Keď architektúra prehráva: Hanba Bratislavy sa pravdepodobne neobnoví, v hre je aj nový zámer

Priamo v srdci hlavného mesta je už dlhé roky zrealizovaná jedna z najkontroverznejších rekonštrukcií za dlhé roky. Fasáda hotela Park Inn by Radisson Danube je dlhodobo kritizovaná a odmietaná pre svoju nízku materiálnu úroveň, pričom rekonštrukcia nespĺňa ani základné prvky pamiatkového statusu lokality. Riešenie chce poskytnúť Staré Mesto, o náprave fasády však pochybuje samotný architekt, zviazané ruky má Krajský pamiatkový úrad Bratislava (KPÚ) a developer mlčí.

Keď sa návštevníci Bratislavy či obyvatelia mesta prejdú po bratislavskom nábreží, naskytne sa im pohľad na hlavné mesto súčasnosti i minulosti.

Od modernej promenády pri obchodnom centre Eurovea, cez územie Slovenského národného múzea, Pamätník neznámeho vojaka pri Námestí Ľudovíta Štúra, novozrekonštruovanej Slovenskej národnej galérie, historický Hotel Devín až po blízky hotel Park Inn by Radisson Danube. 

Práve posledná zmieňovaná stavba, nachádzajúca sa v historickom centre Bratislavy, je príkladom ako nepristupovať k architektúre v srdci hlavného mesta. Hotel pritom nebol v minulosti svojim vizuálom problémový, postavili ho v roku 1994 a disponoval bielou fasádou s obložením, ktorá do lokality zapadala pomerne solídne. Neskôr však ubytovaciemu zariadeniu klesala návštevnosť, až sa stal nevýnosným a v roku 2008 zmenil hotel názov na Park Inn Danube. 

Problémy začali rekonštrukciou

Nasledovala kompletná rekonštrukcia hotela, ktorý bol pripravený na spustenie prevádzky v novom šate v roku 2018. Od tohto momentu sa stal projekt predmetom škandálov a kontroverzií pre finálnu podobu fasády.

Rekonštrukcia totiž priniesla niečo, čo nemala – absolútne odlišný vzhľad, než aký mal vzniknúť. Bratislava odrazu získala hotel šedočiernej farby s výraznými okenicami, ktorý ani zďaleka nedosahuje architektonickú a výrazovú kvalitu iných budov v danom okolí. Voči tejto podobe sa ohradila laická i odborná verejnosť v podobe mestskej časti, úradov či architektonickej obce. 

Developer, spoločnosť Sitno Holding, a.s., následne požiadal o predčasné užívanie stavby. V tomto čase bola súčasťou aj fasáda. Na miestnom zisťovaní sa však zistilo to, čo už vedelo celé hlavné mesto – fasáda nebola uskutočnená podľa podmienok stavebného povolenia, ktoré si uplatnil krajský pamiatkový úrad. 

Stavebný úrad tak vydal povolenie na predčasné užívanie na dobu určitú, pričom podľa mestskej časti už v tom čase mohol KPÚ vydať nesúhlasné záväzné stanovisko, ktorého dôsledkom by bolo nevydanie predčasného užívania. Termín povolenia predčasného užívania však vypršal v októbri roku 2018, stavebník ale požiadal o jeho predĺženie, čomu stavebný úrad vyhovel. V tomto prípade však nastala chyba, ktorú musí trpieť Bratislava aj v roku 2023.

Stavebný úrad Starého Mesta počas bývalého vedenia nezaviazal majiteľa hotela k začiatku prác do troch týždňov. Toto rozhodnutie sa nachádzalo len v odôvodnení, nie vo výrokovej časti, kde je kľúčové. Ak vo výrokovej časti chýba, takéto rozhodnutie je prakticky nevykonateľné a vlastník môže užívať hotel do nekonečna. 

V apríli roku 2019 bolo Okresným úradom Bratislava vydané kolaudačné rozhodnutie k budove hotela Park Inn, pričom kontroverzná fasáda bola vyňatá z predmetu kolaudácie. Hlavné mesto tak netrpí len pre rozhodnutie Stavebného úradu bývalého vedenia Starého Mesta, otázny je aj postup Okresného úradu, ktorý atrahoval spis prvostupňového orgánu a sám rozhodol tak, že z predmetu kolaudácie vyňal fasády objektu.

Krajskému pamiatkovému úradu teda bolo znemožnené uplatniť námietky v kolaudačnom konaní. Investor pritom informoval, že fasádu malo čakať samostatné kolaudačné konanie, ktoré malo byť spojené s novým vizuálom.

Majiteľ hotela vyhlásil architektonickú súťaž, resp. workshop, na premenu fasády, ktorá už mala spĺňať patričné nároky. Zvíťazil návrh architekta Ľubomíra Závodného z kancelárie AK Závodný, ktorý bol odsúhlasený pamiatkarmi aj developerom. Fasáda sa dodnes nezmenila, no hotel je napriek tomu roky v prevádzke, keďže interiér kolaudáciou disponuje. Ide tak o komickú situáciu, ktorá najviac ubližuje Bratislave a jej obyvateľom.

Pre Staré Mesto je zmena stavu fasády prioritou

Nakoľko od dokončenia rekonštrukcie hotela i oznámenia nového vizuálu fasády uplynulo päť rokov, na aktuálnu situáciu sme sa opýtali vedenia Starého Mesta: „Čo sa týka preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku, stav je nezmenený, nakoľko sú vydané rozhodnutia, ktoré sú právoplatné a vykonateľné,” povedala exkluzívne pre ASB Martina Karmanová z referátu komunikácie s verejnosťou Starého Mesta.

Mestská časť ešte pod vedením starostky Zuzany Aufrichtovej zorganizovala spoločné stretnutie, na ktorom sa zúčastnila starostka, zástupcovia KPÚ a zástupcovia stavebného úradu (vtedy nové vedenie).

„Vzhľadom na výrok rozhodnutia o predĺžení času užívania stavby bolo konštatované, že výrok je nevykonateľný a preto v tej veci začína konať KPÚ,” upresnila vývoj Martina Karmanová zo Starého Mesta. 

Mestská časť tak nemá z hľadiska preneseného výkonu štátnej správy kompetecie zvrátiť súčasný stav kritizovanej fasády. „Čo sa týka samosprávnej pôsobnosti, ani v tejto nemá obec kompetencie vec riešiť (nie je to národná kultúrna pamiatka). Vzhľadom na vyššie uvedené, tento stav môže byť trvácny – kým sa vlastník stavby nerozhodne inak,” potvrdila faktický stav veci Karmanová.

Podľa nej je táto vec v pôsobnosti Krajského pamiatkového úradu Bratislava, ktorý v zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu má možnosť zjednať nápravu. 

Mestská časť zatiaľ nechce komentovať kroky, ktoré by mohli viesť k riešeniu stavu fasády hotela, nakoľko je vec stále v procese. Pre nové vedenie mestskej časti, teda pre starostu Mateja Vagača, je však zmena stavu fasády hotela jednou z priorít. Tento krok je chvályhodný, ako však mestská časť sama priznala, veľa právomocí nemá.

Pamiatkový úrad má zviazané ruky

Okrem mestskej časti Staré Mesto sa pre ASB vyjadril aj Krajský pamiatkový úrad Bratislava: „Právny stav je nezmenený a do veľkej miery zužuje možnosti vymožiteľnosti nápravy fasád, napriek tomu, že zrealizované architektonické stvárnenie fasád nebolo KPÚ BA nikdy odsúhlasené.” Ľubomír Augustín z pamiatkového úradu tak reaguje na skutočnosť, že developer porušil podmienky stavebného povolenia, ktoré si uplatnil KPÚ.

Ten vo veci úpravy fasád hotela vyvinul niekoľko krokov. Krajský pamiatkový úrad v tomto kontexte uvádza najmä vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácie na úpravu vizuálu stavby. „Už v roku 2017 stavebník v spolupráci s KPÚ BA uskutočnil workshop za účelom získania alternatív úprav fasád objektu. Výsledkom workshopu bol koncept úprav fasád spracovaný Architektonickou kanceláriou Ľubomíra Závodného, ktorý bol rozpracovaný až do realizačnej dokumentácie a schválený na KPÚ BA v roku 2018,” povedal Ľubomír Augustín, odborný radca z Krajského pamiatkového úradu Bratislava.

Vlastník hotela však podľa úradu skonštatoval, že schválenú úpravu fasád z finančných dôvodov zatiaľ nemá v pláne realizovať. „KPÚ BA následne opakovane vyzýval vlastníka na zrealizovanie úprav fasád podľa schválených dokumentácii, vlastník však k úprave dosiaľ nepristúpil,” spresnil Ľubomír Augustín. 

Ten vo vyjadrení pre našu redakciu taktiež uviedol, že pamiatkový úrad považuje za otázne postupy stavebných úradov, ktoré umožnili kolaudáciu a užívanie objektu aj bez vykonania nápravy fasád. KPÚ poukazuje najmä na krok Okresného úradu a jeho vyňatie fasády z predmetu kolaudácie, čím, ako sme už uviedli, znemožnil pamiatkovému úradu uplatniť námietky v kolaudačnom konaní. 

„V danom prípade má KPÚ BA podľa pamiatkového zákona len veľmi obmedzené možnosti, ako zabezpečiť nápravu tohto stavu – pamiatkový zákon pozná inštitút konania o náprave, ktorý sa však uplatňuje predovšetkým v prípadoch, keď je ohrozené samotné zachovanie pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky či nehnuteľnosti v pamiatkovom území,” informuje odborný radca z krajského pamiatkového úradu. Objekt hotela je však definovaný ako objekt bez pamiatkových hodnôt.

„To znamená, že v danom prípade nemožno argumentovať, že zrealizovanou úpravou fasád došlo k strate pamiatkových hodnôt,” vysvetľuje Ľubomír Augustín. 

Podľa neho prípad hotela Park Inn by Radisson Danube poukazuje na súčasný stav, kedy prakticky jediným orgánom posudzujúcim architektonické stvárnenie a celkovo estetickú stránku stavieb je príslušný krajský pamiatkový úrad. Aj to len v prípadoch, že stavba sa nachádza v pamiatkovom území. „Ukazuje sa ako nevyhnutné, aby do tohto procesu aktívnejšie vstupovali aj ďalšie dotknuté orgány, napríklad obce prostredníctvom územných plánov zón,” uzatvára pre ASB Ľubomír Augustín z KPÚ.

Architekt v nápravu fasády už neverí, hotel môže nahradiť iná stavba

Od zrekonštruovanej fasády hotela z roku 2018 sa nezrealizovala ani očakávaná obnova v rámci vysúťaženého návrhu do architekta Ľubomíra Závodného. Podobne ako mestská časť, pamiatkový úrad aj on sa pre našu redakciu vyjadril v súvislosti s hotelom v centre Bratislavy:

„Po súťaži na zmenu fasády hotela a po spracovaní kompletnej projektovej dokumentácie mám pocity veľmi neisté, lebo sa z toho nerealizovalo nič.” Podľa Ľubomíra Závodného to však má aj svoje výhody. „Klient mi práce uhradil a vyhol som sa množstvu aj protichodných názorov širokej verejnosti na nový vizuál,” znelo exkluzívne stanovisko Ľubomíra Závodného pre ASB. 

Architekt o aktuálnych informáciách, či developer plánuje začať s rekonštrukciou fasády, nemá žiadne informácie. „Vzhľadom na uplynutý čas už ani neverím, že sa rekonštrukcia fasády uskutoční. Veď odvtedy ako bola súťaž sa vymenili traja starostovia Starého Mesta,” hovorí architekt víťazného návrhu na zmenu fasády hotela. 

Ľubomír Závodný však vo vyjadrení priniesol aj jednu novú informáciu, ktorá doposiaľ nie je potvrdená. V nápravu fasády neverí z dôvôdu nového zámeru využitia pozemku. „Nový zámer využitia pozemku, na ktorom stojí dnešný hotel, je pravdepodobne radikálny a v tlači sme mohli vidieť štúdie, ktoré na to miesto umiestňovali nový a iný objekt,” uzatvoril architekt. 

Developer mlčí, aká je budúcnosť hotela na nábreží? 

Ľubomír Závodný tak pravdepodobne narážal na zverejnené správy ešte z minulosti, keď namiesto hotela mal byť vybudovaný úplne nový projekt. Hotel totiž stále patrí spoločnosti Omega Investments a.s., ktorá ešte v roku 2015 odhalila nové plány so zadĺženým hotelom.

Podľa Denníku SME malo na brehu Dunaja vzniknúť bizniscentrum Bratislava River Centre, pričom sľubovaný bol moderný skelet s atypickou zelenou strechou, ktorej súčasťou mali byť aj otvorené záhradky. Celý koncept spracovala architektonická kancelária BKPŠ.

Firma Omega Investments, na základe podania do obchodného vestníka, figuruje aj v spoločnosti Sitno Holding a.s. V oboch firmách je štatutárnym orgánom Ľudovít Černák. Spoločnosti Sitno Holding ako aj Ľudovítovi Černákovi sme poskytli priestor na vyjadrenie, avšak ani jedna strana sa po niekoľkých týždňoch nevyjadrila. Podľa našich informácií však našimi otázkami disponovalo priamo vedenie firmy. 

Ľudovít Černák je biznisman a bývalý funkcionár klubu ŠK Slovan Bratislava, kde vlastnil stopercentný podiel. V roku 2009 však 90 percent predal Ivanovi Kmotríkovi. Podrobnejšie sa jeho osobe venovali aktuality v kauze platinových sitiek, kde mal podľa portálu zohrať dôležitú úlohu. Spoločnosť Sitno Holding založil v roku 2000, pričom v minulosti sa vyjadril, že jeho cieľom je aj tak hotel Park Inn by Radisson Danube zrovnať so zemou. 

O jeho serióznosti pochyboval v minulosti aj uznávaný slovenský urbanista Adrian Gubčo, podľa ktorého sa meno tohto podnikateľa stáva synonymom arogancie a predmetom vtipov aj v developerskej brandži. Pochybné meno sa posledné roky len potvrdzuje, keď sa v súvislosti s rekonštrukciou fasády pre médiá nevyjadruje ako Ľubomír Černák, tak ani jeho firma Sitno Holding.

Hotel sa pritom mohol inšpirovať hneď vedľa, skvelou rekonštrukciou Hotela Devín z roku 2011. Namiesto toho sa hlavné mesto dočkalo blamáže od neseriózneho developera, ktorý časť historického jadra Bratislavy zmenil svojou rekonštrukciou hotela pravdepodobne nadobro k horšiemu.

Iskierku nádeje ešte sľubuje mestská časť, nakoniec sa ale môže naplniť aj scenár architekta Ľubomíra Závodného a vznikne tu úplne nový objekt, čo avizoval už v minulosti aj Ľubomír Černák. Nateraz je však isté len jedno, architektúra prehráva a Bratislava trpí.