Inšpirácia k počinom
Galéria(12)

Inšpirácia k počinom

Mníchov sa kontrastov nebojí. Dokázala to nová budova Akadémie výtvarného umenia, ktorá vyrástla vedľa neorenesančnej stavby z predminulého storočia. Dekonštruktivistický štýl ateliéru Coop Himmelb(l)au sa zreteľne hlási k svojim koreňom v 21. storočí. Na väzbu na okolie a zasadenie do kontextu však nerezignuje.

Rakúsky ateliér Coop Himmelb(l)au sa do širšieho povedomia zapísal najmä účasťou na výstave s názvom Dekonštruktivistická architektúra, ktorá sa konala v Múzeu moderného umenia v New Yorku (MOMA – Museum of Modern Art) v roku 1988, kde vedľa seba vystavovali Zaha Hadid, Frank Gehry či Daniel Libeskind. I keď sa s dynamickým štýlom Wolfa Prixe, Helmuta Swiczinského a Michaela Holzera bežne nestretávame, nikoho už v súčasnosti neprekvapia šikmé rampy, skosené fasády a visuté časti budov.

Architektúra vychádza z obmedzených prostriedkov a možností; navyše jej úlohou nie je za každú cenu prezentovať nové postupy, ale dodať existujúcemu priestoru novú hodnotu. Preto nie je dôležité, do akej miery sa pri Coop Himmelb(l)au jednotlivé prvky opakujú, ale či majú v konkrétnom prípade svoju funkciu a opodstatnenie.

Tri v jednom

Návrh vychádza z kontextu troch urbanistických celkov, ktoré pozemok obkolesujú. Predovšetkým je to samotná hlavná budova školy. Klasicky poňatú kompozíciu troch krídiel naprojektoval v roku 1876 architekt Gottfried Neureuther v neorenesančnom štýle. Ďalším celkom je územie Schwabingu, ktoré tvoria skôr menšie objekty. Tretím prvkom urbanistického plánu sú parky Leopoldpark a Akademiegarten, v ktorých rastú staré, pamiatkovo chránené stromy.

Tieto rôznorodé plány sú zjednotené v novej stavbe, ktorú tvorí voľná kompozícia budov fungujúca ako postupný prechod medzi parkom a mestskou zástavbou. Sklenená fasáda, predsadená medzi západný a východný blok, je de facto vstupnou bránou do vnútorného nádvoria, membránou, ktorá ho chráni. Pevnú hmotu budov s voľným priestranstvom parku prepojili terasy ateliérov.

Byť vonku vnútri

Komplex tvoria dve hlavné budovy na východnej a západnej strane pozemku. Tieto murované stavby vzájomne prepája zložitá konštrukcia zastrešených oceľových rámp a lávok, ktoré sú na severnej i južnej strane uzavreté zasklenými fasádami.

Aj vnútorný dvor je zasklený. Ani tu sa nemôžeme vyhnúť kľúčovým slovám tohto návrhu – spojenie, prepojenie, tentoraz pohodlia a praktickosti uzavretého priestoru s presvetlenosťou a premenlivosťou otvoreného priestoru. Navyše, nadobúdacie náklady zložitej konštrukcie strechy sa v dlhodobej mierke vzhľadom na ceny energií oplatia.

Nadväznosť na verejný priestor zabezpečuje aj kaviareň, ktorú pomocou mobilných stien možno prepojiť s átriom a vytvoriť tak z nej výstavný priestor.

Rôznym smerom

Zdanlivo neprehľadná skrumáž schodísk a rámp spája funkčne nadväzujúce prevádzky. Zároveň vytvára esteticky komplexný ústredný motív – dynamický a výrazný; napokon, na prvý pohľad je jasné, že ide o školu pre budúcich umelcov. Jednotlivé ateliéry fungujú samostatne, ale sú vzájomne prepojené. Maľba, sochárstvo, médiá, fotografia, grafika – rovnako ako v umení aj tu sa odbory dotýkajú a prelínajú.

Sochári majú svoje ateliéry na prízemí vo východnom i západnom krídle a svoje diela môžu tvoriť aj na terase. Podobne sú s okolím spätí i maliari. Ich ateliéry sa nachádzajú na poslednom, štvrtom poschodí a nadväzujú na strešnú terasu. Administratívnu časť nájdeme na prvom a druhom podlaží – tento podcelok spája lávka s rektorátom na treťom poschodí.

Ak sa necháme inšpirovať klasickým dielom (možno až príliš klasickým) – tak všeobecne oceňovaným, že sa ho takmer bojíme čítať – zistíme, že v postave Raskoľnikova rozvíja Dostojevskij úvahu o vplyve reálneho, fyzického prostredia na činy jedinca. Tento známy fakt umocnil autor až do absurdity: nechal svojho hrdinu bývať v stiesnenej izbietke a potom zabiť protivnú, no predsa len vetchú starenku. So zveličením chceme vyjadriť, že umelci, ktorí budú študovať na mníchovskej akadémii, nebudú páchať ani zďaleka podobné skutky.

Budova z dielne rakúskeho ateliéru Coop Himmelb(l)au ich bude istotne inšpirovať k umeleckým počinom, a nie k zločinom.

Názov stavby: Akadémia výtvarného umenia
Miesto: Mníchov, Nemecko
Investor: Slobodný štát Bavorsko
Developer: Najvyšší štátny stavebný úrad (Staatshochbauamt München 1)
Architekt: COOP HIMMELB(L)AU (Wolf D. Prix, Helmut Swiczinsky + Partner)
Spolupráca: Frank Stepper, Hartmut Hank, Johannes Behrens, Rolf Mattmüller, Sebastian Denda, Stefan Hochstrasser, Jessica Ramge, Hari Setka 
Projektant: Letzbor Bau-Engineering GmbH, Martin Fross, IMP-Ingenieurbüro für Bauwesen
Konštrukcia: Planungsgruppe Brachmann
TZB: Kuzyl und Sander, IGT, Dr. Pfeiler GmbH, Kersken + Kirchner GmbH
Charakteristika: novostavba
Funkcia: vysoká škola
Súťaž: 1992
Projekt: 1995 – 2002
Realizácia: 2003 – 2005
Náklady na realizáciu: 15,2 mil. EUR
Podlažná plocha: 5 666 m²
Zastavaná plocha: 9 909 m²
Objem: 44 761 m³

Hana Roguljič
Foto: Markus Buck, COOP HIMMELB(L)AU