Kaplnka, ktorú využijú cyklisti na úkryt aj meditáciu

Projekt Sieben Kapellen (Sedem kaplniek) v nemeckom okrese Dillingen neďaleko Mníchova je iniciatívou Nadácie Siegfrieda a Elfriede Denzelovcov. Nadáciu založil podnikateľ s drevom v roku 2016 s cieľom propagácie umenia, histórie a náboženstva.

Projekt Sieben Kapellen následne oslovil siedmich architektov: Hansa Engela, Wilhelma Hubera, Alena Jasarevica, Franka Lattkeho, Christophera Mäcklera, Volkera Staaba a ako jediného cudzinca Angličana Johna Pawsona.

Zadanie projektu bolo pre všetkých rovnaké. Okolo nových cyklotrás v regióne navrhnúť miesto, na ktorom sa cyklisti môžu uchýliť v prípade nepriaznivého počasia, ale aj zastaviť sa a popremýšľať. Projekt nadväzuje na dlhoročnú architektonickú a duchovnú tradíciu stavania kaplniek ako orientačných prvkov v krajine. Všetky stavby museli byť konštrukčne navrhnuté z dreva a museli obsahovať miesto na sedenie a kríž.

Archetyp

Už počas prvej návštevy lokality sa architekt John Pawson zameral na to, aby ľudia kaplnku vnímali skôr ako objekt na pomedzí medzi lesom a otvoreným terénom a nie ako konven­čné architektonické dielo. Základná idea nasleduje to najjednoduchšie z architektonických gest.

Z určitých perspektív sa stavba javí ako prostá, za sucha naukladaná hromada guľatiny. Z iných perspektív jej betónový sokel prepožičiava monumentálnejší, formálnejší vzhľad, pripomínajúci viac sochu ako stavebné dielo.

Materiál

Voľba masívneho dreva z douglaskej jedle ako hlavného materiálu bola logickou reakciou na zadanie. Z toho vyplynulo aj rozhodnutie podrobiť drevo minimálnej miere zásahu. Projekt vychádzal z odborných znalostí architektonického tímu a spolupráce s dánskou spoločnosťou Dinesen, s ktorou Pawson pracuje už vyše 20 rokov. Kaplnka sa na prvý pohľad javí ako plný objem.

Otvory vyrezané do obálky stavby umožňujú vnímať hrúbku dreva. Úzky vstup úmyselne vytvára pocit fyzickej blízkosti, s ktorým sa človek stretáva pri pohybe hustým lesom, ale zároveň svojou proporciou klame. Zvonku je totiž takmer nemožné odhadnúť, aký veľký priestor sa v skutočnosti skrýva vnútri.

Interiér a svetlo

Interiér kaplnky je oslavou materiálu. Nádhera rezaného dreva pôsobí okamžite – tkvie v jeho teplých odtieňoch, povrchoch lákajúcich dotknúť sa a vo vzoroch rôzne zrezanej kresby. Ako nábytok slúži len jednoduchá široká lavica. Intenzita svetla je zámerne udržiavaná na nízkej úrovni.

Úzke vodorovné svetlíky umiestnené vysoko po celej dĺžke kaplnky na oboch stranách umožňujú, aby sa kontrolovaný prísun prirodzeného svetla jemne filtroval priestorom.

Šero pomáha sústrediť pozornosť návštevníka na dva ďalšie zdroje svetla: na vyvýšený kríž z farebného skla vsadený do koncovej steny a na nízky neupravený otvor, ktorý graficky rámuje pohľad smerom von cez krajinu orientovaný na kostolnú vežu blízkej dediny Unterliezheim.

Prečítajte si tiež: Rozhledna Doubravka

V exteriéri bolo drevo upravené len minimálne, a tak čas a počasie prispejú k procesu fyzických zmien. Stavba vždy ponesie silnú spomienku na les, z ktorého bola vytvorená.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2020.