Inteligentné budovy a trvalá udržateľnosť
V nedávnej minulosti budovy dostávali ako punc výnimočnosti prívlastok inteligentné. Teraz sa začína často používať prívlastok trvalo udržateľné alebo zelené. Človeku, ktorý sa budovami zaoberá len zbežne, by sa mohlo zdať, že ide len o marketingové premaľovanie fasády. Situácia je však zaujímavejšia.
Prvá: „… schopnosť vyrovnať sa s komplexnosťou poznávania…“ (Linda Gottfredson) – dáva tušiť, že neživé, nehumanoidné systémy asi ťažko môžu byť inteligentné, zvlášť nie budovy, pretože nemajú schopnosť vyrovnať sa s komplexnosťou poznávania.
Druhá: „… schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou…“ (http://sk.wikipedia.org/wiki/inteligencia) – nie je k neživým systémom o nič milosrdnejšia. Riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou doteraz dokázal len Big Blue – počítač, ktorý porazil majstra sveta v šachu Gariho Kasparova. Inštalovať ho do každej budovy, ktorú by sme chceli nazvať inteligentnou, by nebolo ekonomické.
Tretia: „… adaptívne správanie zamerané na dosiahnutie cieľa…“ (Sternberg & Salter) – tá je už trochu milosrdnejšia, a keby sme ju pritiahli za vlasy, tak by nám dala priestor označovať budovy za aspoň obmedzene inteligentné. Systémy v takýchto budovách sa správajú adaptívne, aj keď vo vopred nadefinovaných hraniciach okrajových podmienok, a sú zamerané na dosiahnutie cieľa, ktorým je vytváranie vnútorného prostredia, najčastejšie pre ľudí.
Preto zostaňme pri konštatovaní, že inteligentná budova je terminus technicus na označenie istej skupiny budov so špecifickými vlastnosťami, ktoré sa zaviedlo na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia.
Vlastnosti
Špecifické vlastnosti inteligentnej budovy sú (R. J. Le Blanc: Operating Intelligent Buildings, Intelligent Buildings Symposium, 1985):
- len veľmi všeobecne: „…budova, ktorá vytvára podmienky – personálne, environmentálne a technologické – aby mohla prosperovať ľudská inteligencia, zvyšujúc svoju individuálnu produktivitu a spokojnosť…“;
- alebo detailnejšie: „…taká budova, ktorá má telekonferenčné a telekomunikačné systémy, siete, energetický manažment a iné nové informačné technológie… architekti čelia výzve navrhovať budovy… aby sa ľudia mali komfortnejšie a v konečnom dôsledku boli produktívnejší…“
Spoločným menovateľom teda je vytváranie podmienok na prosperovanie ľudskej inteligencie, zvyšovanie jej produktivity a spokojnosti jej nositeľov.
Uzavrime tieto úvahy jednoduchým konštatovaním: i keď môže existovať inteligentná budova ako terminus technicus, pretože to niekto takto zaviedol, budova sama osebe inteligentná byť nemôže. Inteligentní môžu byť jej tvorcovia – architekti, projektanti, stavitelia, jej prevádzkovatelia a užívatelia. Veľkým požehnaním je, keď sa inteligentne správajú aj jej investori a developeri – tam sa to totiž začína a o to menej problémov majú potom tí skôr menovaní.
Trvalá udržateľnosť
Trvalá udržateľnosť už nie je terminus technicus, ale skôr všeobecná filozofická kategória. Povedané jazykom našich dedov, ide o jednoduchý princíp: „Nerob dnes to, čo by si mohol oľutovať zajtra.“ Odborne vyjadrené:
- „…schopnosť uspokojovať dnešné potreby bez toho, aby to bolo na úkor uspokojovania budúcich potrieb…“ (Brundtland);
- „… stav komplexného dynamického systému, v ktorom môže systém neustále prosperovať bez toho, aby to viedlo k jeho vnútornému kolapsu alebo by si to vyžadovalo vstupy spoza definovaných hraníc systému…“ (©EXCEPT)
Trvalá udržateľnosť nie je vlastnosť, resp. stav výlučne budov, ale je aplikovateľná na všetky druhy dynamických systémov vrátane ľudskej spoločnosti – civilizácie. Cieľom je existovať bez rizika budúceho kolapsu v stave alebo čo najbližšie k stavu optimálnej dynamickej rovnováhy, t. j. takej rovnováhy, ktorú systém dosiahne s najmenšou námahou, pričom sa rešpektujú jeho meniace sa potreby. Rovnováha nepovedie k letargii, ak sa systém o ňu vedome nesnaží. Ak druhú definíciu vztiahneme na históriu ľudských civilizácií, tak si môžeme všimnúť, že každá, ktorá sa dostala mimo stavu trvalej udržateľnosti, zanikla, pretože v nejakom zmysle začala potrebovať zdroje spoza svojich hraníc. To, že ich potrebuje, spozorovala až tesne pred svojím zánikom a v čase, ktorý jej zostával, nebola schopná tento stav korigovať.
Inteligencia a udržateľnosť
Nie každá inteligentná budova je aj skutočne trvalo udržateľná a nie každá trvalo udržateľná budova musí nevyhnutne niesť označenie inteligentná.
Na lepšie zapamätanie je vzťah inteligentných a trvalo udržateľných budov znázornený v obr. 1 (ako zobrazenie množín). Môžeme ho pri veľkej dávke fantázie nazvať „Budlík“ – chlapík s vypúlenými očami, jedným plačúcim (len inteligentná budova „za každú cenu“), druhým smejúcim sa (trvalo udržateľná budova). Dobre mu to „vonia“, keď je inteligentná budova aj trvalo udržateľná. Vo všeobecnosti sa na budovy usmieva, ale ak je tej inteligencie príliš veľa a na úkor trvalej udržateľnosti, tak to môže mať akurát tak v zuboch. Príkladom extrémne inteligentnej budovy, ktorá vonkoncom nie je trvalo udržateľná je napríklad Burj Khalifa v Dubaji a príkladom extrémne trvalo udržateľnej budovy, v ktorej nie je žiaden inteligentný systém je tradičné obydlie na Islande (www.viahouse.com/2010/11/traditional-icelandic-house-beautiful-green-building/).
Vzhľadom na situáciu, do akej sa ľudská civilizácia dostala, by sme mali mať pri budovách väčší záujem o trvalú udržateľnosť ako o prehnanú inteligenciu.
Príspevok inteligencie
Na hodnotenie trvalej udržateľnosti budovy existuje celý rad certifikačných systémov (BREEAM®, LEED®, DGBNB® a pod.). Ukážme si na príklade jedného z nich – BREEAM Europe Commercial, ako inteligencia budovy prispieva k hodnoteniu jej trvalej udržateľnosti. Na obr. 2 sú hodnotiace kategórie aj s ich váhou. Najväčšiu váhu majú:
- Ene – energia
- Hea – zdravie a pohoda
- Mat – materiály
- Man – riadenie
Na Mat – materiály – nemá inteligencia budovy žiadny vplyv. Spolu s ďalšími dvomi (Tra – doprava a LE – využitie krajiny a ekológia) predstavuje táto kategória hodnotiacu trojicu, v ktorej sa vôbec nedá uplatniť inteligencia budovy (takmer 31 % hodnotenia).
Na obr. 3 je znázornený podiel a spolupodiel inteligencie budovy pri hodnotení jej trvalej udržateľnosti. Len 23 % hodnotenia trvalej udržateľnosti sa viaže na inteligenciu budovy a na ďalších 11 % sa inteligencia iba spolupodieľa. Ostatné vlastnosti budovy ovplyvňujú hodnotenie jej trvalej udržateľnosti na 66 %.
Certifikačný systém BREEAM® pozná tieto úrovne certifikácie trvalej udržateľnosti:
- splnil ≥ 30 %
- dobrý ≥ 45 %
- veľmi dobrý ≥ 55 %
- výborný ≥ 70 %
- výnimočný ≥ 85 %
Obr. 2 Hodnotiace kategórie v BREEAM® Europe Commercial
Obr. 3 Podiel inteligencie budovy na jej trvalej udržateľnosti
Umenie inteligencie
Zjednodušene sa dá povedať, že „čistá inteligencia“ budove nestačí na to, aby bola hodnotená ako trvalo udržateľná. Zároveň platí, že aby bola budova trvalo udržateľná, musí sa jej inteligencia spojiť s inými vlastnosťami. A na záver, budova, v ktorej nie sú žiadne inteligentné vymoženosti, môže dosiahnuť hodnotenie trvalej udržateľnosti na úrovni dobrý.
S inteligenciou budovy je to ako s inteligenciou v živote: sama osebe nestačí, ale je dobré ju mať, pretože bez nej môžete dosiahnuť len úroveň veľmí dobrý a s ňou výborný až výnimočný. Rovnako ako v živote vás ostatné vlastnosti môžu posunúť v hodnotení ďalej ako samotná inteligencia.
Trvalo udržateľná architektúra je umenie používať inteligentné systémy len vtedy, keď by vytváranie vnútorného prostredia len samotnými architektonickými prvkami, stavebnými konštrukciami a materiálmi nebolo účelné alebo udržateľné, nie snaha kompenzovať nedostatky výberu architektonických prvkov, stavebných konštrukcií a materiálov príliš inteligentnými systémami.
TEXT: ING. LADISLAV PIRŠEL, PHD., SLOVENSKÁ RADA PRE ZELENÉ BUDOVY
Svoju profesionálnu kariéru začal ako vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník. Potom takmer 20 rokov pracoval vo veľkých medzinárodných spoločnostiach na rôznych pozíciách až po generálneho riaditeľa. Od konca 80. rokov sa venuje energetickej náročnosti a tepelnej pohode. Na Slovensku bol priekopníkom zavádzania rozpočítavania nákladov na teplo podľa spotreby a facility managementu. Je energetickým audítorom a audítorom trvalej udržateľnosti (BREEAM® International Assessor).
Grafy: ©BRE Global Ltd. 2011
foto: Dano veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
