Jaro Krobot architekt: Rodinné domy sú srdcovkou, ocenenie CE ZA AR už mal na dosah

Jednou z prvých zákaziek po osamostatnení bol víkendový dom pre rodičov. Vďaka nemu sa mu podarilo získať nomináciu na cenu CE ZA AR v kategórii rodinné domy.

Po piatich rokoch práce v menších bratislavských ateliéroch sa Jaro Krobot osamostatnil a začal pracovať na vlastných zákazkách. Trojročné dobrodružstvo výstavby rodinného domu ukončila ponuka od priateľa pracovať ako projektový vedúci pre viedenský ateliér Architekt Knötzl, ktorý sa zameriava na projekciu bytových domov vo Viedni a spolkovej krajine Dolné Rakúsko, kde pôsobí doteraz.

Popritom sa však venuje aj svojim projektom. Krobotovou srdcovkou sú práce menšieho rozsahu predovšetkým z oblasti bývania. Ako sám hovorí, sú to pre neho práce veľmi dôležité, svojou mierkou a charakterom jemu blízke.

Bývanie v teoretických interpretáciách bolo jeho témou aj pri pokuse o zvýšenie dosiahnutého vzdelania na doktorandskom štúdiu u docentky Bencovej. Aj keď nie celkom úspešne, považuje tento čas za obdobie, keď sa u neho zrodil naozajstný záujem o architektúru a architektonické myslenie.

Zmysluplne všestranný

Pravdepodobne ho už poznáte. Práve tento všestranný architekt sa o našej práci rozpráva „s tými z môjho pohľadu u nás najlepšími,“ hovorí. Túto milú činnosť realizujeme v podcaste s názvom DOM s kolegyňou z doktorandských čias Lianou Rosinovou. Neskôr prizval aj, ako sám tvrdí, akčnú Janku Benkovú.

„Prekvapivo ma táto časť architektonickej činnosti napĺňa a baví možno najviac, a aj keď  to z rozhovorov veľmi často vyplýva, až osobná skúsenosť ma presvedčila, že architekt nemusí iba stavať, respektíve projektovať,“ vysvetľuje architekt.

Jaro sa okrem týchto činností venuje aj projekcii drevodomov, ktorú spolu s kolegom, tesárskym majstrom, už 10 rokov presadzujú na Slovensku. „A keďže vraj nie je dobré sedieť ani na dvoch stoličkách, mojím najväčším plánom do budúcnosti bude určite ponechať si iba jednu a sadnúť si na ňu, s prepáčením, celým zadkom a na to sa teda naozaj teším, to je niečo, čo som ešte nerobil,“ dodáva na záver architekt.

Článok bol publikovaný v časopise ASB špeciál, Mladí slovenskí architekti