Coworkingový salón vznikol z podkrovia. Prispôsobili ho pandémii

Vzdušnosť a presvetlenie salóna zdôrazňuje čierna drevená podlaha, biele steny a stropy či deväť veľkých obdĺžnikových okien.

Dvojica architektov z newyorskej kancelárie BoND, Noam Dvir a Daniel Rauchwerger, začala na projekte pracovať v januári 2020. Mali za úlohu premeniť podkrovie historickej budovy v manhattanskej štvrti Chelsea na prvý coworkingový priestor pre kaderníkov a koloristov v New Yorku. Keď sa však začali objavovať správy o šírení pandémie, návrh museli zmeniť tak, aby bol v súlade s novými hygienickými štandardmi.

Priestrannosť a hygiena

Pôvodnú veľkorysosť a otvorené usporiadanie priestoru architekti rešpektovali. Vzdušnosť a presvetlenie salóna zdôrazňuje čierna drevená podlaha, biele steny a stropy či deväť veľkých obdĺžnikových okien.

Drevené rámy z duglasky tisolistej organizačne vymedzujú hygienické miestnosti a čakáreň, no vizuálne sú priestory stále spojené s pracovnou zónou. „Cieľom bolo umožniť kaderníkom sledovať prichádzajúcich a odchádzajúcich ľudí bez toho, aby sme postavili steny,“ vysvetľuje architekt Noam Dvir.

Hawthorne studio ilustruje jednu z možností, ako prirodzene prispôsobiť dizajnový priestor aj prísnejším hygienickým normám bez rušivých zásahov.

Klienta v čase pandémie po príchode do salóna uvedú do malého foyer s kúpeľňou a toaletou, kde si vydezinfikuje ruky, odmeria teplotu a odloží osobné veci. Pokračuje do priľahlého salónika – čakárne, kde sa môže nachádzať maximálne jeden zákazník.

Odporúčané dvojmetrové vzdialenosti dodržiavajú aj v „stylingovej“ časti štúdia. Kadernícke kreslá a klenuté zrkadlá možno podľa potreby bez rušenia ostatných presunúť a dezinfikovať. V prípade uvoľnenia opatrení je možné počet kresiel zdvojnásobiť.

Henri Matisse

Veľkoplošné maľby na niekoľkých stenách v tlmenej zelenej a oranžovej farbe sú inšpirované dielami Henriho Matissa, ktoré vytvoril z farebného papiera. Umelec, rovnako ako kaderníci v Hawthorne štúdiu, používal pri tvorbe nožnice. Pomocou nich dielam dodával štruktúru a objem.

Na zemi sú na pohyblivých podstavcoch a na prvý pohľad možno bezúčelne rozmiestnené veľké kvetináče s fikusmi a monsterami. Oddeľujú však hlavný salón od súkromnej časti, ktorá slúži na klientské konzultácie. Pre zaujímavosť možno dodať, že aj tieto rastliny súvisia s Matissom – bol nimi obklopený vo svojom štúdiu a tvary ich listov použil aj vo svojej tvorbe.

„V posledných mesiacoch sme svedkami toho, ako sa maloobchodné priestory prispôsobujú opatreniam – lepia nálepky na podlahu či určujú priestor pomocou pások, aby sa lepšie kontroloval počet a pohyb zákazníkov,“ hovorí architekt Daniel Rauchwerger. „Náš prístup prezentujú svetelné zásahy, drevené rámy, rastliny alebo bodové lampy na označenie plôch,“ dodáva.