Kaplnka vzkriesenia na krížovej ceste

9. decembra 2016

Niekedy treba vystúpiť na symbolickú Golgotu, aby človek precítil zážitok z architektúry. Platí to aj pre Kaplnku vzkriesenia na konci krížovej cesty, ktorá sa príznačne nachádza na masíve vrchu Krížová neďaleko Popradu.

Kaplnka vzkriesenia Kvetnica Foto Samuel Netocny

Kaplnka vzkriesenia2 Kvetnica Foto Samuel Netocny

Kaplnka vzkriesenia3 Kvetnica Foto Samuel Netocny

Kaplnka vzkriesenia4 Kvetnica Foto Samuel Netocny

Bola polovica októbra, niekoľko dní pred „Dušičkami“ a v lesoch vládla primeraná atmosféra. Stromy boli v žlto-červených tónoch, z neba „padala“ hmla a predo mnou boli takmer 2 km krížovej cesty. Začínala sa neďaleko Kostola sv. Heleny v lesoparku v Poprade-Kvetnici pri prvom jednoduchom drevenom kríži. Spočiatku išla po vrstevnici, ale po prvej otočke sa jej sklon stal strmším a približne pri šiestom zastavení, keď Veronika utierala šatkou Kristovu tvár, som si uvedomil, že výstup na Golgotu si treba naplno odžiť. Únava bola čoraz väčšia a hmla bola čoraz hustejšia. Už som tušil, že hore to nebude o výhľadoch, ale o spirituálnom zážitku.

Prišiel som na rázcestie a urobil ďalšiu dôležitú otočku – teraz už smerom ku kaplnke. Stromy boli čoraz redšie a rozostupovali sa pred pútnikmi na konci krížovej cesty. Asi po desiatich minútach sa vynorila z hmly. Bola na malom návrší, pôsobila subtílne, až krehko. Vnímal som vertikály drevených stĺpov, sklolaminátovú strechu, rozoznával vstup. Vstúpil som do kaplnky a po 3 m urobil poslednú otočku – predo mnou sa objavil drevený kríž.

Južný pohľad s krížom, ktorý to pred piatimi rokmi celé začal.

Cez štrbiny stĺpov prenikalo svetlo – nie však v ostrých lúčoch, ale ako mystická hmlovina. Nechal som plynúť čas. Zvonka sa ozýval štebot vtákov a šum opadávajúcich listov. Nastal čas na stíšenie a meditáciu. Akoby som bol tých povestných 5 cm nad zemou, podobne ako levitujúca konštrukcia strechy nad mojou hlavou. Bezprostredné pocity sú neprenosné, dobrú architektúru treba zažiť…

Svetelné lúče v kaplnke sa menia každú chvíľu.

Na začiatku bola púť

Aj na začiatku myšlienky projektu tejto kaplnky bola púť – v tomto prípade do Santiaga de Compostela. Architekt Samuel Netočný túto „Cestu svätého Jakuba“ absolvoval v roku 2009 po bakalárskom štúdiu. Bolo to dlhých-predlhých 900 km. „Na ceste ma fascinovali malé kostoly, čiastočne ranogotické, ale aj tie dedinské, ktoré sa ťažšie datujú,“ hovorí Samuel Netočný, ktorý magisterské štúdium ukončil na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. „Aj keď mali metrové steny, ako keby mali súčasný nádych a akýsi druh modernosti so strohosťou a jednoduchosťou materiálov. Všetko okolo malo výnimočne silnú atmosféru a ja som rozmýšľal, ako to v sebe spracujem.“

Strecha sa vznáša nad kaplnkou.

Zavesiť fotografie na sociálnu sieť by bolo málo, architekt potrebuje dať svoje zážitky do priestoru. Spočiatku so svojím snom nepochodil, ale zázraky sa občas dejú. Architekt stretol riaditeľa Mestských lesov Poprad Roberta Dulu, ktorý chcel na kopci nad miestnou časťou Kvetnica vybudovať kalváriu. Mala rozšíriť vychádzkový priestor pre ľudí, ktorí sa chodili poprechádzať do lesoparku, a zároveň zdôrazniť výnimočného génia loci v prírodnom rámci. „Pôvodný návrh betónovej kaplnky bol koncipovaný ako výrazný objekt usadený niekde v spišských poliach,“ hovorí architekt.

„Biely betón mal žiariť z diaľky podobne ako kostolná veža v dedine Mlynica. Na kopci bola situácia iná. Otvorený priestor vystriedala intimita lesa a človek-pútnik neprichádza zo všetkých strán, ale len po jednom chodníku. Kaplnka nie je iba zastávka, je to koniec krížovej cesty a Boží hrob. Osemnásť mohutných červených smrekov z týchto lesov darovalo mesto a o použití iného materiálu ako dreva sme ani na chvíľu neuvažovali. Vertikalita a materiál stromov premenili svoju formu do architektúry.“

Konštrukcia

Výstavba a najmä jej financovanie však neboli také jednoduché. Využívali sa zbierky veriacich, ale nakoniec rozhodli životné úspory istého dôchodcu. Išlo o 20-tisíc eur. Mal iba jednu podmienku, aby kaplnka bola kamenná. „Kúzlo translucentných drevených stien by sa stratilo,” približuje architekt. „Zastihli sme ho v lese a priamo na mieste sme mu projekt ukázali. V momente, keď som vytiahol model, vyliezlo na dve minúty slnko. Hra svetla a tieňa ho presvedčila.

Zvyšok dňa bol opäť hmlisto jesenný. Náhoda…“ Z daru sa zafinancovala drevená časť, neskôr pribudol oceľový krov a túto jar svojpomocne namontovali strešnú krytinu z priehľadného vlnitého laminátu. Smrekovcové drevo zvonka príjemne zosivelo, ale zvnútra si ponechalo svoju červenú farbu. Podľa architekta evokuje tmavé gotické katedrály zaplnené svetelnou hrou vertikálnych vitráží.

Koniec a začiatok

Pôvodne to mala byť Kaplnka sv. Jakuba, ale neskôr sa od názvu upustilo v prospech ekumenického vyznenia. Pracovne to ešte bola Kaplnka povýšenia Svätého kríža, ale architekt myslel inak. „Krížová cesta má 14 zastavení a končí sa Kristovým ukladaním do hrobu,“ hovorí. „Zdalo sa mi to však neukončené, lebo symbolika a zmysel kresťanstva vychádzajú zo zmŕtvychvstania – a tak sme našu kaplnku zasvätili vzkrieseniu a je akýmsi symbolickým 15. zastavením.

Bolo to zaujímavé na Veľkú noc, keď od Veľkého piatku do nedele – teda počas slávenia krížovej cesty – bola kaplnka Božím hrobom a po zvyšok roka je miestom vzkriesenia. Začiatok a koniec. Koniec a začiatok.“
Kaplnka vzkriesenia zaujala aj porotu na Cenu Dušana Jurkoviča 2016 a dostala sa medzi päticu nominovaných diel.