Architekti pritiahli do knižnice 5-násobok čitateľov

Verejným budovám nie je súčasnosť v našich končinách príliš naklonená. A už vôbec nie kultúrnym inštitúciám, akou je knižnica. Jedna však nedávno vznikla v Ružomberku na Katolíckej univerzite, čo je malý zázrak. Príbeh jej výstavby – od posviacky základného kameňa po otvorenie – trval 869 dní. Čo priniesli dni potom?

Dni potom, čiže prevádzka – spoľahlivý kontrolór pravdivosti architektonického konceptu. Ten vznikol v roku 2006 a jeho autormi sú Ing. arch. Stanislav Šutvaj (a02 ateliér) a Ing. Ján Potoma (A-Projekt). S konceptom vyhrali vo vyzvanej súťaži. O dva roky neskôr bol projekt prepracovaný a následne vznikali jednotlivé fázy projektovej dokumentácie. Stavať sa začalo v lete 2011 a účelom stavby malo byť predovšetkým zlepšenie kvality vzdelávania a štúdia v akademickej knižnici. Výsledok? Podľa slov hovorcu Katolíckej univerzity Vladimíra Buznu sa zatiaľ darí napĺňať ciele, pretože registrujú vzrastajúci záujem študentov univerzity o návštevu knižnice a štúdium knižničných fondov, ktoré sa postupne rozrastajú. „Kým do pôvodných starých knižničných priestorov chodilo približne 200 návštevníkov denne, teraz je to až 900 používateľov, čo predstavuje takmer päťnásobný nárast,“ upresňuje hovorca pre ASB. „Na základe požiadavky samotných študentov sme dokonca predĺžili otváracie hodiny knižnice do večerných hodín.“ Ako však vyzerá samotná architektúra?

Otvorený priestor

Architekt Stanislav Šutvaj hovorí, že v prípade knižnice bolo podstatné vyriešiť vzťah verejnej funkcie k priestoru a vtiahnutie verejnosti do budovy. Knižnica je sebavedomá, atraktívna, má všetky predpoklady stať sa signálnym bodom Ružomberka. Zároveň však vidno, že je súčasťou väčšieho celku. Toho, ktorý existuje, ale aj toho, ktorý sa ešte len pripravuje. Jej pozícia nie je jednoduchá a v súčasnosti vystupuje ako medzičlánok v širšom zámere jednotného kampusu Katolíckej univerzity. „Zodpovedá tomu aj členenie základných objemov na hmoty proporčne súvisiace s jednotlivými krídlami univerzity,“ hovorí Stanislav Šutvaj. „Samotná prevádzka knižnice, ktorá je rozložená na prvých troch nadzemných podlažiach (+ suterén), vytvára kompaktnú hmotu, z ktorej sa výškovo od 4. a 5. NP vyčleňujú administratívne priestory knižnice, resp. dvojpodlažná časť administratívnych priestorov KU. Vysunuté konzoly na výšku podlažia na severnej a východnej strane naznačujú predpokladané vizuálne prepojenie s objektmi, ktorých vznik prípadne úprava sa plánuje v budúcnosti. Na severnej strane by mala pribudnúť nová stavba ďalšej fakulty, na východnej strane nadstavba filozofickej fakulty.“

V kontraste so starým

Je sympatické, že autori sa nepodriadili okolitej architektúre spred päťdesiatich rokov a svoj koncept vedome koncipovali „pravdivým minimalistickým spôsobom v kontraste so starým“. Nechceli nič ukrývať a už zvonka sa dá sledovať prevádzka vnútri budovy. Zasklená fasáda odhaľuje vnútro samotného tela stavby, ktoré má prehľadný rytmus a logickú dispozíciu. Verejný priestor je prepojený cez štyri podlažia, v ktorých sa dá rýchlo zorientovať. Pomáhajú aj farebné podlahy, ktoré pri rozptýlenom svetle vrhajú jemný tieň jednotlivých podlaží – červeného, modrého, žltého. Je to otvorený multifunkčný priestor, kde sa dá vzdelávať, ale aj spoločensky žiť. „V budúcnosti chystáme ďalšie konferencie, literárne podujatia, autorské výstavy, čítačky, filmové projekcie, budú pokračovať prednášky kolégia, rovnako sa plánujú diskusie v kníhkupectve Don Bosco, ktoré v knižnici sídli,“ približuje Vladimír Buzna.

Suterén len na jednej tretine

Celý kampus vychádza z industriálneho charakteru územia a platí to ja pre materiálové riešenie knižnice, ktorej konštrukčným základom je železobetónový skelet. V časti so železobetónovými murovanými výplňovými konštrukciami je doplnený okennými otvormi v rovine fasády, v časti so zaskleným fasádnym plášťom polorámovou hliníkovou konštrukciou. Vonkajší plášť je kombináciou zasklených plôch a prevetrávaného metalického obkladu (kazety alucobond) v sivej farbe. Vonkajšie nástupné plató sú zhotovené z pareného cédrového dreva s prihliadnutím na jeho prirodzené starnutie. Industriál je citeľný aj v interiéri. Pohľadové betóny, nehrdzavejúca oceľ, sklo, cementovláknité podhľady a priemyselná podlaha vyjadrujú minimalistický rukopis. Dôležitou podmienkou pri zadaní boli knižné archívy v suteréne: mali by tam byť posuvné elektrické regály, do ktorých by sa malo zmestiť približne 450-tisíc zväzkov. „Zatiaľ sa využíva asi len jedna tretina týchto priestorov,“ dodáva architekt Šutvaj. „Dokončené a užívané sú priestory TZB. V priestoroch budúcich archívov nie je zhotovená finálna liata podlaha z dôvodu zvýšenej vlhkosti v podlahovom potere. Príčiny približne päť- až deväťpercentnej vlhkosti sa aktuálne skúmajú.“ Univerzitná knižnica Katolíckej univerzity v Ružomberku má za sebou takmer pol roka prevádzky. Povzbudzujúco perspektívnej. Možno, že nie je ešte všetko podľa predstáv, ale ideály nečakajme. Poteší aj snaha…

KNIŽNICA KATOLÍCKEJ UNIVERZITY V RUŽOMBERKU
Miesto:    Hrabovská cesta, Žilinská cesta, Ružomberok
Investor: Katolícka univerzita v Ružomberku
Architektonické riešenie: Ing. arch. Stanislav Šutvaj, a02 ateliér, Ing. Ján Potoma, A-Projekt
Spolupráca: Mgr. art. Matúš Bišťan
Generálny projektant: A-PROJEKT, Ružomberok
Hlavný inžinier projektu: Ing. Ján Potoma, Ing. arch. Stanislav Šutvaj
Generálny dodávateľ: SWIETELSKY SLOVAKIA, spol. s r. o.
Vzduchotechnika, chladenie, systém merania a regulácie: UNITECHNOLOGY  s. r. o.
Posviacka základného kameňa: 11. mája 2011
Otvorenie knižnice: 25. septembra 2013
Slávnostné otvorenie: 25. septembra 2013
Celkové náklady stavby: 9 mil. eur
Zastavaná plocha: 2 066 m²
Celková úžitková plocha: 9 265 m²
Počet podlaží: 7
Počet zväzkov vo verejne prístupných fondoch: 310 884 ks
Počet zväzkov v archíve univerzitnej knižnice: 473 046 ks

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
Foto: DANO VESELSKÝ, Vladimír Yurkovič
Dokumentácia: A02 ATELIÉR, A-PROJEKT

Článok bol zverejnený v časopise ASB.