Káblovka v Bratislave

Zmeny v politickom a spoločenskom systéme po roku 1989 priniesli aj zmeny v hospodárskom živote Slovenska. Mnohé priemyselné podniky zanikli alebo obmedzili výrobu. Po skončení výroby priemyselné objekty zostali prázdne. Medzi takéto patrila aj bratislavská Káblovka.

Kultúrne krajiny a kultúrni developeri dokázali takýmto objektom, ktoré mali špecifickú atmosféru a hodnoty, dať nový život. S novou funkciou sa veľmi často stali atrakciou a obohatením svojho prostredia. Pritom to nemusela byť vždy TATE Modern. My sme si tieto hodnoty zničili. Nad kultúrou zvíťazila chamtivosť.

Bratislavská Káblovka bola založená v roku 1895, aby vyrábala elektrotechnický materiál, najmä silnoprúdové káble a vodiče. Hoci začínala iba s malými počtom robotníkov, v období 30. rokov sa už rozkladala na území 15 000 m² a mala filiálky v Kolíne, Budapešti, Viedni, Krakove a Záhrebe. Časť jej prvých objektov, pochádza z dielne Ignáca Feiglera ml. Bola to najmä kotolňa – výrazná tehlová architektúra s peknými detailmi a kvalitným remeselným vyhotovením. Namieste je otázka, prečo pamiatkari reagovali neskoro – až v roku 2007, a tieto objekty neboli zapísané v zozname pamiatok už dávno predtým. Žiaľ, v našich pomeroch ani zápis v zozname nebol garanciou zachovania, ako nás presvedčil prípad Tabakovej továrne.

Ošiaľ zo stavebného boomu, ktorý zachvátil našich developerov, viedol k tomu, že verili v „šťastnú budúcnosť projektu Twin City“ a v snahe „uchrániť obyvateľov pred nebezpečenstvom“ búrali aj v sobotu či nedeľu. V januári 2008 bola Káblovka – kus bratislavskej priemyselnej minulosti – zrovnaná so zemou.  Život sa však nie vždy uberá podľa predstáv developerov. Prišla ekonomická kríza, stavebný boom sa zrazu zastavil a prázdne plochy po Káblovke zívajú prázdnotou aj dnes, po 4 rokoch, a napriek rečiam o tom, ako už zajtra sa tam „niečo“ postaví, budú prázdne ešte niekoľko ďalších rokov.

Víkendové búranie bolo zbytočné… Po jednoduchých úpravách mohli už minimálne 3 roky prinášať úžitok developerom aj nám, obyvateľom.

Poučenie z uvedeného? Žiadne. Následne sa zbúrala Gumonka a teraz to pokračuje Cvernovkou. Development je rozvoj, v týchto prípadoch sú to nie developeri, ale tí čo likvidujú lepšiu budúcnosť mesta.

Ignác Feigler, ml. (1820 – 1884) – člen slávnej bratislavskej staviteľskej dynastie, založenej Ignácom Feiglerom, st. (1791 – 1847). Študoval architektúru vo Viedni a v Mníchove a po otcovej smrti prevzal vedenie stavebnej firmy, ktorá sa v priebehu 19. stor. najviac zaslúžila o nové stavby v Bratislave – Prešporku. Z množstva jeho diel vyberáme len niektoré ako napr. Neszterovho paláca (sídlo nemeckého veľvyslanectva) na Hviezdoslavovom námestí. Fakultná nemocnica na Mickiewi­czovej ul., synagóga na Zámockej ul. (zbúraná), škola na Palackého ul., Palugyayov palác na Pražskej ul., Esterházyho a Desseffyho palác na Štúrovom nám. a ďalšie. K jeho pravdepodobne posledným projektom patrili stavby továrne Kablo, ktoré firma potom realizovala až pod vedením Alexandra Feiglera ml., ktorý postavil aj ďalšie továrne napr. Stollwerck, Cvernovku, Dynamit-Nobel a mnohé iné.

prof. Štefan Šlachta
Foto: Dano Veselský, Kamila Ďuríková

Článok bol uverejnený v časopise ASB.