Jozef Antol: Pripravujeme a budujeme to, čo budú využívať aj budúce generácie

A práve preto by sme sa mali správať rozumne, nie podľa aktuálnych módnych trendov. Stavebníctvo je dlhodobý proces prípravy, realizácie a hlavne používateľnosti, pri ktorom by sa mala poctivá príprava niesť v duchu starého známeho „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“. To tvrdí v našom rozhovore Ing. Jozef Antol, konateľ spoločnosti ISPO, spol. s r. o., inžinierske stavby.

Vyštudovali ste odbor Konštrukcie a dopravné stavby so zameraním na betónové konštrukcie a mosty na SvF vtedajšej SVŠT v Bratislave. Prečo práve tento rozhodne nie veľmi ľahký smer?
Už počas štúdia na SVŠ sme so spolužiakmi vášnivo polemizovali na tieto témy. Umelecký smer s množstvom času venovanému kresleniu alebo technicky zrozumiteľná práca? Mám rád matematiku, fyziku…

Dnes ste konateľom spoločnosti, ktorej história nepriamo siaha až do konca 50. rokov minulého storočia, pričom vy sám sa pohybujete v tejto brandži už 38 rokov. Nikdy ste neoľutovali, že ste svoj život zasvätili práve stavebnému remeslu? Čo pre vás znamenajú takmer štyri desiatky rokov v stavebníctve?
Opäť je tu pomerne jednoduché vysvetlenie. Moje predstavy o práci sa vždy spájali s projektovaním, nie s realizáciou. Som Prešovčan a v Prešove boli dve významné projektové organizácie –

Dopravoprojekt a Inžinierske stavby. Rozhodla ponuka IS na poskytnutie študijného podnikového štipendia so záväzkom na tri roky. V tejto firme som prakticky dodnes.

Hovorí sa, že na Slovensku je každý stavbárom. Ja som prvé brigády absolvoval už na základnej škole. Určite neľutujem svoje pôsobenie v tomto spoločenskom segmente. Projektová príprava je tvorivá činnosť, ktorá mnohých ľudí uspokojuje. Okrem toho sa za tých niekoľko desiatok rokov vyskytli skutočne

zaujímavé situácie – či už priamo v realizácii, alebo za čias, keď som pôsobil ako pomocný robotník, v laboratóriu, pri vývoji alebo aj uvádzaní do užívania či rôznych konaniach.

Jeden príklad za všetky: Koncom 90. rokov bolo nutné opraviť základ navíjacej stolice v teplej valcovni bývalých VSŽ v Košiciach. Nad základom s rozmermi približne 2 × 1 m je takmer 8 m nad podlahou osadená navíjačka s hmotnosťou asi 60 t, ktorá navíja novovyvalcovaný plech s hmotnosťou 25 až 30 t. Základ bol v polovici prasknutý (pravdepodobne v mieste pracovnej škáry). Vplyvom dynamických účinkov boli namerané posuny v trhline väčšie ako 1 mm, pritom poloha navíjačky sa rektifikovala na stotiny mm. Veľká stavebná firma ocenila realizáciu opravy na vyše 5 mil. Kčs s požiadavkou minimálne dvoch mesiacov odstávky. Po konzultáciách s pražským GP sme vypracovali nový návrh opravy základu. Ten sme následne aj opravili v čase strednej opravy (6 dní + 2x malá oprava po 8 hod. v týždennom cykle). Problém sme vyriešili pomocou predpätia k plnej spokojnosti nášho zákazníka, a to v cene do 0,5 mil. korún. Následne sme podobnú opravu zrealizovali aj na ďalších dvoch základoch.

Pôsobenie v stavebníctve pre mňa znamená celoživotnú prácu, v mnohých prípadoch aj koníček, s množstvom pekných a príjemných spomienok, priateľov a známych. Menej príjemné spomienky sa vytrácajú – ak nie sú život ohrozujúce. Nakoľko sme tu, asi sa mi to celkom darí.

Základnou činnosťou vašej firmy ISPO je projektová činnosť hlavne v oblasti dopravných stavieb. Je táto orientácia logickým vyústením toho, že ste priamym pokračovateľom prešovského projektového strediska Inžinierskych stavieb, alebo sa kryštalizovala časom?
Samozrejme, v prvom rade ide o logické pokračovanie. Ako nástupnícka organizácia (na základe písomnej dohody s materskou firmou) sme plynule pokračovali vo všetkých aktuálnych činnostiach, ku ktorým postupne pribudli aj doplnkové.

Okrem projektovej činnosti a úvodných štúdií sa vaša firma zaoberá aj vypracovaním hodnotení vplyvov na životné prostredie, geodetickými a kartografickými prácami, inžinierskou činnosťou, konzultačnou činnosťou, stavebným dozorom a ďalšími aktivitami. V akom pomere stoja k hlavnej projektovej činnosti?
Určite sú to doplnkové činnosti. Na druhej strane sa veľmi úzko prelínajú a dopĺňajú. Konkretizovať percentuálny podiel nie je namieste. Niekedy konzultačná alebo inžinierska činnosť vyústi aj do poskytnutia projektových služieb a naopak. Samostatnou kapitolou sú geodetické a kartografické práce a hlavne majetkovoprávna dokumentácia. Tieto činnosti zahajujú aj ukončujú celý proces výstavby.

Strávili ste niekoľko rokov ako expert na výstavbe IS v zahraničí. V čom a v akých smeroch vás táto práca obohatila a pomohla vám pri vašej práci?
Zaujímavá téma. Poznatky získané v 80. rokoch ma aj dnes prekvapujú. Prvýkrát som sa stretol s výrazmi tender, tendrová dokumentácia, nezávislý stavebný dozor, konzultačno-poradenská služba. Všetko v súlade s pravidlami FIDIC-u.

Ale po poriadku. Bol som vyslaný v prvej skupine. Stavebné práce sa zahájili geodetickými činnosťami od rekognoskácie terénu až po prípravu detailných mapových podkladov na vypracovanie realizačných projektov. Zároveň sme pripravovali základňu a postupne pribúdali ďalšie činnosti.

Vykonávacie projekty museli zohľadňovať okrem funkčných požiadaviek aj primeranosť finančných nákladov realizácie. Organizácia práce bola jednou z hlavných úloh. Najviac problémov bolo s vyhľadávaním vhodných stavebných materiálov, ako sú zemníky či štrkoviská, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvňovali mieru nákladov. Laboratórium muselo kompletne zmeniť systém práce. Detailne som si musel naštudovať všetky relevantné normy ASTM súvisiace s predmetom výstavby, skúšobné postupy materiálov a iné. Rozbiehali sme zemné práce s množstvom pokusných úsekov, ktoré nakoniec určili najvhodnejšie technologické postupy. Samostatnou kapitolou boli betonárske práce, navrhnutie správnej receptúry, jej prísne dodržiavanie, betonáž v podmienkach vysokých teplôt. Som presvedčený, že použitie kvalitne vyčistených pieskov, presnej receptúry (vplyv vlhkosti piesku) a kvalitných prísad nám umožnili vyrobiť vysokokvalitné betóny min. C35 s množstvom cementu približne 200 kg/m3. Robíme to dnes na Slovensku? Rovnako sa postupovalo aj pri bitúmenových zmesiach. Vysoká kvalita sa dosiahla aj vďaka použitiu prírodných asfaltov z miestnych zdrojov.

Sú za vami aj projekty/stavby, na ktoré len nerád (z akýchkoľvek dôvodov) spomínate? A naopak stavby, na ktorých bolo tak­povediac „radosť pracovať“? Sú niektoré typy stavieb vašou srdcovou záležitosťou?
Každá stavba je osobitá a sú aj stavby, na ktorých sa vyskytlo viacero problémov. Ale aj odstraňovanie problémov je niekedy veľmi zaujímavé a poučné. Zo zrejmých dôvodov by som však nerád konkretizoval. Na druhej strane by som rád zdôraznil, že nie stavba či projekt sú dobré alebo zlé. Vždy je to súbor udalostí, ktoré ovplyvňujú výsledok, a podľa môjho názoru sa na tom rozhodujúcou mierou podieľajú konkrétne osoby a tímy.

Čo sa týka srdcových záležitostí, sú to mosty, ktoré spájajú. Každý most je svojím spôsobom pekný, užitočný, potrebný a zaujímavý.

Za tých viac ako 30 rokov sa toho (nielen) v stavebníctve veľa zmenilo, ako vnímate tento vývoj? V čom je pre vás podnikanie v minulosti a dnes iné? Čo vás na ňom dnes teší a trápi? Aké máte skúsenosti so stavebnými procesmi, dodávateľmi, investormi?
Veľmi jednoduchá odpoveď. Nie tak dávno stačila na vypracovanie konkrétnej projektovej dokumentácie aj jednostranová zmluva, prípadne objednávka. Technické otázky sa nenahrádzali súbormi právnych predpisov, kontrolných mechanizmov atď. Jednoducho povedané, spojenie bodu A s bodom B bolo pripravené reálne, rozumne, potrebne a ekonomicky výhodne. Dnešná realita? Zmluva má aspoň 50 strán, kde si bez právnika nepomôžete. Nelogické súvislosti pritom nie je možné opravovať. Projektant je v súčasnosti v procese „najslabším“ článkom, ktorý musí všetko vedieť, všetko predvídať a je za všetko zodpovedný. Jeho význam ako tvorivej osoby podčiarkuje vo svete aj jeho celoživotná osobná zodpovednosť za svoj produkt. Mám však taký dojem, že v rámci iných profesií je to ojedinelý jav. Výsledky práce projektanta sú pritom veľmi často dehonestované a o odmeňovaní je zbytočné hovoriť.

Okrem toho si dovolím doplniť zásadnú poznámku: Kupujeme ako bežní spotrebitelia vždy tú najlacnejšiu vec či službu? Je to naše jediné kritérium? Ak tak nekonáme v každodennom osobnom, súkromnom či rodinnom prostredí, prečo sa zrazu tento rozumný princíp stratí pri správe spoločných prostriedkov, resp. sa nahrádza množstvom často nezmyselných a protirečivých opatrení, predpisov, nariadení? Ak má projektant v podstate celoživotnú zodpovednosť za výsledky svojho konania, prečo rovnakú zodpovednosť nevyžadujeme aj na iných pozíciách?

Čo sa týka stavebných procesov, mám skúsenosti zo zahraničia z 80. rokov so zemnými prácami na jednej stavbe. Laboratórium urobilo denne v priemere viac ako 20 skúšok PS, resp. PM (Proctor Standard – Modified) a minimálne 5 skúšok CBR – overovacie skúšky kvality používaných zemín. Pri otvorení každého nového zemníka (z dopravných dôvodov) sa robili zhutňovacie pokusy, ktorými sa prakticky deklarovala technológia budovania násypov. Denne sa robili desiatky meraní miery zhutnenia in situ na každej zhutňovanej vrstve. Hrúbky novorozprestretých vrstiev museli byť v toleranciách ±3 cm, hrúbka vrstvy po zhutnení nesmela byť hrubšia, ako deklaroval technologický postup overený zhutňovacím pokusom. Hrúbka každej vrstvy po zhutnení sa geodeticky zamerala a kontrolovala. Nedodržanie technologických postupov či nedostatočné hodnoty nameraných výsledkov skúšok in situ znamenali vždy automaticky výmenu takejto vrstvy. Konštrukčné vrstvy (štrkopiesky) sa ukladali na vyfrézovanú pláň, čiže násyp sa vybudoval až po projektovanú niveletu aj so šírkovým presýpaním. Do zhutneného zemného násypu sa tesne pred rozprestieraním štrkopieskov vyfrézovala zemná pláň s milimetrovými presnosťami. Každú činnosť kontrolovala a následne odsúhlasovala nezávislá osoba. V prípade nezrovnalostí mal rozhodujúce slovo tzv. Resident Engineer (dnešný šéf nezávislého dozoru), ktoré bolo konečné a nezmeniteľné. To sa týkalo v konečnom dôsledku aj fakturácie, ktorá bola po jeho podpise nespochybniteľná.

Podobne sa kontrolovali všetky stavebné postupy a činnosti. Napríklad počas betonáže kontroloval človek od dozoru celý čas fyzicky priebeh výroby betónovej zmesi (hmotnosti, pomery, teploty, vlhkosť…). Po dopravení na miesto betonáže sa skontrolovala spracovateľnosť každej dodávky betónovej zmesi a v prípade nezhody musel celý domiešavač okamžite opustiť stavbu.
Ak to zhrniem, je jasné, že vďaka dôkladnej kontrole každej stavebnej činnosti, materiálu, technologického postupu a pod. a v prítomnosti plne kompetentného a zodpovedného stavebného dozoru sa dosiahli všetky požadované parametre budovanej stavby.

V súčasnosti sa podľa môjho názoru tieto činnosti nahrádzajú množstvom predpisov a nariadení, kompetencie a rozhodovacie právomoci sa rôzne podmieňujú a presúvajú na novovytvárané odbory a zložky. Všeobecná nedôvera podmieňuje vznik rôznych kontrolných mechanizmov a inštitúcií. Jednoducho povedané, osobná zodpovednosť sa nahrádza kolektívnou a v mnohých prípadoch sa aj stráca.

Trápi ma nedostatočné čerpanie peňazí z fondov, trápia ma reštrukturalizácie v našich legislatívnych podmienkach. Trápi má diktát prirodzených monopolov a naša vlastná celonárodná neschopnosť hospodárneho správania sa.

Tento sektor sprevádzajú zároveň aj veľké výkyvy, v rámci ktorých sa striedajú úseky veľkej expanzie a ťažkej stagnácie. Ako sa s týmto dokážete dlhodobo vysporadúvať? Máte na to nejaký recept?
Budovanie dopravnej infraštruktúry je dlhodobý plánovací proces s ešte dlhodobejšími vplyvmi. Prirodzené dopravné koridory slúžia ľudstvu už tisíce rokov. V krátkej histórii niekoľkých storočí, resp. desaťročí sa však tieto koridory snažíme lokálne vylepšovať, zrýchľovať a zvyšovať v nich priepustnosť. Ako som už spomenul, veľmi často podliehame krátkodobým lokálnym až osobným záujmom a nechceme vidieť dlhodobé vplyvy takejto nekoncepčnej činnosti. Akoby ľudská pamäť zlyhávala. Práve technická dlhovekosť riešení však predstavuje aj zotrvačnosť, ktorá čiastočne eliminuje tieto výkyvy. Okrem toho, celý sektor stavebníctva nepostihujú výkyvy s rovnakou intenzitou, prípadne v rovnakom čase. V takýchto obdobiach sme nútení sa prispôsobovať aspoň čiastočne situácii, napokon ako každý hospodár. Určite neexistuje všeliek, na druhej strane je stabilný kolektív pri dobrej vzájomnej spolupráci schopný takéto výkyvy preklenúť. A dobrá vzájomná spolupráca znamená v prvom rade to, že sa nikto nezvýhodňuje na úkor druhého.

Čo sa týka našej firmy, v týchto súvislostiach nepredpokladáme zásadné posilňovanie ktorejkoľvek činnosti z nášho portfólia. Skôr nás čakajú výzvy týkajúce sa generačnej výmeny. Asi túto potrebu cítime v celospoločenskom kontexte.

Na čom sa konkrétne podieľate okrem vedenia firmy vy osobne? Zostáva vám vôbec ešte nejaký priestor na odbornú prácu? Chodíte na stavby, ak si to projekt vyžaduje?
Napriek rôznym administratívnym povinnostiam sa stále cítim v prvom rade projektantom. Na druhej strane sa tento podľa môjho názoru produktívny čas v poslednom období akosi scvrkáva, snažím sa to však kompenzovať využívaním skúseností – aj počas kontrolných dní, pri riešení nových situácií na stavbe…

V súčasnosti máte rozrobených množstvo projektov, teší vás to alebo prevažujú starosti? Máte na ne dostatok schopných ľudí?
Rozpracovanosť je naozaj vysoká. Vyplýva tiež z množstva meniacich sa predpisov a, ako sme už hovorili, aj z názorových zmien, ktoré by sa v dlhodobých cieľoch rozvoja infraštruktúry nemali meniť. Snažíme sa vychovávať vlastných ľudí, čo určite nie je prechádzka ružovou záhradou.

Ktoré z aktuálnych projektov si vyžadujú najviac vašej pozornosti, resp. sú v akomkoľvek smere výnimočné?
V súčasnosti realizované projekty nie sú technicky významne náročné. Väčšina pozornosti sa tak sústreďuje na rozumné skĺbenie meniacich sa predpisov a z toho vyplývajúcich meniacich sa názorov a požiadaviek dotknutých subjektov. Ak aj získate vyjadrenie, stanovisko, zvyčajne je jeho platnosť časovo obmedzená, nezriedka iba na 6 mesiacov.

Usilujete sa v najbližšom čase získať niektoré konkrétne zákazky? Máte nejaké bližšie plány, kam/ako by ste chceli firmu ďalej posúvať?
Plány sú, ale budúcnosť nás určite znovu prekvapí. Aj projektanti by radi konečne pracovali na nejakom tichom referentskom miestečku a určite sa nebudú vyhýbať osobnej zodpovednosti. Naším jednoznačným cieľom je pravidelne odovzdávať bezchybné projekty a zároveň udržať pracovnú pohodu v celom kolektíve.

Čo by ste si v najbližších rokoch priali pre seba, vašu spoločnosť či celý stavebný sektor?
Rozumné správanie sa hospodára na vlastnom hospodárstve – odstránenie módnosti. Stavebníctvo je dlhodobý proces prípravy, realizácie a hlavne používateľnosti. Prastaré známe „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“ už v dnešných časoch pre náš národ neplatí? Veď predsa rozhodujeme, pripravujeme a budujeme niečo, čo budú využívať aj budúce generácie.

O spoločnosti ISPO
Základnou činnosťou firmy ISPO, spol. s r. o., je projektová činnosť na všetkých stupňoch plánovacej, prípravnej a projektovej dokumentácie stavieb hlavne v oblasti dopravných stavieb. Jej súčasťou je aj spracovanie prieskumov a geodetické a kartografické práce. Firma zabezpečuje aj výkon stavebného dozoru v priebehu výstavby a spracovanie dokumentácie skutočného zhotovenia stavby. Zároveň poskytuje konzultačnú, poradenskú a expertíznu činnosť.
História firmy siaha do čias niekdajšieho štátneho podniku Inžinierske stavby (neskôr a. s. Košice), konkrétne jedného zo štyroch projektových stredísk v rám­ci projektovej správy Inžinierske stavby Košice. Nová spoločnosť ISPO, spol. s r. o., inžinierske stavby Prešov, je priamy pokra­čovateľ projektového strediska Prešov.

Rozhovor pripravila Silvia Friedlová.
Foto: archív ISPO

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.