo pri hmyze s rovnakou hmotnosťou je množstvo vody úplne zanedbateľné. Kým popustíte uzdu svojej fantázii o skladbe a vzhľade svojej najbližšej večere, pozrite sa s nami na zaujímavý projekt z dielne švédskeho ateliéru Belatchew architekter.
Steak nahradia cvrčky
Súčasťou ateliéru je aj Belatchew Labs, čo je štúdio, ktoré sa intenzívne venuje rôznym inovátorským a experimentálnym projektom a pomocou netradičných prístupov a postupov hľadá odpovede na rôzne architektonické aj spoločenské otázky. Zakladateľka ateliéru Rahel Belatchew Lerdell získala magisterský titul z architektúry na Ecole Spéciale d‘Architecture v Paríži a skúsenosti zbierala ako architektka v rôznych európskych metropolách. V súčasnosti učí na svojej alma mater a tiež na School os Architecture na KTH Royal Institute of Technology v Štokholme. Belatchew labs prišiel nedávno s projektom potravinovej sebestačnosti Štokholmu. Ich prípadová štúdia ukázala, že necelý milión obyvateľov švédskej metropoly v roku 2018 skonzumuje ročne viac ako 45 600 ton čistého mäsa a vyprodukuje 62 500 ton potravinového odpadu. Takéto množstvo nespotrebovaných potravín dokáže uživiť dostatočné množstvo cvrčkov ako typický príklad kvalitného zdroja bielkovín, ktoré by uživilo obyvateľov mesta. Architekti okrem zbierania výživových faktov riešili aj praktickú stránku. Na 1 m2 plochy sa dá dopestovať približne 80 kg cvrčkov. Na to, aby uživili mesto, bude treba vyčleniť takmer pol milióna štvorcových metrov plôch.
Včely uprostred mesta
Architekti vytypovali možné plochy a body v meste, kde by takéto hmyzie farmy mohli existovať. Vo svojej prípadovej štúdii vypracovali aj detailný projekt takéhoto hmyzieho inkubátora, ktorý by mohol fungovať aj ako včelia farma uprostred mesta. Predpokladom správneho fungovania farmy je jej energetická nenáročnosť a kvalitné tvarové riešenie. Architekti použili organický prstencovitý tvar s exoskeletom obalený ľahkými štrukturálnymi sendvičovými panelmi s izoláciou v podobe aerogélu so schopnosťou prenosu rozptýleného svetla. Vnútri prstencovitej stavby umiestnili malú oázu s rôznou výsadbou. Štvorpodlažná stavba má parter určený na prístup distribúcie či verejné priestory vo forme otvoreného nádvoria s možnosťou občerstvenia alebo pozorovacej či vzdelávacej stanice. Akokoľvek futuristicky tento projekt znie alebo vyzerá, celkom ľahko sa môže stať, že v našich mestách bude v nejakej modifikovanej podobe realitou skôr, než by sme očakávali.
Miesto: Štokholm, Švédsko
Architekt: Belatchew architekter
Projektová fáza: prípadová štúdia
TEXT: Mária Nováková
Dokumentácia: Belatchew architekter
