Japonský „dom – hniezdo“

Myšlienka domu ako hniezda sa môže zdať až úsmevne samozrejmá: obydlie je typický úkryt a útočisko, v ktorom sa vychováva nová, nasledujúca generácia. Táto idea sa spojila s charakterom japonskej architektúry, ktorá má odjakživa osobitý prístup ku krajine. Konštrukcia budovy akoby samovoľne zapadá do svojho prostredia, nie však ako niečo od neho odvodené, ale ako samostatný výtvor, ktorý je úplný len s prítomnosťou prírody.

Dom sa nachádza v lese, na úpätí hory, uprostred bujnej vegetácie. Pozemok leží v riedko osídlenom meste Onomichi-city. Rodina, ktorá dom obýva, tvoria tri ženy. Matka a jej dve dcéry a ich mačka. Priestor bol preto od začiatku uvažovaný ako prepojený, aby sa nenarušila blízkosť medzi jednotlivými členmi rodiny.

Nerozdelený priestor je podobný hniezdu, aké si zvieratá bežne stavajú v lese s tým, že bol pretvorený do obytného prostredia. Niektoré z priestorov sú hlavne v prízemí vzájomne spojené tunelmi, čím sa vytvára dojem betónového mraveniska  s nenápadným vstupom. Nad zemou sa vznáša drevená krabica pripomínajúca vetvy a spadnuté lístie zakrývajúce hniezdo. Steny a podlahy predstavujú zásadné prvky prepájajúce architektúru s okolím a rámcujúce výhľady. Hranca medzi interiérom a exteriérom sa stráca vo všetkých smeroch – veľké otvory sú v stenách a streche, rovnako ako medzi zemou a prvým podlažím. Dom tak ponúka atmosféru s presvetlenými a tienenými miestami, ako to býva v bežnom lese.

Konštrukcia pozostáva z vystuženého betónu a drevených trámov. Okrem prízemnej úrovne z betónu je horná konštrukcia výhradne z dreva, trámy fungujú ako nosný rám. Objem je v tvare kvádra, skelet vytvára primárnu drevenú architektúru a spolu zosobňujú neobvyklú citlivosť pri narábaní s priestorom, svetlom a materiálmi. Konkrétne tým vznikol druh priestoru, ktorý uprednostňuje harmóniu pred rôznymi funkciami a členením. Nie sú ti žiadne deliace podlahy na jednej úrovni a i strop a steny majú veľké priepustné otvory. Tým, ako sa menia výškové úrovne podlahy, v rôznych situáciách sa z podlahy stane kuchynská linka či lavica na sedenie. Jednotlivé priestory menia svoj účel podľa konania používateľa. Ľudia sa pohybujú v trojrozmernom priestore, v ktorom objavujú nové využitia rôznych zákutí a toto objavovanie sa neriadi napred stanovenými pravidlami.

Dispozícia je ľahko čitateľná a medzi jednotlivými podlažiami funguje jasná hierarchia miestností. Vstup je na prízemí, ktoré je zapustené a obsahuje spálňu matky, komoru a vnútorný dvor so záhradou vysadenou japonskými javormi, ktoré sa dvíhajú až ku streche domu. Hlavné poschodie, umiestnené mierne nad zemou, zahŕňa v sebe obývaciu izbu, ďalšie spálne, študovňu a zahĺbený kuchynský kút. Zmeny v úrovniach slúžia k jemnému definovaniu a vymedzeniu rôznych funkcii.

Dom je zložený z 2 obvodových plášťov o rôznych veľkostiach, vsadených do seba. Prvá obálka uzatvára vymedzený priestor vovnútri krytého vonkajšieho priestoru. Druhý plášť vytvára menšie interiéry. Rodina žije v rámci týchto odstupňovaných oblastí. Stupňovanie priestorov je sprevádzané rôznymi vzťahmi medzi prírodou a domom. Je tu miesto prepojené s divo rastúcou zeleňou za múrmi domu, miesto pre kultivovaný porast a miesto pre súkromie, vzdialené od okolitej prírody. Preto sa bývanie v tomto dome podobá obývaniu hniezda v korunách stromov. Nie je takmer možné nájsť hranicu medzi interiérom a exteriérom.

V dome ,,hniezdo“ architekt nevytvoril len priestor pre bývanie, ale ukázal aj to, aký bohatý dokáže byť priestor medzi obydlím a prírodou.

Autor: UID architects, KeisukeMaeda, ToruShigeriho
Lokalita: Onomichi-city, Hirošima, Japonsko
Realizácia: november 2010
Zastavaná plocha: 81 m²
Úžitková plocha: 121 m²
ZDROJ: autorská správa UID architects
TEXT: Katarína Vankušová
FOTO: H. Ueda