Karim Rashid: Dizajnom bojujem proti predsudkom
Ružový oblek, vtipné okuliare a výrazné gestá. Karim Rashid (50) vytŕča z davu nielen svojou výškou, ale aj z mnohých iných dôvodov. Jeho dizajn má silný rukopis a vzbudzuje pozornosť, rovnako ako ju vzbudzuje aj sám autor. Inak to nebolo ani na dizajnérskom veľtrhu v Miláne iSaloni 2010, kde osobne uviedol svoj nový projekt Smart-ologic Corian® Living, ktorý vytvoril v spolupráci so spoločnosťou DuPont. Ide o kompletný návrh interiéru domu – kuchyne, kúpeľne, spálne, obývačky aj záhrady. Karim Rashid aj pri tomto návrhu zostal verný svojim obľúbeným materiálom – základným materiálom interiéru je umelý kameň Corian. Projekt sa však od svojich predchodcov líši okrem formy aj odkazom – koncept bývania Smart-ologic Corian® Living sa zameriava na trvalo udržateľný rozvoj a ekológiu.
Som dizajnérom už 25 rokov a od začiatku milujem prácu s plastom. Má to dva dôvody. Po prvé, plast je neuveriteľne tvárny – modelujem z neho tvary, ktoré by som z iného materiálu nikdy nevytvoril. Druhým dôvodom je jeho cena – je ľahko dostupný, takže ani výrobky z neho nie sú drahé, a preto sú pre každého.
Umelé materiály však v súčasnosti nie sú veľmi in a prírodné nepoužívate takmer vôbec.
Ako sa to vezme. V posledných rokoch som si veľmi obľúbil biologicky odbúrateľné plasty a druhým mojím najobľúbenejším materiálom je sklo – a sklo je prírodný materiál. Milujem prácu so sklom, pretože výrobky z neho sú veľmi efektné. Využívam ho dosť veľa.
Ak nerátame sklo a biologicky odbúrateľné plasty, prírodné materiály sa vo vašej tvorbe predsa len až tak často neobjavujú, to musíte uznať…
Úprimne povedané, chcel by som zmeniť postoj ľudí k takzvaným prírodným materiálom. Ak niekto dnes povie prírodný materiál, má na mysli drevo. Viete však, koľko drevených podláh v skutočnosti nie je vôbec z dreva? Sú to drevoplasty, teda zmes z pilín a plastov. Nie všetko, čo vyzerá ako drevo, je naozaj prírodné. Ale bez ohľadu na to – prečo by som mal používať drevo? Prečo by som sa mal snažiť napodobňovať minulosť?
Váš dizajn je blízky ženskej duši. Ako naň a na vás reagujú muži?
Narážate na to, že si ľudia myslia, že som homosexuál, a nevedia, že som bol ženatý a mám rád ženy? V sedemdesiatych rokoch, keď som bol tínedžer, som nosil ružové obleky, topánky na vysokej podrážke a maľoval si nechty naružovo. Bol som riadne uletený… Ale ja len prosto milujem farby, vzory, materiály. Poháňajú ma emócie a pocity a je to pre mňa jediná možná cesta. Preto po nej idem a snažím sa zjemniť šovinizmus a celý mužský svet. Magazín GQ o mne napísal, že som vytvoril ružovú mužskosť, a mne sa toto vyjadrenie páči.
Ako teda na „ružovú mužskosť“ muži reagujú?
V Srbsku som navrhoval interiér kasína. Je to divoké, bláznivé miesto a veľmi som sa obával, ako to dopadne. Do kasín chodia prevažne muži. V belehradskom kasíne teraz tí muži sedávajú na stoličkách, ktoré som navrhol – niektoré majú vysoký lesk a sú limetkové, iné ružové… Nehovoriac o bláznivom LED osvetlení. Majiteľ mi ale povedal, že tam chodia radi a páči sa im to. Myslím si, že ľudia sa pomaly menia. Samostatnou kapitolou sú mladí. Ak sú vzdelaní viac… nechcem povedať, že viac žensky… ale ak ich vychovávajú s väčším citom pre jemnosť, svet sa pomaly mení spolu s nimi.
Aký je váš názor na dizajn vo všeobecnosti?
Dizajn má podľa mňa tri ciele. Prvým je už od čias priemyselnej revolúcie efektivita. Ak môžete niečo vyprodukovať strojovo, automaticky, cena výrobku bude, samozrejme, nižšia a môže si ho tak dovoliť takmer každý. A to je dobre, pretože dizajn by sme nemali vytvárať pre múzeá a elitu. Mnohí si myslia, že dizajn je tu pre elitu a bohatých, ale to je veľký omyl. Dizajn je tu pre každodenný život. Druhým cieľom je pozdvihnutie ľudského ducha. Môj deň je krajší, pretože som videl niečo pekné. Zároveň sa mi lepšie žije, lebo to pekné sa aj dobre používa, je to ergonomické, príjemnejšie. A to je tretí cieľ. Dizajn je oveľa viac ako estetika a forma. Ja mám napríklad doma výhradne batérie so senzorom. Nemusím sa ničoho dotýkať, je to energeticky úsporné, a navyše to veľmi dobre vyzerá. A to je dizajn.
Je podľa vás veľký rozdiel v postojoch k dizajnu medzi Európou a Amerikou?
Amerika je oveľa konzervatívnejšia ako Európa. Ale na druhej strane, aj americká konzervatívnosť sa mení. Celý svet sa zaoberá dizajnom, sú ho plné médiá. Dizajn sa stáva masovejším. Snažím sa týmto zmenám pomáhať, chcel by som odstrániť aspoň niektoré predsudky, ktoré ľudia majú. Pretože na konci dňa nám ostáva jediné – a to je zážitok. Všetko ostatné je bezvýznamné. Zaujímavé tiež je, že pri mojich cestách som objavil, že východná Európa má oveľa väčší záujem o dizajn ako západná a Amerika. Väčšina krajín bola pod diktatúrou a až teraz majú prvú príležitosť. Práve preto mám množstvo projektov v Slovinsku, Srbsku, Chorvátsku a v Rusku. Ľudia chcú ukázať Západu, že vedia oceniť dobrý dizajn, a často ho dokážu urobiť aj lepšie. Východoeurópania sú mimoriadne bystrí, oveľa bystrejší ako Američania. Majú dôkladnejšie vzdelanie, a keď sa spoja ich vedomosti s podnikavosťou v nových podmienkach, môžu dokázať zázračné veci.
 |
 |
Viacero projektov ste rozbehli v Rusku. Čím je pre vás zaujímavé?
V Rusku sa veľmi veľa stavia a buduje. Nedávno som tam dokončil hotel a bol to veľmi zlý projekt, pretože klient chcel, aby to v konečnom dôsledku vyzeralo historicky. Prevláda tam gýč a bude ešte chvíľu trvať, kým Rusi tieto tendencie prekonajú. Ľudia, ktorí tam majú peniaze, sa boja moderného dizajnu. Je to zvláštne, ale napríklad v takom meste, ako je Moskva, sa nenachádza ani jeden originálny moderný hotel. Pritom je to obrovské mesto, ktoré denne navštevujú tisícky ľudí z celého sveta. A nenájdete ho ani v Bratislave, Belehrade, Budapešti, alebo Záhrebe. Neviem, prečo je to tak. Je to obrovská príležitosť, stačí niekto s kúskom chutzpah (hebrejsky odvaha, pozn. red.).
Zamerať sa na východnú Európu – to bol váš nápad alebo vás prizvali na spoluprácu tamojší architekti?
Bol to môj nápad. Musím povedať, že architekti nie sú veľmi tímoví hráči. Vlastne, poviem vám, je to smiešne, ale oni majú neuveriteľné ego. Mnohí o mne píšu – hoci ma nikdy nevideli – že som egocentrický, zameraný do seba a arogantný. Ja sa pritom neberiem veľmi vážne, mám rád svet, skúšam robiť veci lepšie. Vkladám sa do toho, čo robím, a myslím, že s ľuďmi vychádzam veľmi dobre. Ale poviem vám, nikdy som nestretol arogantnejších ľudí, ako sú architekti. Trpia velikášstvom a megalomanstvom a ich ego je také veľké, že nevedia spolupracovať. Je to však veľká škoda, najmä v posledných rokoch, keď sa v architektúre a dizajne udiali veľké veci. Žiaľ, máloktorý architekt spolupracuje s interiérovým dizajnérom. Myslím, že najlepšie projekty vznikajú práve pri tejto spolupráci.
Takže ste na architektov zanevreli?
Ale nie, mal som napríklad výbornú spoluprácu s japonským architektom Toyo Itom a aj v súčasnosti rokujem o možnej spolupráci s dvoma architektmi.
Karim Rashid
(mu, tl)
Foto: regnUM
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
