Je budúcnosť Filiálky zelená? Študenti STU navrhli riešenie pre desaťročia opustený pás v Novom Meste

Jej história je dlhá a pokusov o oživenie bolo niekoľko. Priestor bývalej železničnej stanice Filiálka je dnes hanbou mesta. Ide o azda najznámejší a jeden z najväčších brownfieldov Bratislavy, pričom zanedbaná plocha márne čaká na svoj osud. Možné riešenie poskytli ateliérové práce študentov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Načrtli jej trvalú podobu?

Legenda i hanba Bratislavy

Slúžila neuveriteľných 145 rokov a jej budúcnosť je dnes nejasná. Bývalá železničná stanica Filiálka je obyvateľom hlavného mesta veľmi dobre známa. Jej história siaha až do roku 1840, kedy sa datuje vznik stanice. Najskôr však išlo o konskú železnicu, ktorá bola v roku 1873 prestavaná na parnú prevádzku. Celkovo išlo o jednu z prvých železničných staníc v Bratislave i na Slovensku.

Využívali ju osobné i nákladné vlaky, pričom v druhej polovici 20. storočia tu končili najmä vlaky z Trnavy. Išlo o robotnícke vlaky, ktoré do Bratislavy dovážali robotníkov, pracujúcich v tamojších továrňach a fabrikách. V okolí stanice sa totiž nachádzali firmy ako Palma, Figaro, Istrochem či Danubius Elektrik. Podľa dostupných informácií aktuálne funguje už len fabrika na výrobu čokolády Figaro.

Úplný koniec stanice nastal v roku 1985, keď sa uskutočnila elektrifikácia trate Trnava – Bratislava predmestie. Stanica v Novom Meste však bola vynechaná, čím bol osud osobnej dopravy na Filiálke spečatený. Nasledoval úpadok celej lokality vrátane staničnej budovy, oblasť začala pustnúť, koľaje zarastať trávou a objekt ničili vandali a prespávali tu ľudia bez domova. Územie Filiálky je v bezútešnom stave dodnes a ide o hanbu Bratislavy.

Plané sľuby a jeden z najväčších brownfieldov mesta

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) v roku 2023 zverejnil aktualizáciu rozsiahlej štúdie, v ktorej zmapoval bratislavské brownfieldy – teda nevyužívané a opustené územia. MIB v hlavnom meste eviduje 113 takýchto území o rozlohe až 580 hektárov, pričom približne polovica z nich je vo vnútornom meste, teda v najviac zastavanej oblasti Bratislavy.

„Dáta ukázali, že najviac nevyužívaných území sa nachádza v mestskej časti Nové Mesto, kde nájdeme brownfieldy ako Istrochem, Filiálka či štadión Mierová kolónia,” informoval koncepčný inštitút v stanovisku, v ktorom spomenul aj Filiálku. Práve toto miesto je na zverejnenej mapke brownfieldov jedno z najvýraznejších, čím ho možno pokojne označiť ako jeden z najväčších brownfieldov mesta.

Jeho premenu už desaťročia nezrealizoval nikto. Prítomné boli len plané sľuby, ktorým už po čase ľudia prestali veriť. Záujem o obnovu pozemkov patriacich štátu, resp. Železniciam Slovenskej republiky, prejavil Magistrát hlavného mesta SR, mestská časť Nové Mesto, ale aj Bratislavský samosprávny kraj či samotné železnice.

Po čiastočných úpravách lokality sa však so sľubmi pokračuje aj v súčasnosti. Železnice Slovenskej republiky chcú urobiť z časti dlhého pásu Filiálky park, čím by sa územie po desaťročiach skultivovalo. Išlo by o dočasné riešenie, pokiaľ by sa nerozhodlo o definitívnom osude úzmia.

V roku 2023 informoval Denník SME o zámere železničiarov prepojiť Filiálku s Nivami, teda priestor zrekonštruovať a vrátiť ho pôvodnému účelu. Výsledok má priniesť v roku 2025 doplnková štúdia k staršej štúdii realizovateľnosti z roku 2019. Ide o najnovšie riešenie, ktoré v podstate počíta s vybudovaním novej vlakovej stanice, ktorej trať by siahala až do dnešného downtownu.

Je budúcnosť Filiálky zelená?

Po veľkolepých plánoch, sľuboch o výstavbe novej stanice, ako aj zrevitalizovaní priestoru, priniesli svoj pohľad do problematiky študenti Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Portál archinfo.sk zverejnil ateliérové práce študentov STU, ktoré boli ocenené každoročnou Cenou dekana. „Cena dekana FAD STU sa udeľuje študentom za projekt, vytvorený v rámci ateliérových povinností (s výnimkou záverečných prác),” uvádza portál. 

Cenu dekana za najlepšiu ateliérovú prácu 2023/2024 a zároveň Cenu Pro Visio za najlepšiu študentskú prácu v oblasti udržateľných a inovatívnych riešení v architektúre, urbanizme a dizajne, získala Kristína Rózsová. Študentka zobrazila vo svojej práci riešenie zóny na Filiálke, pričom téma znela výstižne “… a čo s nimi?”. 

„Územie bývalej vlakovej stanice Filiálka je jedným z najväčších potenciálnych rozvojových území v širšom centre Bratislavy. Zámerom zadania je nadviazať na jestvujúce kvality a využitie. V súčasnosti ide o tzv. vágny terén, akýsi park využívaný najmä ako prepojenie intenzifikovaných mestských štvrtí. Aj v nadväznosti na nedostatok lokálnych parkov uvažujeme o krajinnom charaktere. Park, záhrada, verejný priestor. Skôr autonómne, krajinné miesto, komplementárne k intenzívnej „funkčnosti“ nových rezidentských developmentov,” uviedla v anotácii svojho riešenia Kristína Rózsová.

Podľa nej reflektuje názov projektu “… a čo s nimi?” skupinu užívateľov, obyvateľov, verejných priestorov či krajiny, o ktorých sa väčšinou investori, developeri a mestá nestarajú. „Tento projekt sa snaží vidieť krajinu, park, ako miesto pre všetkých – nie len pre ľudí rôznych vekových kategórií, ale aj pre psy, mačky, vtáctvo, motýle, či rôzne iné druhy fauny,” prezrádza viac o svojom návrhu.

Snaží sa negovať fakt, že útulky musia byť na periférii, že v parku musí byť nevyhnutne ticho, a že pes má do parku automaticky vstup zakázaný. „Koncepčne sa jedná o akúsi homogénnu hmotu zelene, ktorá na prvý pohľad nie je priamo definovaná, akosi len vyrastá spomedzi blokov stavieb v okolí Filiálky. Vytvára cenné prostredie s dostatkom zelene, s premenlivou výplňou podlubia, s aktivitami ako pre ľudí, tak pre zvieratá,” píše v ateliérovej práci.

Návrh pritom pracuje s tromi objektami – zachovalou stanicou Filiálky, novou stavbou psej škôlky a výcvikového strediska a útulkom. „Experimentálne umiestnenie objektu útulku pre zvieratá do širšieho centra mesta sa snaží poukázať na fakt, že ak by boli objekty tohto charakteru umiestňované v lepšej dostupnosti pre obyvateľov mesta, adopcia tulkáčov by mohla rásť,” konštatuje študentka Slovenskej technickej univerzity, ktorá chce týmto riešením vyrieť aj ďalší problém – množstvo psov v útulkoch.

Nové priestory sa nesústredia len na psy, ale na všetky druhy zvierat, ktoré by v okolí mohli potrebovať domov. Ako uvádza Kristína Rózsová, nakoľko sa riešené územie nachádza pri frekventovanej a hlučnej ceste, zvolená forma dvojpodlažného átriového domu umožňuje orientovať koterce dovnútra objektu, čím sa znižuje hluk aj od cesty, aj z útulku. 

„Z dôvodu eliminovania hluku a stresových situácií, sa na 1 nadzemnom podlaží útulku nachádza časť so psami, kým mačky, hlodavce a vtáky majú priestor na 2 podlaží. Priestor pre vtáctvo je vybavené exteriérovým výletom, aby bol počas pobytu v útulku v čo najväčšej možnej miere simulovaný bežný život vtákov. Objekt disponuje veterinárnou stanicou, zázemím pre zamestnancov a priestorom pre 24/7 zamestnanca,” tvrdí v anotácii ateliérovej práce Kristína Rózsová

Jej návrh obsahuje aj zapustený amfiteáter, vodné prvky, pričom zo staničnej budovy by mala vzniknúť kaviareň alebo prenajímateľný priestor. Pri Trnavskom mýte by zase bolo vybudované stromami prekryté námestie a na opačnom konci, pri Kukučínovej ulici, by sa do priestoru vstupovalo stromovou alejou. Po celom území sú navrhnuté pešie chodníky z betónu i mlatu a priestor rovnako vypĺňa lúka s lúčnymi kvetmi.

Vysoká úroveň krajinnej architektúry 

Priestoru Filiálky sa venuje aj Jakub Sunega, ktorý za svoju prácu získal Cenu docenta Kodoňa za najlepšiu študentskú prácu z oblasti krajinnej a parkovej tvorby. „Územie Filiálky je významným bodom v histórii Bratislavy, slúžiace ako jeden z uzlov v železničnej doprave, prepájajúce mesto na východné trasy. V súčasnosti je však toto územie v opustenom stave, s nevyužitými koľajami a chátrajúcou infraštruktúrou. Využitie Filiálky dnes je najmä na tranzit – peší pohyb z Račianskej na Vajnorskú a spať, prípadne pre krátku rekreáciu so psom,” opísal aktuálny stav územia. 

Navrhovaný koncept Jakuba Sunega je zameraný na obnovu hodnoty a využitia tohto priestoru prostredníctvom zachovania a obnovenia existujúcich koľají. Celé územie je pomyselne rozdelené na tri časti, ktoré sú vzájomne prepojené koľajami a pešími ťahmi.

„Navrhovaný lesopark v južnej časti pri Trnavskom mýte vytvára harmonické prostredie, poskytujúce útočisko od hluku mesta a zároveň priestor pre príjemné prechádzky so psom. Lesopark smerom na sever ústi do amfiteátru, ktorý je umiestnený pri staničnej budove Filiálky, označovanej aj ako HUB. Budova slúži ako centrum s flexibilným využitím pre rôzne aktivity,” znie riešenie Jakuba Sunegu pre desaťročia opustený priestor stanice.

Experimentálna časť projektu obsahuje sčasti mobilné pavilóny, využívajúce koľaje a slúžiace na modulárnosť priestorov či pomoc pri pestovaní. Komunitné záhrady sú navrhnuté ako inkluzívne miesta, podporujúce zapájanie obyvateľov do aktívneho pestovania a budovania komunít.

„Ďalšia časť projektu sa venuje súkromnému poľnohospodárstvu so sadmi, poliami a halou na náročnejšie plodiny. Táto oblasť má potenciál byť exportným centrom prostredníctvom nákladnej kamiónovej dopravy. Návrh využíva vegetáciu ako kľúčový krajinotvorný prvok, ovplyvňujúci tvorbu priestorov. Okrem toho, na rôznych miestach územia sú umiestnené dažďové záhrady,” píše Jakub Sunega.

Ten na záver dodal: „Komplexný prístup k revitalizácii územia Filiálky reflektuje snahu o oživenie histórie tohto miesta a jeho potenciálu, ktorý bol doteraz opomínaný. Celkový návrh je zasadený do kontextu udržateľného rozvoja a ekologickej efektívnosti, čím sa snaží ponúknuť trvalo udržateľné riešenia pre využitie tejto pôvodne dôležitej lokality.”

Nie dočasné, ale trvalé riešenia

Študenti Slovenskej technickej univerzity navrhli riešenia, ktoré by pre Filiálku nemuseli by dočasné. Vzhľadom na desaťročia nemohúcnosti a neschopnosti kompetentných prinavrátiť Filiálke jej pôvodný účel, by bolo zrealizovanie parkov pre danú oblasť na dlhé roky, ak nie aj ďalšie desaťročie, trvalým riešením. 

Do priestoru v širšom centre Bratislavy, okolo ktorého denne prechádzajú tisíce ľudí, by to vrátilo život. Obyvatelia mesta by ho už neobchádzali, ale vyhľadávali. To sa stalo napríklad pri Námestí slobody, ktoré je po rekonštrukcii akýmsi novým, živým srdcom metropoly. Priestor bývalej železničnej stanice Filiálka má všetky predpoklady na to, aby sa ním stal tiež.