Inšpiratívne rodinné domy z Čile

Dvojica architektov z Čile Mauricio Pezo a Sofia von Ellrichshausen si v architektúre vytvorila vlastný jazyk. Vo svojej tvorbe hľadajú nové vnemy a významy pozmenením známeho a zažitého. Produkty ich práce sú niekde na rozhraní medzi architektúrou a umeleckým dielom.

Keď vzniká nový projekt, vedú čilskí architekti dlhé diskusie. Ako sami hovoria, neobľubujú výraz „dizajnovať“ architektúru. To chápu ako prílišné zušľachťovanie a odklon od normálneho, ľudského. Skôr architektúru pozorne skúmajú a premýšľajú, kombinujú racionálne s intuitívnym. Rozprávajú sa o nápadoch, pýtajú sa, argumentujú, rozvíjajú idey toho druhého, konfrontujú vlastné teórie a tok myšlienok má tak rýchly spád. Pezo popritom zachytáva prvé nápady na papier.

Poli house
Poli house je realizácia, vďaka ktorej sa čilská dvojica dostala do povedomia odbornej verejnosti. Na návrší skalnatého útesu blízko Concepción naprojektovali zvonka nedobytnú betónovú kocku, čeliacu nepriazňam drsnej klímy. Zvnútra slúži ako prechodné bývanie dvoch manželských párov vrátane ich samých a mimo sezóny ako miesto stretnutia umeleckej komunity. Zaujímavou výzvou bolo vyhovieť protichodným požiadavkám pre vytvorenie domáceho prostredia spolu s priestorom inšpirujúcim umelcov. Fenoménom tohto domu je servisná zóna tvoriaca hranicu medzi interiérom a exteriérom. Tiahnuca sa po obvode, vymedzená potrebnou šírkou je sústavou malých priestorov združujúcich miestnosti ako kuchyňa, toaleta, schodisko, chodba, nika pre nábytok, sklad či lodžia. Hlavné priestory tak ostávajú otvorené a flexibilné. Ako ekonomické, tak elegantné. 
Realizácia: 2004 – 2005
Miesto: polostrov Coliumo, Čile

Prvé impulzy

Pezo von Ellrichshausen sa radi inšpirujú kontextom a topografiou. Budovu chápu ako senzibilné zariadenie, pomocou ktorého má človek vnímať genius loci. Architekti často pracujú s maličkosťami, na prvý pohľad málo podstatnými náhodami, ako je počet schodov neďalekého chodníka či osamotený strom. Ich snahou je, aby stavba so svojím okolím komunikovala, vytvorila interakciu alebo ho negovala. Inšpirácia pritom nezostáva v prvoplánovej formálnosti odzrkadlenej vo vizuáli, mierke či siluete. Ich výsledky sú často prekvapivo radikálne a vzťah kontextu treba hľadať v ďalších vrstvách. Napríklad v znakoch miestností v interiéri alebo v jeho konfigurácii. V tých najvydarenejších prípadoch dokáže atmosféra vnútra, ktoré pozorne načúva svojmu okoliu, sprostredkovať intenzívny zážitok z celej blízkej lokality.

Práca so štvorcom

Architekti veria, že pre vznik originálneho nápadu je potrebné začať takpovediac od nuly a primárnych podmienok. Za východiskový vo svojej práci považujú štvorec, ktorý je ich obľúbeným pracovným nástrojom. Na jednej strane ide o základný geometrický útvar, ktorý ponúka širokú škálu variácií pomocou primárnych matematických úkonov. Na druhej strane je štvorec podľa slov Pezo von Ellrichshausen maximálne neutrálny a najmenej „dizajnový“. Neutralitu architekti priamo spájajú s pojmom normálnosti. Následným vytváraním systému pomocou kombinovania a menenia niečoho neutrálneho vzniká niečo nové – špecifické. Tak sa architektom hromadia na stole variácie základného systému, vznikajú série k rôznym témam a súbory mnohých pokusov jedného typu bez strachu z opakovania. Mohlo by sa zdať, že ich geometrické aranžmány sú mechanické a v ich projektoch sa opakujú. Na pozornejší pohľad sú však zreteľné jemné zmeny, ktoré robia konkrétny dom – konkrétnu zostavu jedinečnou.

Rub a líce

Ich architektúru možno charakterizovať ako razantnú, čistú a precíznu. Dominantný zjav ich stavieb však Pezo von Ellrichshausen vo fáze tvorenia podrobujú dôkladným štúdiám o vnímaní vnikajúceho priestoru, ľudských reakcií a pocitov v ňom. Napriek tomu, že sú ich výtvory mnohokrát viac sochami ako domami, architekti naznačujú, že pod radikálnym obalom často prekvapí osobný prežitok z atmosféry nečakanou mäkkosťou objavenou až na druhý pohľad. Projekty čilského ateliéru nie sú typické monumentálnymi halami či veľkými priestormi. Objekty vyskladané väčšinou zo skupiny viacerých menších miestností sú riešené v proporciách, ktoré nie sú preexponované, ale skôr ľudské, zažité a známe. Takisto aj materialita ich príbytkov je tradičná, poznaná. Tieto vlastnosti sú pre nich mimoriadne dôležité. Sú tým správnym náprotivkom ich rigidného geometrického programu a sošného výrazu. Práve vzťah prvku a jeho náprotivku ako princípu rovnováhy architekti spracovávajú v rôznych úrovniach od dvojdimenzionálnej geometrie v pôdorysoch, rezoch či pohľadoch cez vzťah interiér – exteriér až po materiál.

Gesamtkunstwerk

Pezo von Ellrichshausen sú tak architekti, ako aj výtvarníci. Obaja, kresliarsky nadaní, dopĺňajú technickú dokumentáciu svojimi maľbami a chápu ju ako súčasť komplexu umelecko-architektonického diela. Maľovanými výstupmi ukazujú nový vzťah navrhovanej architektúry k svojmu okoliu formou dojmu a atmosféry z miesta. Rozličnými kresliarskymi technikami vytvárajú axonometrie z rôznych uhlov, utopické grafiky bez úbežníka a koláže. Cieľom je ukázať iný spôsob interpretácie tradičných výkresov. Spolu s množstvom pracovných modelov, hlavne veľkých mierok, pomáhajú odhaliť ďalšie stránky a aspekty geometrií a usporiadania ich domov. Chcú tak umožniť objektívne vnímanie budovy v jej celistvosti. Rovnako sa to stalo charakteristickým znakom ich prezentácie.

Pezo von Ellrichshausen
„Dobrá architektúra je istým spôsobom neviditeľná, no všetkému, čo sa v nej udeje, umožňuje byť tým najlepším možným zážitkom.“
Mladé umelecko-architektonické štúdio bolo založené v roku 2002 Mauriciom Pezo a Sofiou von Ellrichshausen v čilskom Concepción. Typologicky je ich tvorba zameraná najmä na rodinné domy a menšie stavby ako pavilóny či umelecké performancie. Architekti pravidelne vyučujú na univerzite v Čile a hosťujú v americkom Texase či New Yorku. Architektonický a zároveň manželský pár dostal vďaka svojej práci viacero ocenení a tiež príležitosť prezentovať sa na benátskom bienále v roku 2010. V máji 2014 prijali pozvanie na prednášanie do Bratislavy.  

text: Beáta Paňáková

foto: Pezo von Ellrichshausen

Článok bol uverejnený v časopise ASB.