Symetrická monumentálna stavba môže ožiť. Justičný palác v Bratislave čaká ďalšia modernizácia

Justičný palác je sídlom niekoľkých inštitúcií a zároveň asi najznámejším väzením. Mohutný komplex budov postavený v prvej polovici minulého storočia sa dočkal obnovy len nedávno. Písal sa rok 2018, keď rezort spravodlivosti prestrihol pásku obnovenej väzenskej časti objektu. „Justičák” sa ale v blízkej budúcnosti dočká ďalšej modernizácie.

Svojmu účelu slúži už 88 rokov. Bratislavský Justičný palác je rozsiahlym stavebným komplexom a ikonickou stavbou Záhradníckej ulice. Objekt niekoľkých budov je umiestnený na symetrickom pôdoryse, ktorý vytvára celý obytný blok lemovaný štyrmi ulicami – Šoltésovej, Chorvátskou, Justičnou a Záhradníckou.

Dnes tu sídli niekoľko inštitúcií – Krajský súd v Bratislave, Mestský súd Bratislava I, Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Register modernej architektúry Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV opisuje budovu ako symetrickú monumentálnu stavbu.

„Monumentalizmus v duchu dobových klasicistických tendencií sa okrem pôdorysu prejavuje aj na stvárnení fasád s priebežnými medziokennými piliermi, rímsami a vysokým soklom obloženým travertínom. Stavba je typickým príkladom architektúry tradične chápaných verejných inštitúcií,“ uvádza register modernej architektúry.

Pôvodne sa uvažovalo postaviť Justičný palác na Námestí slobody, čo nevyšlo pre nevyhovujúce stavenisko. Napokon sa rozhodlo pre Záhradnícku ulicu, kde boli v tom čase záhrady a obytné prízemné domy. Autorom mohutného komplexu je Alexander Skutecký v spolupráci s Vojtechom Holeschom, pričom budova Justičného paláca aj s väznicou bola dokončená a odovzdaná do užívania 31. decembra 1936, píše TASR. Register modernej architektúry zase uvádza realizáciu v rokoch 1937 – 1938.

Väznica začala fungovať 15. januára 1937 a postavená je podľa pensylvánsko-panoptického vzoru v tvare kríža. Z kruhovej centrály budovy vychádzajú schodištia na tri poschodia, odkiaľ vedú chodby k jednotlivým celám. V dobe jej odovzdania do užívania mala kapacitu 358 osôb, dnes sa toto číslo navýšilo na 773. V budove sa uskutočnili aj popravy odsúdených na trest smrti, pričom posledná sa datuje do roku 1982.

„V priebehu rokov boli priestory väznice postupne rekonštruované, modernizované a novou výstavbou aj rozširované. Najväčšie zmeny sa uskutočnili v 70. až 80. rokoch minulého storočia. Z priestorov väznice sa presťahovala do novej administratívno-správnej budovy správa väznice. Doplnkovou výstavbou s prístavbami sa celý areál uzatvoril,” uvádza oficiálna stránka Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Posledná rekonštrukcia pred 7 rokmi

Poslednou komplexnou rekonštrukciou prešla väznica v rokoch 2015 až 2018. „Vďaka nej bol odstránený dlhodobo nepriaznivý technický stav objektov a zariadení ústavu a zároveň sa vytvorili vyhovujúce prevádzkovo-technické, dispozičné a bezpečnostné podmienky na zabezpečenie bezkolízneho chodu celého ústavu. Súčasne sa zlepšili aj ubytovacie podmienky väznených osôb,” píše web Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Rekonštrukcia stála vyše 23 miliónov eur a trvala 39 mesiacov. Tlačová agentúra SR v roku 2018 uviedla, že sa vybudovali a zrekonštruovali priestory ako kuchyňa, spoločenská miestnosť, zdravotné stredisko v administratívno-prevádzkovej časti objektu či viacúčelové ihrisko, čo pomohlo zvýšiť komfort nielen pre väznené osoby, ale aj pre personál.

Vtedajší minister spravodlivosti Gábor Gál pre TASR priblížil, že upravené boli aj priestory pre orgány činné v trestnom konaní a právnych zástupcov, pre prijímanie osôb do výkonu väzby a výkonu trestu. Opravou prešli tiež návštevné miestnosti, garáže, jedáleň, vonkajšie ihriská a dvory.

Rezort spravodlivosti označil zrekonštruovaný Justičný palác za jedno z najmodernejších väzenských zariadení na Slovensku. Okrem toho uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR aj rekonštrukciu strechy Justičného paláca za vyše 356-tisíc eur.

Naplánovaná je ďalšia rekonštrukcia

Krajský súd v Bratislave tentokrát plánuje ďalšiu rekonštrukciu Justičného paláca. Uvádza to dokumentácia k modernizácii budovy na webe hlavného mesta, ktoré už odsúhlasilo rekonštrukciu kladným záväzným stanoviskom. Autorom projektovej dokumentácie je známa architektonická kancelária Siebert + Talaš a zodpovedným projektantom je Matej Siebert.

Rekonštrukcia sa týka obnovy fasády a zateplenia obvodového plášťa budovy, sanácie vlhkosti stien a podláh na prvom podzemnom podlaží či obnovy technickej infraštruktúry stavby. Uskutoční sa tiež dostavba výťahu v átriu objektu, čím pribudne 14 stvorcových metrov plochy.

Dokumentácia uvádza aj dispozičné úpravy, ktoré sú vyvolané novými predpísanými všeobecnými štandardmi pre súdy v rámci plánu obnovy a odolnosti. Uskutoční sa rekonštrukcia spevnených plôch a pribudnú sadové úpravy. Záväzné stanovisko rovnako zdôrazňuje, že stavebnými úpravami a udržiavacími prácami sa nemení funkcia stavby, ani jej vzhľad a nezasahuje sa významne do nosných konštrukcii budovy.

Spracovateľ projektovej dokumentácie približuje aj konkrétne plošné bilancie – výmera záujmového územia je takmer 7-tisíc štvorcových metrov, zastavaná plocha bude skoro 5-tisíc štvorcových metrov a zeleň bude tvoriť 986 štvorcových metrov.

Aj napriek súhlasnému stanovisku si hlavné mesto určilo niekoľko podmienok. Investor musí rešpektovať územný plán, kapitolu 12.7 Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, a to najmä v niekoľkých bodoch. Vytvorené musia byť trojetážovej zelene so stromami, kríkmi, živými plotmi, trávnatými plochami a mestskými lúkami.

Musia byť zavedené postupy udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou s cieľom znížiť odtok zrážkových vôd z povrchov komunikácií a parkovacích plôch a zachytávať dažďové vody z nepriepustných povrchov. Mesto v podmienkach rovnako hovorí o zvyšovaní energetickej efektívnosti budov.

Kedy získa „Justičák“ druhý dych?

Po väzenskej časti tak prichádza na rad aj rozľahlý objekt, ktorého roky neobnovená fasáda môže konečne nabrať druhý dych. Oživenie príde aj pri verejnom priestore, ktorý dnes zo Záhradníckej ulice zdobia chabo upravené kry a dve fontány – Marta a Nataša od architekta a sochára Pavla Mikšíka z rokov 1972 – 1974. Tie dotvárajú zelené plochy po bokoch vstupnej časti budovy Justičného paláca.

Dnes je otázne, ako sa zmení farebnosť fasády po obnove a zateplení obvodového plášťa budovy. Rovnako nevieme, aké dispozičné zmeny nastanú v rámci obnovy a v akom približnom termíne sa rekonštrukcia uskutoční. Otázne sú aj finančné náklady. S otázkami sme oslovili architektonickú kanceláriu Siebert + Talaš, do uzávierky však neodpovedali. Po získaní odpovedí budeme článok aktualizovať.