IMM Kolín 2011: Ekopuristicky a tak trochu v etnoštýle

Po desiatich rokoch mali vraj v nemeckom Kolíne konečne opäť vypredanú každú piaď výstavnej plochy. Dve haly patrili podujatiu Living Kitchen. Na IMM Kolín 2011 sa chystalo 1 200 vystavovateľov, stotisíc exponátov, novinky sa rátali na desaťtisíce. Po niekoľkých rokoch hospodárskych driemot a tvorivej letargie, hoci len zdanlivej, mali dizajnérske dielne príležitosť prekvapiť. Vynechať jednu-dve sezóny môže byť pre pozorovateľa prospešné – bola som zvedavá.

Práve vtedy, keď obchod nekvitne, rodia sa vraj v tvorivých hlavách najlepšie nápady. Predstavovala som si, ako návrhári niekoľko rokov hromadili a cizelovali formy budúcich nábytkových vychytávok, hľadali nové uplatnenie starých materiálov a objavovali nečakané možnosti tých nových. V mysli som si premietala, ako výrobcovia prezieravo investovali do testovania prototypov, vtipnej recyklácie, uzatvárali zmluvy o budúcich zmluvách a vôbec ako svet interiérového dizajnu činorodo čakal na priaznivú chvíľu. Možno som sa na tohtoročný nábytkový Kolín príliš nabudila a možno len vystavovatelia boli zatiaľ zdržanliví. Emotívnejšie a novinkami nabité nábytkové expozície chystajú pravdepodobne až na aprílové iSaloni do Milána. V Kolíne sa sníva menej. Tu ide viac o dizajn pre Európu ako o dizajn sám pre seba. Menšie návrhárske firmy aj toho roku predstavili vynaliezavé nábytkové kusy, ktoré sa uchádzajú o masovú výrobu. Tie, ktorých sa ujmú najmä nemecké technológie, dosiahnu až na vrchol nemeckej technickej dokonalosti. Vypracovanie do detailov je nevyhnutné, ak majú fungovať všetky viacfunkčné, ľahko pohyblivé a čoraz subtílnejšie časti a súčiastky interiérového zariadenia.

Tvarovo úsporný dizajn vystavoval o niečo smelšie oblé rohy, horizontálne línie kde-tu narušil elegantnou krivkou, a najmä sa zbavoval hmoty. Teraz nešlo už o overené zmenšovanie objemu a skladnosť, ale skôr o rozlúčku s masívnymi prvkami. Technológia výroby plastov pokročila natoľko, že plastovým kúskom nemožno uprieť atraktívny ľahký vzhľad pri zachovaní funkčnosti. Vďaka plastu a sklu zoštíhleli nielen solitéry, ale aj pracovné dosky liniek, jedálenské stoly a iné časti kuchýň a jedální, ktoré sa donedávna okázalo predvádzali vyhotovené z antikora, z prírodného či umelého kameňa. Estetika ľahkosti sa dotkla voľných dispozícii, ktoré s odľahčeným nábytkom pôsobia ešte vzdušnejšie. V takom priestore zaimponujú bytové doplnky, umelecké diela alebo koberec-umelec, ktorý sa utkaný z hodvábu, bavlny a ďalších priadzí tvári ako úlovok zo starého Orientu. Pôsobivý účinok sa dosiahol tam, kde minimalizmu asistoval bizarný, prípadne aspoň farebne či tvarovo kontrastný nábytkový solitér.

Napriek pretrvávajúcemu nábytkovému purizmu si v interiéroch ladených rustikálne alebo zariadených v etnoštýle držia pozície aj masívnejšie, vtipné či hravé podoby sedacieho nábytku. Tu sa organickým tvarom medze nekladú, poteší možnosť zmeny hĺbky sedenia. Na poťahoch a povrchoch nábytku sa vo veľkom štýle a opäť prezentovala biela. Popri nej vynikali plochy z prírodných materiálov s kresbou duba, orecha a čerešne. Sklo sa nerozťahuje len na kuchynských poličkách, ale vehementne obsadilo aj čelné plochy najmä kuchynského nábytku. Nábytok má byť vzhľadný aj odpredu, aj odzadu. Ak je navyše aj šatníkovej povahy, potom má byť priechodný. Takto mu ľahko prischne miesto v strede otvorenej dispozície. LED svetlo sa v teplých i chladných vlnách valí vyfarbené v rôznych odtieňoch z kdejakých dvierok, zásuviek a nábytkových hrán. V halách sa nedalo vyhnúť pohľadu na kozuby na bioalkohol, pohodlné kreslo­stoličky v kuchyňo- a obývačkojedálňach, prevahu bielych či prírodných povrchov a usadený minimalizmus. Návštevníci sa pristavovali pri wellness kójach, ktoré by mali zaujať miesto na rozhraní spálne a kúpeľne.

Škandinávske značky si do svojho košiara vpustili okrem nemeckých a japonských dizajnérov aj napríklad takého Karima Rashida. Minulý rok s veľkou pompou rozvlnil tvary nábytku z Corianu, teraz sa v oveľa väčšej tichosti usadil v seversky skromnej inštalácii jeho „šezlón“ (chaise longue) pod fínskou značkou Punkalive. Hranice sa stierajú nielen v interiéroch, ale aj vo vzťahoch medzi výrobcami a návrhármi.

Marína Ungerová
Foto: IMM Kolín, Marína Ungerová

Autorka je redaktorkou časopisu Môj Dom.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.